Homília - 23.7.2017

Najdôležitejší je ten, že v prípade M. Magdalény ide o ženu, ktorá stála najbližšie pri Ježišovi počas jeho verejného pôsobenia. Niekoho to možno prekvapí a pripomenie Ježišovu matku. Ale nie, Ježišova matka sa počas rokov jeho verejného pôsobenia temer nespomína. Dokonca aj pri kríži sa Ježišova matka spomína len v Jánovom evanjeliu (Jn 19,25). V evanjeliu podľa Matúša, Marka a Lukáša nie. Vo všetkých evanjeliách sa však ako prítomná pri kríži spomína M. Magdaléna. Navyše, spomína sa pri vzkriesení, a to dokonca na prvom mieste. Podľa všetkých evanjelií M. Magdaléna bola medzi ženami, ktorým sa prv ako apoštolom zjavil vzkriesený Ježiš. Najkrajšie svedectvo o stretnutí vzkrieseného Pána s Magdalénou prináša Jánovo evanjelium (Jn 20,11-18). Môžeme si toto rozprávanie z Jánovho evanjelia pripomenúť, ale ešte predtým pokúsim sa dať M. Magdalénu do súvisu so slovami apoštola Pavla, ktoré sme dnes čítali.

Úryvky z Pavlových listov čítame temer každú nedeľu, ale málokedy im venujeme pozornosť. Aj ja som si v minulosti pripravoval kázne zväčša na niektorú myšlienku alebo príbeh z evanjelia. Neskôr som si však uvedomil, že by sa patrilo lepšie rozumieť apoštolovi Pavlovi, ktorý svoje listy písal prv, ako vznikli evanjeliá, a podal nám tak svedectvo o pôvodnom žití a premýšľaní kresťanskej viery medzi Židmi i pohanmi. Dnes sme čítali Pavla z 8. kapitoly jeho Listu Rimanom. Apoštol zvláštne píše o Duchu, ktorý sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi (Rim 8,26). O živote v Duchu píše apoštol aj v predchádzajúcom texte. Vysvetľuje, že človek sám zo seba si nemôže namýšľať, že zvládne všetky životné zápasy a problémy. Kresťanská viera je práve o tom, že sa otvoríme skúsenosti darovaného zjavenia, darovanej lásky, ktorá, keď sa jej oddáme, premení náš život. Boh nám túto lásku, svoju uzdravujúcu a premieňajúcu prítomnosť, zjavil v Ježišovi Kristovi a trvalou ju robí práve cez prítomnosť svojho Ducha.

Ako vieme, že máme takého Ducha? Keď zostaneme pri dnešnom apoštolovom vyjadrení, vieme o tom, lebo sa v nás ozýva jeho nevysloviteľné vzdychanie. Nevysloviteľné... Vzdychanie sa deje v situácii veľkej núdze, keď ani nevládzeme volať o pomoc. Keď som mal raz horúčku a bolo mi strašne zle, len som vzdychal a jojkal, nevládal som hovoriť. Tejto situácii prirovnáva apoštol naše základné rozpoloženie. Je to situácia takej slabosti, v ktorej sa nevieme ani modliť. Nikdy som nerozumel horlivcom, ktorí zdôrazňovali, že v ťažkej situácii sa treba len modliť a modliť. Vlastne sa to ani nedá. V ťažkej situácii sa však môžeme stíšiť a nechať, aby sa Duch modlil v nás.

Ako sa modlila M. Magdaléna? Modlila sa až tak, že sa polepšila? V Lukášovom evanjeliu čítame o ženách, ktoré sprevádzali Ježiša spolu s apoštolmi. Doslovne sa píše, že ich Ježiš uzdravil od zlých duchov a chorôb (Lk 8,1-3). Nevieme, čo to presne znamená, či boli tak veľmi hriešne alebo tak veľmi nešťastné. O M. Magdaléne sa píše, že z nej vyšlo sedem démonov. Sedem v biblickej symbolike znamená všetko. Kto bol tak veľmi nešťastný, nevládze sa sám uzdraviť. Môže iba po tom tíško túžiť alebo presnejšie, ako hovorí apoštol, vzdychať, skučať ako ubolený psík. A ak v sebe túžbu po vyslobodení nezabije, prekvapujúco môže zistiť, že je milujúco niekým oslovený.

Tak to opätovne zažívala M. Magdaléna. Najkrajšie vtedy, keď to už vôbec nečakala. Po Ježišovej smrti chcela len objímať Ježišove nohy – ako na obraze v rusovskom kostole. A voňavými olejmi pomazať mŕtve telo. Stretla však živého Ježiša. Že nejde o sen či prelud, spoznala podľa toho, ako sa jej Ježiš prihovoril: Žena, prečo plačeš, koho hľadáš? (Jn 20,15) Mária Magdaléna plače z dôvodu, ktorý je celkom najväčší: plače z lásky. Oplakáva toho, ktorého miluje. Plače veľa, lebo veľa miluje. Tak komentuje túto udalosť Ermes Ronchi, taliansky rehoľný kňaz, ktorý minulý rok dával duchovné cvičenia pápežovi Františkovi vo Vatikáne. Ronchi dodáva: Vzkriesený nežiada vysvetlenie, ale skláňa sa a objíma. Boh do svojho archívu nezbiera naše hriechy, ale naše slzy. Náš Boh je zberateľom sĺz a rozumie si s tým, kto plače z lásky (E. Ronchi, Klíčové otázky evangelia, Praha 2017, 125-139).

M. Magdaléna je dnes jednou z najlepších svätíc. Nie preto, že vždy bola dobrá, ale preto, že vedela túžiť, plakať a milovať. Vám tu, v Rusovciach, gratulujem, že gróf Zichy kedysi vybral takú skvelú patrónku pre Vašu obec a kostol. A nám všetkým želám, aby sme sa usilovali, aby sme spoločne zabojovali za cirkev, pre ktorú budú typickými ľudskosť, slzy a láska.