Homília - 12.2.2017

Na ľudí pri moci si treba dávať pozor. Ako sme si povedali minulú nedeľu, s tými, čo majú radi moc, máme zlé skúsenosti aj v cirkvi. Dnes nás môže prekvapiť, ako píše Pavol o „dokonalých“, čo vlastnia osobitnú múdrosť, navyše dodáva, že tá múdrosť je tajomná a skrytá. Ak by chcel niekto Pavla obviniť z elitárstva, nemusí si ani vymýšľať. Pri pozornom čítaní jeho listu si ale všimneme, že apoštol síce píše o elite dokonalých a tajomnej múdrosti, ale nejde mu o múdrosť politikov a finančníkov tohto sveta, ale o múdrosť Božiu. Tí dokonalí, na ktorých myslí, múdrosť Božiu poznajú. Ak sa pýtame, kto to je, Pavol povie, že sú to tí, ktorí milujú Boha, tí, ktorým to Boh zjavil skrze svojho Ducha.

Táto časť Prvého listu Korinťanom nie je ľahkým čítaním. Pripomeňme si, že apoštol začal písať svoj list kresťanom v Korinte, aby pomohol prekonať spory medzi nimi a aby obhájil aj seba ako apoštola. Súčasne sa pokúsil vysvetliť viaceré dôležité témy viery i praxe. S tým súvisela téma múdrosti. V súčasnosti sa častejšie hovorí o potrebe vzdelania ako múdrosti. Pavol bol človekom klasickej gréckej kultúry, kde sa múdrosť chápala širšie ako vzdelanosť. Z tých čias sme prevzali pojem sofia (múdrosť) a pojem filozofia (láska k múdrosti). V zásade je správne vážiť si ľudí vzdelaných a múdrych, predsa je dobré rozlišovať, ako to robil Pavol. Jednak sa azda nikdy nikde nerealizovala predstava filozofa Platóna, že najlepšia vláda je vláda filozofov, nevraviac o tom, že za nejakým mocipánom často sa nájde intelektuál či filozof, ktorý mu radí ako si udržať moc. Preto bol Pavol kritický k múdrosti, ktorú vlastnili svetské elity. Tie mali svoje tajomstvá, ako majú aj dnešní mocní, čo sa schádzajú v Davose. Pavol však pri pojme tajomná múdrosť myslel aj na vtedajšie náboženské kulty, ktoré vyhľadávali bežní ľudia dúfajúc, že pomocou osvojenia si určitých meditácií, cvičení či mágie dopracujú sa k šťastnejšiemu životu. Podobných kultov a praktík je aj dnes dosť, či už sa označujú za náboženské, spirituálne alebo psychoterapeutické.

Keď Pavol proti všetkým týmto formám múdrosti kládol múdrosť Božiu, vychádzal zo židovskej náboženskej tradície. V tejto tradícii (Starého zákona) nespoznávame Boha pomocou zvláštnych cvičení či zaklínadiel, on k nám hovorí cez naše ľudské schopnosti (rozum, lásku, slobodu) a zvlášť cez dejinné udalosti. Pavol vychádza z tejto tradície, ale súčasne ju prekonáva. Pre neho je tou zlomovou udalosťou Ježiš Kristus a zvlášť jeho ukrižovanie. Pavol povie: To je naša tajomná múdrosť. Nie preto, žeby sme ju tajili, ale preto, že mudrci a mocipáni tohto sveta ju nepoznajú. Ak by tú múdrosť poznali, neboli by ukrižovali Pána slávy (1 Kor 2,8). Tí však, čo túto múdrosť v ukrižovanom Ježišovi poznali, sú podľa Pavla dokonalí, sú elita. Túto múdrosť nemajú zo seba, majú ju darovanú z Ducha Božieho. Nijako inak k nej nemožno prísť. Kto by už videl svoju výhru v ukrižovaní?! Predsa, ak áno, ak tomu veríme, tak preto, že nám to bolo zjavené, že sme to skúsili ako svoj najväčší dar. V ďalšom pokračovaní listu Pavol napíše, že väčšina kresťanov v Korinte ešte nie sú duchovní či dokonalí. Sú ľuďmi tela, preto sa hádajú o to, koho si vážia a koho odmietajú. Kresťanstvo, ktoré prijali, je celkom na začiatku. Týmto ľuďom Pavol pripomína, že zlom v ich živote sa udeje až prijatím Ježišovho ukrižovania. Samozrejme, aj toto sa dá nesprávne pochopiť. Pavol nehovorí o podvolení sa bolesti, ale o moci z ukrižovania, o moci, ktorú nám zjavil Boh na Ježišovi. To je tá moc, s ktorou aspoň čiastkovo máme skúsenosť, ak sa stretneme s nezištnou láskou, ktorá nemá žiadne vysvetlenie. Moc z bohatstva či nejakej funkcie je pochopiteľná. Taká moc však nie je liečivá, ale skôr hrozivá. Moc z lásky, ktorá sa dá aj ukrižovať, je divná, nečakaná, ale súčasne jediná, čo naozaj lieči a niečo rieši v našom svete.

V týchto týždňoch prichádza do kín nový film režiséra Martina Scorseseho Mlčanie. Ide o príbeh jezuitských misionárov zo 17. stor. v Japonsku, keď po prvých úspechoch v šírení evanjelia prišlo k veľmi krutému prenasledovaniu a mnohí misionári a kresťania boli ukrižovaní. Martin Scorsese hovorí, že cirkevné inštitúcie a sviatosti sú nápomocné pre našu vieru. Ale nakoniec sme so svojou vierou každý sám, každý vo svojom vlastnom vzťahu s Ježišom. Na takýchto ľudí myslel Pavol ako na skutočných kresťanov, na skutočnú elitu, na tých, čo sa im zjavila múdrosť ukrižovanej lásky a dokázali v nej obstáť aj voči Božiemu mlčaniu. Keď sa režiséra Scorseseho pýtali, ako ho ovplyvnilo nakrúcanie filmu, odpovedal, že nanovo prijal život vo viere ako dar. Nevie podľa toho žiť, ale vie, že sa o to musí snažiť. Stále. To nech je aj naša úloha a voľba.