Homília - 4.12.2016

V súčasnosti sa množia hlasy, že náš svet sa nachádza v stave anarchie. Anarchia znamená rozklad, chaos, stratu autority. Mnohí si ešte namýšľajú, že sú silní, ale v skutočnosti sú už slabí. Pesimisti sa medzi nami vyskytovali vždy. „Dobre už bolo“, hovoria. Ja niekedy poviem, keď sa ma pýtajú, ako sa mám: „Stretneme sa v lepších časoch.“ Nakoľko však takéto vyjadrenie myslím vážne? Ohmatať si vieme len dnešok, každé vyjadrenie na adresu minulosti či budúcnosti môže znieť ako prázdne reči.

Keď počúvame texty Sv. písma, ktoré sa pri bohoslužbách čítajú v advente, môžeme si všimnúť, že idú proti našej nedôvere. Ján Krstiteľ vyzýva: Pripravte cestu Pánovi! Dávno pred ním prorok Izaiáš videl rásť výhonok z Izraela, na ktorom spočinie duch Pánov. Ten privodí spravodlivosť a zmierenie. Apoštol Pavol ako nositeľa tohto ducha menuje Krista Ježiša. Ak podľa neho budeme zmýšľať, budeme oslavovať Boha a dokážeme sa prijať navzájom.

Pavlove slová pochádzajú z Listu Rimanom. Apoštol list napísal pre kresťanov v Ríme, ktorých osobne nepoznal, ale chystal sa za nimi ísť. Prví kresťania v Ríma boli určite Židia. Niektorí z nich sa museli stať kresťanmi veľmi skoro. Ak sa traduje, že Ježiš zomrel asi r. 30, je zaujímavé, že r. 49 bolo v Ríme už toľko kresťanov, že spory medzi kresťanskými a nekresťanskými Židmi riešil samotný cisár a všetkým Židom prikázal opustiť mesto. Kresťania, ktorí zostali, mali teda zväčša pohanských rodičov. Do roku 57/58 po Kr., keď Pavol písal svoj list Rimanom, sa situácia asi opäť zmenila. Ako sme počuli v krátkom úryvku z tohto listu, Pavol kresťanom v Ríme pripomenul Ježišove židovské korene. Preto napísal, že Kristus bol služobníkom obriezky, teda židovského náboženstva a jeho zákona. Nie však preto, aby zostal pod zákonom (aby Židov vyvýšil a pohanov ponížil), ale preto, aby prisľúbenia Židom potvrdil a pohanom dal zažiť Božie milosrdenstvo. Jedných nepostavil proti druhým, ale ich spojil v jedno.

Téma porozumenia medzi ľuďmi je aj dnes veľkou témou. Ako si možno všimnúť vo svetských médiách, porozumenie a vyrovnanie medzi ľuďmi presadzujú najmä tí, ktorí sa označujú za liberálov. Liberálne zmýšľajúci ľudia horlia za prijímanie utečencov, za zrovnoprávnenie ľudí rôznej sexuálnej orientácie či za rodovú rovnosť. Ich postoje odmietajú tí, ktorí v tom vidia nebezpečenstvo a úpadok spoločnosti. Isté je, že porozumenie či zjednotenie ľudí je dôležité. A isté je aj to, že len jedno presvedčenie či náboženstvo nemožno nikomu nanucovať. Nebola to náhoda, že apoštol Pavol na záver svojho listu kresťanom v Ríme písal o jednomyseľnosti a na Ježiša ukázal ako na toho, ktorý zjednocuje Židov a pohanov. Zjednotiť Židov a pohanov, dať dokopy rôzne národy a kultúry, si dával za cieľ aj cisársky Rím. V osobe cisára sa spájala moc politická, vojenská a hospodárska, a tým, že sa mu prisúdil aj titul božstva, pridala sa aj moc náboženská. Židia a kresťania takúto moc nad sebou odmietali. Kým však Židia žiarlivo chránili svoju odlišnosť a pokladali za hriech ženiť sa s pohanmi alebo čo len s nimi sedieť za jedným stolom, kresťania sa neodťahovali. Sobášili sa s inými, jedli s nimi, ba ako čítame v 13. kapitole Listu Rimanom, apoštol kresťanom odporúčal aj to, aby sa podriadili vrchnosti a platili poctivo dane.

Zostáva dôležitá otázka: Čo nám umožní spolužitie s inými – s nekresťanmi, pohanmi, liberálmi či ateistami? Nie to, že sa staneme rovnakí, keďže rovnakosť je nemožná, ale pohľad podľa Krista. Zmýšľajte podľa Krista Ježiša, prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás (Rim 15,7), píše apoštol v 15. kapitole. A predtým v 13. kapitole: Nikomu nič nedlhujte, len aby ste sa navzájom milovali (Rim 13,8). A podobne v 14. kapitole: Ujímajte sa slabého vo viere, ale nehádajte sa o názoroch (Rim 14,1). Apoštol myslel na hádky o dovolenom a nedovolenom jedle, o rôznych sviatkoch, predpisoch a tradíciách. Ľudí nezjednotí samotná moc, pochopil Pavol. Nič, čo stojí nad ľuďmi zhora. To nefunguje ani v štáte, ani v cirkvi, ani v dnešnom globalizovanom svete. Môže nás však zjednotiť viera. Nie viera ako rovnaký názor. Viera ako pohľad, ktorým sa Kristus díva na ľudí a na svet. Pohľad, ktorý mi chce dobre, ktorý lieči, ktorý potešuje. Tento jeho pohľad, jeho vieru si máme osvojiť.

Prvotné kresťanstvo svoju nádej na zjednotenie vyjadrilo podobenstvom o zliatine. Ľudia odpradávna skúsili, že každá nádoba vyrobená len z jedného kovu ľahko praskne a zlomí sa. Až po dlhom skúšaní prišli na to, že najpevnejšia je nádoba zo zliatiny rôznych kovov, ktoré sa pretavia dokopy za veľmi veľkého tepla. Kresťania tento taviaci proces videli v Kristovi. On svojím ohňom roztopil naše predsudky a pretavil nás v jedno. Ak sa niekto obáva, že sa my, Slováci či Európania, máme nechať prevalcovať ľuďmi z Ázie, ľuďmi inej národnosti, kultúry a náboženstva, nech sa nebojí. Na rozdiel od liberálnej časti spoločnosti neveríme na rovnosť, ktorá žiada všetky rozdiely uniesť podľa hesla: „Ži a nechaj žiť.“ Kresťanstvo verí na väčšiu víziu – na pretavenie, premenenie. S tými, ktorí medzi nami zostávajú studení, to však nepôjde. S podchladenými kresťanmi žiaden oheň nezaložíme. Keďže mám však veľa priateľov a priateliek, s ktorými sme už oheň založili, viem povedať: „Stretneme sa v lepších časoch.“ Prajem nám všetkým na tie časy nečakať, ale adventne ich privolávať a vytvárať.