Homília - 5.3.2017

Milí bratia a sestry, začali sme pôstne obdobie, ktoré je časom prípravy na slávenie Veľkej noci. Od najstarších čias sa veriaci kresťania pripravovali na toto slávenie predovšetkým modlitbou, almužnou a pôstom. V dnešnom evanjeliu sme počuli o pokúšaní Pána Ježiša. Sv. písmo nás pozýva, aby sme výraz pokušenie chápali ako situáciu, v ktorej sa overuje pevnosť našich základných rozhodnutí a príležitosť osobného dozrievania. Sv. písmo sa opakovane zaoberá základnými skúškami, ktoré sa dotýkajú života človeka, skúškami, v ktorých je potrebné rozhodnúť sa, či prijmeme alebo odmietneme Boží plán. V prvom čítaní sme počuli o skúške Adama, v evanjeliu sme počuli o skúškach Ježiša. Sv. písmo porovnáva, ako sa zachoval Adam a ako sa zachoval Pán Ježiš. Adam sa rozhodol ísť za vlastnou predstavou. Ježiš nasleduje Božie slovo. Pre nás bude dobrá modlitba, keď budeme vnímať, aké rozhodnutia robí Ježiš v situáciách, ktoré sú skúškou a v ktorých sa mu ponúkajú nesprávne riešenia. Čo sa týka opisu pokušení Pána Ježiša v evanjeliu, treba pripomenúť, že sa zaoberáme textom, ktorý nám neprináša historické, ale náboženské posolstvo. V prvom pokušení bol Pán Ježiš vyzvaný, aby urobil z kameňov chleby. Je dôležité, aby každý človek mal čo jesť. Na pokušenie Ježiš odpovedal slovami Písma: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst” (Dt 8, 3). Iba ten, kto hľadí na svoj život vo svetle Božieho slova, je schopný prisúdiť správnym spôsobom hodnotu materiálnym skutočnostiam tohto sveta. V druhom pokušení diabol pozýva Ježiša, aby sa vrhol dolu z vrcholu chrámu a vyskúšal, či ho zachránia anjeli. Tomuto pokušeniu podliehame, keď žiadame, aby nás Boh zázračným spôsobom oslobodil z problémov. Pán Ježiš nám ukazuje inú cestu. V každej situácii máme nebeského Otca prosiť nie o to, aby svoje rozhodnutia prispôsobil našim, ale aby nám daroval svetlo a silu, ktoré sú potrebné k tomu, aby sme z každej skúšky vyšli zrelší a silnejší v našej dôvere k nemu. V treťom pokušení diabol sľuboval Ježišovi, že mu dá všetko, ak sa mu bude klaňať. Je to pokušenie nadvlády nad inými. Pán Ježiš však urobil inú voľbu, stal sa sluhom. Nikdy sa nesklonil pred žiadnym ľudským idolom, nenechal sa zviesť mocou, peniazmi, návrhmi na získanie úspechu a slávy. Počúval vždy a výlučne Otcove slová. Prostredníctvom rozprávania o troch pokušeniach Pána Ježiša pozorujeme jeho postoje, ktoré nám ukazujú správny vzťah k veciam, Bohu a našim bratom a sestrám. Uvedomujeme si, že vždy je dosť príležitostí, aby sme niečo napravili a zdokonalili. Jednou z dôležitých oblastí nášho života je život v rodine a príprava na manželstvo. Využívam 1. pôstnu nedeľu, aby som oznámil, že z dôvodu posilnenia prípravy na prijatie manželstva, od 1. 9. 2017 bude v našej arcidiecéze záväzná rozšírená príprava na manželstvo. Príprava na manželstvo bude uskutočňovaná v deviatich stretnutiach s kňazmi, manželmi animátormi a odborníkmi, a to prostredníctvom večerných, denných alebo víkendových kurzov. Podrobnejšie informácie sa ľudia dozvedia vo svojich farnostiach.

Bratia a sestry, aj v tohoročnom pôstnom období je nevyhnutné počúvať Boha a prehodnocovať udalosti nášho života. V tomto zmysle Vám všetkým želám požehnané pôstne obdobie. Bratislavský arcibiskup.

Začiatok pôstnej doby sa v minulosti medzi kresťanmi prežíval ako začiatok niečoho celkom rozhodujúceho, začiatok poslednej etapy dlhej cesty, ktorá speje do svojho finále. Súviselo to s tým, že v staroveku prijímali krst prevažne dospelí ľudia, ktorí sa naň pripravovali niekoľko rokov. Krst sa konal prednostne raz v roku, v predvečer veľkonočnej nedele. 40 dní pôstnej doby bolo pôvodne poslednou etapou prípravy na krst. Z toho sa vyvinulo dnešné chápanie pôstneho času ako obdobia prípravy na sviatky Veľkej noci. Ak chceme vedieť, čo je v tomto čase naozaj dôležité, tak si nevšímajme vedľajšie tradície (pobožnosti krížovej cesty, smutnejšia hudba v kostole či diétnejšie jedlá doma), ale všímajme si biblické liturgické čítania v pôstnom čase. Výber textov mal v minulosti pomôcť ľuďom, ktorí sa pripravovali na krst, aby vedeli s porozumením odpovedať na otázky pri krste: Zriekaš sa zlého ducha? Veríš v Boha? V súčasnosti nám výber pôstnych biblických textov má pomôcť k tomu, aby sme sa sústredili na to, čo je podstatné, a mohli si odpovedať na otázky: Komu a čo veríme, čoho sa zriekame? Odpoveď na tieto otázky nie je taká ľahká, akoby sa mohlo zdať. Problém nie je v tom, žeby bežný kresťan nevedel povedať: Verím v Boha a zriekam sa zlého ducha. Problém je, že za týmito slovami si bežný kresťan máločo predstaví. Alebo ešte horšie, že si to predstavuje tak, že všetci okrem katolíkov sú zo zlého ducha, a veriť v Boha značí držať sa toho, čo sa na náboženstve učilo pred 100 a viac rokmi.

Keďže sme čítali biskupský list, nemáme čas venovať sa bližšie dnešným textom Sv. písma. Prvé čítanie a evanjelium sú alegórie, podobenstvá o človeku: Kým chce, kým môže byť človek. V prvom čítaní i evanjeliu zaznieva, že človek sa definuje prijatím svojej slobody. Ale sloboda nie je obyčajné prekročenie hraníc, ktorými nás obkľúčili iní ľudia alebo nepriaznivé okolnosti. Sloboda spočíva v správnej odpovedi na otázku, čo zaznela v prvom čítaní a evanjeliu: Komu sa chceme klaňať a komu slúžiť? Predstava, že nikomu, vedie k tomu, čo je v starom rozprávaní vystihnuté stručne a jasne: Otvorili sa im oči a spoznali, že sú nahí – že sú nuly, že sú nič (Gn 3,7). Naopak, viera, že klaňať sa chceme iba Bohu a iba jemu slúžiť, vedie k tomu, že sa staneme Kristom, kresťanom, človekom podľa Ježiša. Tragédiou mnohých kňazov a kresťanov je, že sa venujeme množstvu vedľajších vecí, ale nepýtame sa na podstatu viery. Tá sa nachádza práve v prijatí našej slobody a v jej napĺňaní životom podľa Ježiša Krista.

Predpokladám, že pán arcibiskup vo vedomí, že začiatok pôstnej doby symbolizuje sústredenie sa na to, čo je podstatné, chcel v predstihu oznámiť zavedenie novej náročnejšej prípravy na manželstvo. Uvidíme, bližšie informácie majú podať farári vo farnostiach. Zaujímavú prípravu na manželstvo robia niekoľko rokov kňazi verbisti v študentskom stredisku UPC. Kňaz, ktorý sa o to donedávna staral, nám pred časom povedal: Celé to stojí a padá na tom, či vyjdeme ľuďom v ústrety. Snúbenci si nedokážu nájsť čas na viaceré opakované stretnutia. Preto to robíme počas jedného víkendu (sobota celý deň, nedeľa dopoludnia). A ešte dôležitejšie: Pozor na ľudí, ktorí prídu, že chcú pomáhať. Často sa ponúkajú manželia či psychológovia, ktorí majú myslenie zákonníkov a farizejov. Pápež František sa raz vyjadril: Niektorí kresťania svojím postojom zhasnú to, čo Duch Svätý zažal v srdci človeka. To sú tí, čo sa držia litery zákona, ale prehliadajú lásku. (František, Meno Boha je milosrdenstvo, FL Bratislava 2016, 72.)

Doplním len jedno: Nebuďme tými, ktorí zhasínajú, a nezostávajme len pri komentovaní tých, čo to robia. Sami buďme tými, čo v príprave na manželstvo, na lásku, jednoducho na život, zažínajú slobodu, silu a radosť z Ježišovho Ducha Svätého.