Homília - 29.6.2017

Oslovenie, na ktoré odpovedáme vierou, prichádza vždy od Boha. V kresťanskej viere je osobitným nositeľom Božieho oslovenia Ježiš. On však nepôsobí ako jediný múdry a osvietený. Ježišovi vždy išlo o spoluprácu, spoluúčasť na tvorbe Božieho kráľovstva. Všetci doňho pokrstení, jemu zasvätení, máme byť jeho spolupracovníkmi. Spomedzi všetkých sú najznámejší dvaja: Peter a Pavol.

Peter pochádzal z Galilei, pôvodne sa volal Šimon a bol predákom väčšej skupiny mužov, ktorí sa živili rybolovom. V evanjeliách je o Petrovi dosť zmienok, spomína sa jeho šikovnosť, pohotovosť, vodcovské schopnosti, ale aj jeho slabosti. V dnešnom evanjeliu sa spomína Petrovo vyznanie, keď sa aj za ostatných učeníkov vyslovil, že Ježiša považuje za Mesiáša. Peter neskôr viackrát zlyhal a definitívne ho zmenil až vzkriesený Ježiš. Najkrajšie je to vyjadrené v závere Jánovho evanjelia, keď sa Ježiš viackrát Petra pýta: miluješ ma?, a Peter odpovedá: áno, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.

Podľa zachovaných svedectiev Peter získal veľa Židov pre vieru v Ježiša ako Mesiáša. Osloviť niekoho však dokázal až po tom, ako sa stal hodným svojho premenovania na Petra čiže skalu. Tým sa nemyslí, že Peter bol vždy jasný a neochvejný, ale že sa mal stať oporou viery aj pre ostatných. Nie tak, že by ostatných kontroloval, ale že Boha vedel vždy nanovo počúvať a jeho odkaz sprostredkovať. Nevieme, prečo sa „na staré kolená“ rozhodol ísť do hlavného mesta, do Ríma. Možno predpokladať, že tam šiel najmä kvôli početnej židovskej komunite, ktorá v Ríme žila, a aby pomohol riešiť spory o Ježiša medzi kresťanskými a nekresťanskými Židmi. Peter ani Pavol neboli zakladateľmi kresťanskej cirkvi v Ríme. Tá vznikla 20-30 rokov prv, ako do Ríma prišli. Peter zomrel r. 67 za divokého prenasledovania kresťanov, ktoré vyvolal cisár Nero.

Pavlovo povolanie stať sa apoštolom, je v niečom ešte zvláštnejšie ako povolanie Petra. Pavol sa pôvodne volal Šavol a vyrástol v meste Tarzus (medzi dnešným Tureckom a Libanonom). Do Jeruzalema prišiel v mladosti na štúdiá a stal sa horlivým farizejom; v tej súvislosti aj nepriateľom kresťanských Židov. Kresťanom sa stal po osobitnom zjavení vzkrieseného Krista, ktoré ho radikálne zmenilo. A to až tak, že omnoho viac ako Peter a ostatní apoštoli vedel Krista ako záchrancu predstaviť pohanom. V Ríme sa Pavol najprv ocitol ako väzeň (r. 61-63), ale bol zbavený obvinenia. Do Ríma sa vrátil ešte raz, azda v súvislosti s prenasledovaním za Neróna, aby povzbudil rímskych kresťanov. Zdá sa, že úrady si ho rýchlo všimli a odsúdili ako nepolepšiteľného buriča. Mohlo to byť niečo neskôr ako zomrel Peter.

Kresťanskú vieru nešírili len Peter a Pavol, ale na nich dobre vidíme, čo znamená sprostredkovať vieru. Boh ako svojich poslov môže poslať len ľudí, ktorí majú živý záujem o dianie v spoločnosti, záujem o iných ľudí, a najmä ochotných počúvať vždy nanovo, kam nás vedie Boh. Peter a Pavol sa naučili novým spôsobom cez Ježiša čítať a vykladať Starý zákon ako príbeh záchrany pre všetkých ľudí. Zvlášť Pavol sa stal obdivuhodne inovatívny pri priblížení Krista ako všeľudského Mesiáša pohanom.