Homília - 25.3.2016

Pašie čiže evanjelium o Ježišovom umučení sa pri bohoslužbách prednášajú dvakrát v roku: na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok. Na Veľký piatok sú to vždy pašie z Jánovho evanjelia. Tieto pašie sú pomerne dlhé (v našom kostole časť čítame a časť spievame) a zároveň prinášajú silné výpovede a silné obrazy. Pašie, ako vieme, nie sú presným záznamom ani kronikou, ale svedectvom, ako Ježišov život zarezonoval v ľuďoch, ktorí v neho uverili. Tak ako celé evanjelium sú svedectvom o viere a z viery.

Akú odozvu zanechal, akú rezonanciu vyvolal vo mne, v nás, Ježišov život, akú jeho umučenie? Na Kvetnú nedeľu na záver pašií podľa Lukáša sa spomína vojak, ktorý Ježiša uznal za spravodlivého. V tom pohanskom vojakovi teda Ježiš napriek svojmu smutnému koncu vzbudil vieru, že Ježiš bol spravodlivý. V Jánovom evanjeliu sa zasa v závere spomína človek pod záhadným označením: ten, čo to videl. Možno sa tu myslí samotný autor, apoštol Ján. On o sebe hovorí, že videl, ako Ježiš zomrel, a opäť – to je tá zvláštnosť – napriek tomu smutnému až strašnému koncu, jeho svedectvo je, že uveril. Čo presne uveril, je skryté v ďalšom tajomnom vyjadrení, že videl, ako Ježišovi prebodli bok, a že hneď vyšla krv a voda. Z ďalších vysvetlení v rámci kresťanskej tradície vieme, že autor pravdepodobne myslel krvou lásku a vodou myslel vieru a krst. Myslel lásku až po kríž a krst a vieru ako cestu záchrany pre každého.

Ako sa k nám táto záchrana dostane, ako na nej môžeme mať účasť? Pre nás záchrana zo smrti predsa znamená nezomrieť, záchrana z choroby znamená neochorieť či vyliečiť sa a záchrana z nejakého nešťastia a hriechu znamená nedostať sa do toho nešťastia. Ježišovi sa však nepodarilo ani smrti, ani nešťastiu ani hriechu ľudí uniknúť. Kde je tu potom tá záchrana? Pri tejto otázke narážame na podstatu kresťanskej viery. Zvíťaziť nad niečím veľmi zlým neznamená uniknúť, ale vydržať a obstáť. Ježiš vydržal a obstál, preto je spravodlivý, preto z neho vychádza láska a viera pre všetkých.

Pred rokom bol v Salvádore blahorečený Oscar Romero, bývalý arcibiskup San Salvádora. V správe o jeho svätosti sa píše, že miloval chudobných podľa vzoru svojho učiteľa Ježiša Nazaretského. Prepožičal im svoj hlas proroka a zasvätil im svoj život. Zriekol sa pohodlného života, neopustil svoj ľud a neušiel, ako to robia najatí pastieri. Stál na strane chudobných a utláčaných. Romero bol zavraždený dňa 24. 3. 1980 priamo pri oltári na pokyn vládnych kruhov. Naňho doslova platí, že nezvíťazil tým, že by smrti unikol, ale tým, že neušiel a neopustil svoj ľud. Vidieť v tom výhru nie je vôbec ľahké. Na jeho pohreb okrem jedného neprišiel ani jeden z biskupov krajiny. Nik sa ho nezastal a mnohí vysoko postavení ľudia v cirkvi ho osočovali aj celé desaťročia po smrti tvrdiac, že provokoval politikov. Tak sa snažili prekaziť proces blahorečenia vo Vatikáne. Zlo má svojich spojencov aj v cirkvi, tak ako malo aj medzi Ježišovými apoštolmi. To je asi najťažšie vydržať.