Homília - 24.6.2017

V ostatnom čase sa ma priatelia často pýtajú, ako sa dá pomôcť cirkvi na Slovensku. Mnohým sa totiž zdá, že všeličo v našej cirkvi nejde správne, že sa nekoná podľa Ježiša a jeho evanjelia. Jestvujú však aj ľudia, ktorým sa už samotná otázka zdá nesprávna. Taký človek si povie: Cirkvi netreba pomáhať, aby bola lepšia, cirkev treba poslúchať... Tak sa nedávno po primičnej sv. omši v Dev. N. Vsi vyjadril jeden pán, keď sa ho pýtala miestna televízia, čo želá novokňazovi. Povedal, že mu želá len to základné, aby poslúchal Pána Boha, poslúchal cirkev a poslúchal predstavených. Ten pán si isto myslí: Pán Boh vie, čo je správne, vie to cirkev a vedia to predstavení. Čiže stačí poslúchať.

Čo však znamená poslúchať Pána Boha? Niekto povie, že Boh nám dal prikázania. Áno, ale aj na začiatku nášho katechizmu sa píše, že vzorom viery je pre nás Abrahám a Panna Mária, ktorí odpovedali Bohu na jeho (pre nich) jedinečné oslovenie a robili rozhodnutia na základe svojej viery, nie na základe všeobecných prikázaní. Boha počúvame alebo poslúchame svojou vierou, a to je vždy niečo nové, aktuálne. Aby sme lepšie porozumeli Božiemu osloveniu, sme v spoločenstve a tradícii cirkvi. Poslúchať cirkev však nie je to isté, ako poslúchať predstavených. Cirkev opatruje skúsenosti viery za celé stáročia, a keď poslúchame cirkev, tak čítame Sv. písmo, všímame si životy svätých, modlíme sa, slúžime blížnym, pomáhame si navzájom... To všetko a mnohé iné znamená poslúchať cirkev. A čo znamená poslúchať predstavených cirkvi? V každej práci, škole, v každom úrade sú nejakí predstavení. Kto neposlúcha, nemôže zostať v danom zamestnaní. Ale ani predstavený si nemôže robiť, čo sa mu zachce. Do Marianky sme išli okolo závodu Volkswagen. V týchto dňoch jeho zamestnanci štrajkujú. Niektorí ľudia ich odsúdili, že čo chcú, vraj majú väčšie platy ako ľudia u iných zamestnávateľov. Zastali sa ich však novinári, od ktorých som to nečakal. Píšu, že tento štrajk môže zmeniť Slovensko. Naši ľudia podávajú rovnaké výkony ako v iných krajinách, azda aj väčšie, ale mzdy majú dvakrát či trikrát menšie. Ak vybojujú väčšie mzdy vo Volkswagene, pohne sa to na celom Slovensku... Právo človeka štrajkovať je zákonom zaručené, teda zaručené je, že sa nemá poslúchať za cenu seba ponižovania a seba ničenia. Kedy sa to deje a čo vtedy urobiť – to sú ďalšie dôležité otázky.

Ako je to v cirkvi? Poviem: má sa poslúchať, ale aj štrajkovať. Zvlášť vtedy, ak sa v cirkvi prestane poslúchať Boh, ak cirkev prestane byť pomocníčkou poslúchania Boha. Lebo cirkev nemá vlastnú múdrosť ani vlastné prikázania. Všetko má byť odvodené z poslúchania Boha. Predstavení v cirkvi nie sú na to, aby vládli, ale aby pomáhali počuť hlas Boha. Pritom si predstavený nesmie namýšľať, že len on počuje Boha, ale má pozorne počúvať, ako Boh hovorí k jednotlivým veriacim.

Človeku, ktorý hovorí z Boha (zväčša mimo predstavených) sa odjakživa hovorilo prorok. Takým prorokom bol Ján, ktorého narodenie dnes slávime. On nepôsobil ako kňaz v Jeruzaleme, nevysvetľoval Božie slovo v synagóge, nebol cirkevným predstaveným. Predsa Boh hovoril cez neho viac ako cez iných ľudí. Tomu učí naša cirkev. Nakoľko si však všímame ľudí ako bol Ján? Nakoľko počúvame kritickým prorokom medzi nami? Ale aj dôležitá otázka: Podľa čoho poznáme pravého proroka? Môže niekto len tak vyhlásiť: ja som počul Boha aj za vás ostaných? Alebo môže niektorý cirkevný predstavený povedať, že len on počuje Boha?

Pravý prorok sa drží Boha a veľa riskuje. Riskuje ale aj blázon a náboženský terorista. Apoštol Pavol pri jednej príležitosti za pravého proroka označil Jána, keď pripomenul, že Ján zvestoval celému ľudu Izraela obrátenie a krst. Sám sa nevyvyšoval, ale odkazoval skromne na toho, ktorého Boh predstaví ako svojho Mesiáša. Ján okolo seba nezhromažďoval akúsi sektu, ale hovoril ku všetkým. A neosoboval si, že len on počuje Boha. Za proroka možno pokladať toho, kto pomáha, aby každý z nás sám počul Boha, a kto dokazuje, že Boha nepočúvame len v kostole alebo len cez prikázania, ale najmä v udalostiach, najmä tých najťažších, a v ľuďoch okolo nás, najmä v tých, čo najviac trpia, ale aj v tých, čo najviac hrešia. Totiž práve oni najviac potrebujú Boha a jeho pomoc. Zároveň sú výzvou na nás, prečo sme pripustili svet, v ktorom sa tak trpí a hreší. Pravý prorok sa potom pozná podľa toho, že nepovie, aby všetko ostalo po starom, ale vyzve ako Ján na zmenu, obrátenie a krst. Vyzve na zmenu zmýšľania smerom k aktuálnemu počúvaniu Boha a na krst čiže zasvätenie sa Bohu ako Otcovi.

Keď som sa pýtal, čo mám dnes hovoriť, pani Oľga mi povedala, že o Františkovi. Myslela pápeža Františka. Takže všetko, čo som doteraz hovoril, bolo aj o Františkovi. Je prorokom, lebo sám si nenamýšľa, že má moc a všetko vie, ale chce počúvať Boha cez ľudí, aj tých hriešnych, aj tých, čo nie sú v cirkvi. Nechce rozhodovať sám, ale po porade s celou cirkvou, a tou sú pre neho všetci kresťania, aj tí najobyčajnejší alebo dokonca tí najbiednejší. Pokojne môžeme povedať, že pre Františka je cirkvou najmä niečo také ako Samaritán.

Niektorí v našej cirkvi, čo sa necítia byť prorokmi, ale chcú byť skôr úradníkmi či priamo vládcami, Františka spochybňujú. Poznáme ich podľa toho, že sa neodvolávajú na Ježiša a evanjelium, ale na zákony. Zákony v cirkvi, poslúchanie v cirkvi, sa však majú vysvetľovať Ježišom, nie naopak. Pred 27 rokmi, keď cirkev na Slovensku dostala slobodu, jeden môj priateľ povedal, že cirkvi hrozí nebezpečenstvo, že sa potopí ako loď, ktorá je naklonená na jeden bok. Rozmnožili sa totiž predstavení cirkvi, ktorí sa chápu ako mocní úradníci a držia sa pokope na jednej strane paluby. Loď cirkvi nachyľujú na jednu stranu, je nevyvážená a smeruje k potopeniu. Loď cirkvi musíme vyvážiť prorokmi. Dnes je tým prorokom rímsky biskup. Pridajme sa, buďme prorokmi! Neodvolávajme sa na poslúchanie, ale pýtajme sa, čo značí Boha poslúchať – tu a teraz. Ak by ste sa kedysi takto nepýtali, žiaden Samaritán by nevznikol, žiadni ľudia s postihnutím by nezažili, že nie sú predovšetkým postihnutí, ale normálni – so svojím vlastným príbehom, svojimi vlastnými charizmami a trápeniami.

František sa usiluje o cirkev, ktorá je bratská a sesterská, prorocká, dialogická, chudobná a slúžiaca. Taká cirkev dokáže osloviť aj súčasný svet. Preto nedávno vznikla iniciatíva Solidarita s Františkom. Pridajme sa, podporme ho, modlime sa za Františka a za obnovu cirkvi podľa evanjelia. Robme to však nielen v srdci, ale aj verejne a spoločne!