Homília - 15.2.2015

V každom prostredí, v každej spoločnosti sa mnohí ľudia správajú tak, že robia všetko možné pre svoju slávu, pre svoj úspech, že sa chcú páčiť rodine, kamarátom, zamestnávateľom či sponzorom, že hľadajú, čo im vyhovuje. Možno len dúfať, že mnohí medzi nami sú aj takí, ktorí robia všetko možné nie pre svoju slávu, ale pre slávu Božiu, takí, ktorí sa druhým nechcú páčiť preto, aby na tom profitovali, ale aby boli na úžitok ostatným.

K tomuto postoju hlásil sa apoštol Pavol. Ako sme čítali z jeho prvého listu  Korinťanom, odporúča nám všetko robiť na Božiu slávu, dokonca aj vtedy, keď jeme a pijeme. Napomína nás, aby sme neboli na pohoršenie Židom ani Grékom (dnes by asi povedal: konzervatívcom ani liberálom), a potom osobitne zdôrazní: ani Božej cirkvi. Celé to podčiarkne tým, že sa nebojí dať seba za príklad: Chcem sa páčiť všetkým vo všetkom, nehľadám, čo mi vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení. Dokonca vysloví výzvu: napodobňujte ma! – aby to zároveň pootočil: napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista. 

Minulú nedeľu sme počuli, ako Pavol napísal: Pre všetkých som sa stal všetkým. Dnes píše podobne: Chcem sa páčiť všetkým vo všetkom. Opäť sa môžeme pýtať. Ako sa také niečo dá? Keď sa bližšie pozrieme na jeho slová, najprv si všimneme, že apoštol na tomto mieste listu neponúka ako hodnotiace pozadie nášho správania predpisy, ale vzťahy. Sú to vzťahy smerujúce do troch smerov: k Židom, Grékom a cirkvi (teda k tradične veriacim, pohanom a ľuďom v cirkvi). To znamená, že v prvom rade sa pri hodnotení nášho správania nenachádzame pred predpismi, ale pred ľuďmi a ich nárokmi voči nám: Ako vyzerám v očiach týchto ľudí? Odpovedať sa dá, že všelijako, veď ide o všelijakých ľudí. Iné si o mne myslia tvrdí konzervatívci, iné liberálni a sekulárni ľudia, iné bratia a sestry v cirkvi (tiež rôzni). Ako sa to dá páčiť sa všetkým týmto rôznym ľuďom, a keď, tak načo vôbec? Opäť odpovedá Pavol: Dá sa, ak nehľadáš, čo tebe vyhovuje, ale čo osoží ostatným, aby boli spasení. Nie, aby si bol populárny, ale aby oni boli spasení. A meradlom je Božia sláva: Či jete, či pijete, robte to na Božiu slávu. Táto sláva nie je obyčajné volanie na slávu. Konať na Božiu slávu znamená v Biblii konať krásne, podobať sa Bohu, približovať sa mu, pretvárať svet na spôsob Božej krásy.

V našom úryvku z 10. kapitoly prvého listu Korinťanom boli opäť vynechané konkrétne súvislosti, ktoré sa tam uvádzajú. Pavol v tej kapitole spomína zlé veci, na ktoré hynieme. Zvlášť varuje, aby sa kresťania chránili modlárstva. Vo vtedajších časoch išlo o niečo veľmi podobné ako v dnešných časoch, ktoré nazývame postmoderný zmätok. Kresťania žili premiešane s pohanmi a ich (ne)kultúrou. K tej kultúre patrilo chodenie do pohanského chrámu tak, ako u nás pozeranie televízie a internetu. Materiálnym výstupom tej kultúry bolo predávanie zážitkov – sexuálnych i stravovacích. Konzumovalo sa to, čo bolo obetované modlám, bôžikom pohanov. Pavol v tejto súvislosti píše, že kresťan nemôže mať spoločenstvo s démonmi. Dnes by nám povedal, že kresťan sa nemôže namočiť do konzumácie zážitkov, ktoré sú démonické čiže ohlupujúce a otravujúce, ktoré vytvárajú závislosť a spôsobujú stratu rozumu i lásky. Prečo nie? Azda preto, že modly staroveku a mediálne idoly dneška sú niečo? Nie, hovorí Pavol, môžem jesť a vidieť všetko, čo sa predáva na trhu (v médiách, na internete) a nepotrebujem sa vo svedomí trápiť. Môžem sa pozerať na modelky a krásky a všetky možné veci, čo vymýšľajú ľudia tohto sveta, ale nesmiem sa dať touto falošnosťou opantať. A zvlášť: Nesmiem sa pohybovať v tomto svete tak, že prestanem byť na osoh ostatným. Preto – či jete či pijete, či idete na voľby alebo referendum, či niečo kupujete alebo pozeráte, robte to na Božiu slávu. Nebuďte na pohoršenie konzervatívcom, ani liberálom, ani cirkvi.

Ťažkú úlohu nám dáva apoštol. Ale v nej je jadro všetkého. Lebo je ľahko konať tak, že keď som konzervatívne (liberálne, cirkevne) založený, správam sa tak ako väčšina konzervatívcov (liberálov, cirkevníkov), ale pritom som na pohoršenie všetkým ostatným. O to je to ťažšie, ak máme kresťanov, ktorí si zamieňajú svoje kresťanstvo, to apoštolovo: „hľadať, čo osoží všetkým, aby boli spasení“, za vlastné záľuby. Aj náboženstvo sa dá brať len ako záľuba. Teším sa, ak naši mladí pripravia ples, teším sa, ak naši rodičia pripravia prázdninový tábor pre deti, ak sa pozvú z príležitosti sv. Valentína na večeru. Skvelé nápady. Ale kvôli tomuto nie sme kresťanmi! Koľkí z tých slovenských katolíkov, čo sa dušujú, ako veľmi sú „za rodinu“, všimli sa aj také niečo, že pápež František čaká na našu mienku, aby sme v cirkvi vedeli posúdiť, ako s tou rodinou a jej alternatívami ďalej. Koľkí si všimli, že nám poslal otázky k riadnej synode o rodine (bude  na jeseň 2015 a otázok je 46) a že skôr, ako by sme na ne odpovedali, pripomenul: Prosím, nie podľa naučených schém, ktoré výlučne aplikujú cirkevné učenie, ale tak, že vyjdeme na periférie, tam, kde sú iní, biednejší a z nášho pohľadu hriešnejší ľudia, a to tak, že sa dokážeme stretnúť – katolík s evanjelikom, kresťan s liberálom, veriaci s neveriacim, aby cirkev fungovala ako poľná nemocnica, kde sa ťa nik nepýta, ako si sa zranil, ale kde sa ti okamžite venujú, aby si sa zachránil.

Ak sa tomuto pohľadu otvoríme, bude to krásne, budeme krásni, budeme jesť, piť, milovať, konať na Božiu slávu.