Homília - 18.10.2015

Všetci, ktorí používajú internet a mailovú poštu, vedia, čo znamená otvoriť schránku doručenej pošty. Niekedy je to priam húština. Okrem súkromnej pošty prichádza pošta úradná (podľa typu práce, ktorú konáme), prichádza aj tzv. nevyžiadaná pošta, a potom rôzne názory a texty, ktoré niekto našiel na internete a rozposiela ďalej. V ostatných týždňoch nachádzam v doručenej pošte často aj také texty, ktoré obviňujú súčasného pápeža Františka, že vraj šíri zmätok, manipuluje s ľuďmi a zneisťuje poctivých veriacich. Odosielatelia týchto mailov pokladajú sami seba za obrancov pravej viery a morálky.

Kto sa má v tom vyznať alebo podľa čoho poznáme, čo je správne? Mám len jednu radu: Keď sa niekto z nás nechce spoľahnúť ani na pápeža, mohol by sa spoľahnúť aspoň na Ježiša. Ježiš nám dnes hovorí, aby sme sa nesprávali ako vládcovia národov, ktorí panujú nad nimi a radi im dávajú pocítiť svoju moc. Naopak, Ježiš ako znak pravej veľkosti a správnosti označuje službu, ktorá od drobných skutkov siaha až po ochotu položiť život ako výkupné za mnohých.

Ježišovu výzvu, aby sme boli ochotní slúžiť, nepočujeme po prvý raz. Asi pred mesiacom sme čítali z evanjelia, ako Ježiš pripomenul svojim učeníkom, ktorí sa hádali o tom, kto z nich je dôležitejší, že najdôležitejší je ten, kto najviac slúži (Mk 9,35). Ďalšiu nedeľu sme čítali z evanjelia, ako Ježiš rázne zakročil, keď jeho učeníci chceli zakazovať iným ľuďom konať dobre len preto, že nepatria do ich skupiny (Mk 9,38.42). Spomenieme si aj na jasné Ježišovo odmietnutie toho, aby sa nejakým zákonom prekrúcal zmysel vzťahu medzi ženou a mužom a láska sa zamenila za ovládanie toho druhého (Mk 10,5-9). Len pred týždňom sme počuli, ako Ježiš varoval pred spoliehaním sa na veľký majetok (Mk 10,23). V dnešnom texte evanjelia sa všetko akoby zopakovalo – nesmie nám ísť o moc, nesmieme prepadnúť predstave, že niečo dobré presadíme mocou!

Iba, ak by sme tú moc porozumeli ako moc slúžiť a obetovať sa, dať život ako výkupné za mnohých. V zásade ide Ježišovi o iné pochopenie moci. Lebo samotná bezmocnosť je zlá; je priam do plaču, ak chceme, ale nevládzeme. Takže nedávame do protikladu moc a bezmoc, ale rozlišujeme moc a moc. Moc, ktorú Ježiš odmieta, je moc na základe spoločenského postavenia, moc na základe príslušnosti k nejakej skupine, náboženstvu či národu, tiež moc muža nad ženou (ženy nad mužom), moc pána nad sluhom, zamestnávateľa nad zamestnancom; Ježiš odmieta moc boháča i moc vládcu, mocipána či papaláša (ako sa hovorí na Slovensku).

Medzi nami učeníkmi, medzi nami v cirkvi to takto nesmie byť! Aby to učeníci pochopili, Ježiš im postupne kládol otázky. Najprv sa pýtal: Čo si želáte, aby som pre vás urobil? Keď sa dozvedel smutnú vec, že si želajú popredné stoličky, pýtal sa ďalej: Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? Otázka znie poeticky a dá sa chápať ako otázka: Môžete žiť, myslieť, konať z toho, z čoho ja žijem, rozmýšľam a konám? Aby to bolo zrejmejšie, dodal zmienku o krste. Možno chcel pripomenúť krst, ktorý prijal s učeníkmi od Jána Krstiteľa. Bol to krst v Jordáne na znak prorockej revolúcie v Izraeli. Pravda, povieme, že Ježiš bol pokrstený aj inak ako Jánom, že k nemu sa prihlásil Boh sám. Marek píše o tom vo svojom evanjeliu hneď na začiatku: Z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie (Mk 1,11). Práve preto sa Ježiš pýtal: Môžete byť pokrstení ako ja? Keď odpovedali áno, môžeme, Ježiš prijal ich odpoveď. Akoby im povedal: Teším sa, že chcete byť aj vy milovaní synovia Boha. Ale musím vám opätovne povedať, že to znamená slúžiť a dať život ako výkupné za mnohých.

V stredoveku kresťania vykupovali tých kresťanov, ktorí upadli do moslimského otroctva, a bola aj taká rehoľa, v ktorej sa členovia zaväzovali, že ak nezoženú peniaze na vykúpenie kresťanov z otroctva, sami sa vymenia za otroka. Život za život, život ako výkupné za mnohých; ochota dať svoj život ako najvyššia forma moci. Čo vyčítajú pápežovi Františkovi jeho odporcovia v cirkvi? Azda neochotu slúžiť? Presne naopak. Vyčítajú mu neochotu uplatňovať moc, vyčítajú mu ochotu diskutovať a počúvať ľudí, dokonca aj nekresťanov, dokonca aj hriešnikov. Vraj tým zneisťuje cirkev a vystavuje ju rozkladu...

V minulých dňoch sa na Viedenskej univerzite konal kongres o pápežovi Františkovi. Kongres niesol názov: Pápež František a revolúcia nežnej lásky. Na kongrese sa zúčastnili poprední teológovia z celého sveta. Kongres sa konal aj preto, aby odporcovia Františka dostali odpoveď – František nie je bezmocný; to, k čomu vedie celú cirkev, je moc nežnej lásky, moc služby, moc, schopnosť dávať život. Takže, ak náhodou máme chuť posielať maily, prosím, o takejto moci, aby sme všetci spolu mali viac radosti a dokázali viac slúžiť.