Homília - 15.6.2017

Pred niekoľkými rokmi vyvolal veľké pohoršenie medzi slovenskými katolíkmi jeden filozof, ktorý napísal článok o jedení Kristovho Tela v katolíckej cirkvi. Prijímanie Kristovho Tela vo sviatosti prirovnal ku zvyklostiam niektorých primitívnych kmeňov na ostrovoch v Tichom oceáne, ktoré, keď zabili svojho nepriateľa, zjedli časti jeho tela.

Na kanibalov (ľudožrútov) si pri čítaní textu zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia môžeme spomenúť aj v našich kostoloch. Podľa textu tohto evanjelia mal Ježiš doslova povedať: Kto je moje Telo a pije moju Krv, má v sebe život večný, a ja ho vzkriesim v posledný deň (Jn 6,55). Ako sme počuli, táto reč zapríčinila hádku medzi Židmi, keď nevedeli pochopiť, ako môže Ježiš dať jesť svoje telo. Pri ďalšom čítaní textu 6. kapitoly by sme sa dozvedeli, že aj mnohí z Ježišových učeníkov sa pohoršili a od Ježiša celkom odišli. Keď pozorne čítame slová evanjelia, nepohoršila ich však predstava ľudožrútstva, ale to, že Ježiš sa prirovnal k chlebu, čo zostúpil z neba, a že povedal: žiť bude len ten človek, ktorý tento Chlieb bude jesť.

Ježiš o sebe ako chlebe hovoril v súvislosti s udalosťou nasýtenia veľkého množstva ľudí. Títo ľudia, ako čítame v evanjeliu, chceli sa ho po tomto zážitku zmocniť, aby sa stal ich kráľom. Chceli mať vladára, ktorý dokáže ľudí nasýtiť, je mocný, ba priam robí zázraky. Ježiš to odmietol a upozornil ich, aby hľadali jedlo, ktoré im poslúži pre život večný a držali sa toho, ktorého poslal Boh. Pochopili, že Ježiš tým Božím poslom myslí seba samého, preto ho chceli vyskúšať. Pýtali sa na znamenie, ktoré urobí, a súčasne pripomenuli mannu, o ktorej sa tradovalo, že sám Boh im ju zoslal v časoch Mojžiša, aby na púšti nezomreli od hladu. Vtedy sa Ježiš predstavil ako Božia manna, ako chlieb z neba, ktorý umožňuje žiť. Spor, ktorý nastal po tomto vyhlásení, nesúvisel ešte s predstavou o jedení Ježišovho tela, ale s vierou či nevierou, že Ježiš je Boží posol, že Ježišov život je to, čo ľudí sýti priamo z neba. Až potom Ježiš vyostril toto prirovnanie a označil sa za jedlo z neba, ktoré treba jesť, ak chceme žiť.

Prečo kanibali jedli ľudské telo? Lebo boli hladní? Za týmto zvykom boli často náboženské predstavy – keď zjedia telo silného bojovníka, sila, ktorú vlastnil, stane sa ich silou. Ten filozof, ktorý pobúril niektorých ľudí svojím článkom, nebol až tak mimo, keď prirovnal jedenie Kristovho Tela ku kanibalskému jedeniu. V zásade ide o to, aby Ježišov život, jeho sila, ktorou ho vybavil sám Boh, prešla do nás. Pravda, my nejeme fyzické telo Ježišovo, ale sviatostné Telo Kristovo, a to pod spôsobom chleba a vína. Áno, ale ak nechceme uvažovať ako primitívni kanibali, musíme si položiť otázku, čo vlastne znamená jesť Kristovo Telo. Nestačí zjesť kúsok chleba, nad ktorým kňaz povie: Telo Kristovo. Ježišovi ide o spoločenstvo s nami, a to vo viere, že cez neho koná Boh. V tomto spoločenstve s ním sme vtedy, keď ako Ježiš počúvame Boha a riadime sa jeho slovom, keď sa s ním radíme, ako dať hodnotu a zmysel svojmu životu, keď sa v našom spoločenstve vzájomne posilňujeme, aby sme za správnu vec dokázali aj zomrieť.

Prijímať Ježiša ako Chlieb pre život znamená teda mať účasť na jeho živote, na jeho konaní. Zasvätenie do tohto konania sa deje pri jedle a pití. Napokon, tak to robíme aj my. Ako inak by sme dali najavo priateľovi alebo bratovi, ktorý by dostal povolávací rozkaz a musel by ísť na vojnu, v ktorej by mohol zomrieť, že sme s ním, že si ho vážime, ak by sme si s ním pred odchodom nesadli za stôl a s ním sa nerozlúčili. Presne toto urobil Ježiš, keď sedel za stolom so svojimi priateľmi pri veľkonočnej večeri krátko pred svojou smrťou. Hovoríme, že nám prikázal túto večeru robiť na jeho pamiatku. V pôvodnom texte evanjelia sa nachádza presnejší výraz: robte to na moje sprítomnenie. Čiže prosme Boha, aby sme boli motivovaní ako Ježiš, aby sme uvažovali ako Ježiš, aby sme milovali ako on, konali ako on, aby sme ho sprítomňovali svojím konaním. Vtedy sa naše telo zjednotí s jeho telom, náš život s jeho životom.

Z tejto viery kedysi vznikol sviatok Božieho tela. Nie preto, aby sme sa len dívali, nie preto, aby sme len Kristovo Telo pod spôsobom chleba prijímali, ale aby sme sa do Ježišovho konania zasvätili. Ak sa môžeme poďakovať jeden druhému za to, že aj my vo svojom tele Ježišovo konanie sprítomňujeme, tak máme aj vyskúšané, že je to silné, že to platí, že to funguje.