Homília - 12.11.2017

Milí bratia a sestry, uplynulý rok sme slávili ako jubilejný z príležitosti pripomienky 1 700 rokov narodenia sv. Martina, patróna našej arcidiecézy. Pozrime sa, aké posolstvo nám ponúka dnešné evanjelium. V Ježišovej dobe patrilo k svadobným zvykom čakať na ženícha, ktorý prichádzal do domu nevesty. Podobenstvo o desiatich pannách dá sa chápať ako obraz cirkvi, ktorá ako nevesta očakáva príchod svojho Ženícha a Pána. Spoločenstvo cirkvi je v podobenstve reprezentované desiatimi pannami, ktoré sú rozlíšené na päť nerozumných a päť múdrych. Nerozumné panny predstavujú kresťanov, ktorí sa správajú ako samoľúbi chlapci a dievčatá, čo nemajú iné na mysli ako svoje oblečenie, tetovanie, voňavky, vonkajší výzor a zabúdajú na to, čo je podstatné. Päť múdrych panien je obrazom kresťanov, ktorí si uchovávajú pozornosť voči tomu, čo je v živote dôležité.

V druhej časti podobenstva sa dozvieme, prečo sú jedny panny nerozumné a druhé múdre. Záleží na spôsobe, ako sa pripravili na stretnutie so ženíchom. Postoj múdrych panien nás prekvapuje, pretože odmietli dať zo svojho oleja spoločníčkam. V podobenstve je olej obrazom dlhodobého spôsobu života. Múdra panna nemôže dať zo svojho oleja nerozumnej, lebo nik z nás nemôže dať dobrú časť svojho života inému človeku, aby nahradil svoje zlé obdobie. Hlavnou úlohou každého z nás je dobrý a počestný život dlhodobo a stále. To je vyjadrené olejom, s ktorým nie je možné deliť sa.

V tretej časti podobenstva prichádza ženích. Táto scéna nás chce vystríhať pred pomýlenými životnými rozhodnutiami. Zatvorenie dverí je obrazom chvíle, kedy sa uzavrú všetky možnosti. Aký je správny spôsob života? Správnym spôsobom žije človek, ktorý robí svoje rozhodnutia podľa evanjelia a udržuje svetlo viery v mysli a srdci aj vo chvíľach skúšok a ťažkosti. Obrazom lampy, ktorá hasne a nemá dostatok oleja, je zobrazený človek, ktorý v určitom období aj žil podľa požiadaviek Ježiša Krista, ale potom sa ľahkovážne oddá iným záujmom a hodnotám.

V živote sv. Martina vidíme stále úsilie o správne využitie času a spôsob života. Sulpicius Severus, autor jeho životopisu, charakterizoval sv. Martina slovami: „Aj keď čítal alebo konal dajakú prácu, jeho duch zotrvával stále v modlitbe. Ako kováč pri práci vždy znova udiera kladivom na nákovu, tak sa Martin bez prerušenia modlil. V jeho ústach nebolo nič iné iba Kristus, v jeho srdci sídlila len dobrota, len pokoj, len milosrdenstvo.“

Olejom do našej lampy majú byť pravdivé a láskavé slová a skutky podľa evanjelia. Možnosťou vykonať taký skutok je aj účasť na Svätomartinskej zbierke. V tomto roku výnosom zbierky pomôžeme kresťanom v irackom meste Karakoš a okolí, ktorí sa vracajú do svojich bydlísk, aby si mohli obnoviť svoje vojnou zničené domy. Milí bratia a sestry, hľadíme s obdivom na sv. Martina, ktorý si pravdivými, láskavými slovami a skutkami pripravoval olej do svojej životnej lampy. Prosíme ho o príhovor za nás a zo srdca Vás žehnám.

Pán arcibiskup vo svojom liste označil nerozumných za tých, čo zabúdajú na podstatné, a múdrych za tých, čo si uchovajú to, čo je dôležité. Je jasné, že náš vonkajší výzor, naše peniaze a majetky nie sú najdôležitejšie. Aj mnohí ľudia, čo nechodia do kostola, povedia, že dôležitejšie je zdravie, asi by spomenuli aj charakter, morálne vlastnosti a dobré medziľudské vzťahy. Veriaci človek by ako podstatnú spomenul aj náboženskú vieru.

Podobenstvo o pannách s olejom a bez oleja sa nachádza v Matúšovom evanjeliu. Bolo napísané v židovskom prostredí, kde boli mienkotvornou skupinou nábožní farizeji. Títo by určite podpísali, že dôležitá je náboženská viera, poslušnosť voči Božím zákonom a morálne vlastnosti. Ak by olej do nádob predstavoval v Ježišovom príbehu len tieto zásady, ktoré uznávali aj farizeji, nemali by s Ježišom žiaden problém. V pôvodnom gréckom texte evanjelia sa nepíše, že dievčatá mali v rukách lampy, ale fakle. Fakľa mala na vrchole palice nádobku, v ktorej bol kus handričky nasiaknutej olejom. Pradávni ľudia, ktorí si energiu nemohli zabezpečiť otočením vypínača, udržiavali oheň prakticky neustále. Mali poverených strážcov ohňa. Od toho záviselo ich prežitie. Potiaľ platí vysvetlenie pána arcibiskupa, že olej je zobrazením života, ktorý je dobrý stále alebo že olejom sú skutky podľa evanjelia.

Keďže však nik z nás nie je dobrý stále, olej potrebný do fakle, nemôžu byť naše slová a skutky, ktoré sú dobré, ale naša reakcia na oheň, ktorý zapaľuje, aby naše slová a skutky boli dobré. Tým zdrojom nie sú naše skutky podľa evanjelia, ale evanjelium samo! A tým evanjeliom nie je kniha, ani opis Ježišovho života, ale Ježiš sám alebo ešte presnejšie Božia láska konajúca v ňom. V tomto zmysle nerozumné dievčatá neboli tie, ktoré nemali dosť dobrých skutkov, ale také, čo neboli chytľavé na Ježišov oheň. Ježiš stretol množstvo ľudí, čo často robili zle, ale dali sa zapáliť, a množstvo takých, čo žili slušne, ale chytľaví na jeho oheň neboli. Nik z nás nie je na stráži stále. Podľa podobenstva zaspali aj múdre panny.

Najväčším ohrozením (nielen mladých ľudí) nie je starosť o to, ako vyzeráme a či sa chceme páčiť, ale nedostatok vášne, neprítomnosť zmyslu pre dobrodružstvo, neochota na zmenu. Sv. Martin je najčastejšie zobrazovaný ako vojak na koni, ktorý sa delí s chudákom o svoj plášť. V tom čase bol ešte pohanom. Ešte len čakal na stretnutie s evanjeliom. Ale mal v sebe vášeň, ktorú Ježiš mohol zapáliť. Nech v našom kresťanskom spoločenstve teda nie je ideálom stabilita a slušnosť, ale vášeň, zmysel pre zmenu a dobrodružstvo. To je ten chytľavý materiál, ktorý môže Ježiš vždy znova zapáliť!