Homília - 8.2.2015

V ostatnom čase sme častejšie konfrontovaní s otázkami, na ktoré je ťažko odpovedať jednoznačným áno alebo nie. Je správne obhajovať slobodu slova? Zaiste áno. Ale patrí k tejto slobode aj právo urážať iných, ich názory a vieru? Slušný človek odpovie, že nie, ale mnohí sa obávajú, že ak budeme klásť slobode prejavu hranice, prídeme o ňu. Podobné platí o téme včerajšieho referenda. Má štát podporovať rodinu založenú manželstvom muža a ženy, a to len v prípade, ak sa úradne zosobášili? Mnohí odpovedia jasným áno a vedia aj vysvetliť prečo. Ale na druhej strane je takisto značné množstvo ľudí, ktorí majú iný názor a obávajú sa, že ochranou len jedného typu rodiny sťažíme život tým, ktorí si svoje vzťahy zariadili iným spôsobom.

Keď si pozorne všímame situáciu na Slovensku – vo vnútri cirkvi a širšie v celej spoločnosti –, vidíme, že sme rozdelení na dve veľké skupiny s jednoznačným áno alebo nie. Zvyšok tvoria tí, ktorí sa takto zaradiť nedokážu. Možno sa niektorí jednoznačne nezaradia preto, lebo sú leniví premýšľať, ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že na otázky, týkajúce sa zložitého života konkrétnych ľudí, sa nedá odpovedať jednoznačným áno alebo nie. Opätovne som si to uvedomil, keď som čítal slová apoštola Pavla: Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel (1 Kor 9,22-23).

Máme obviniť apoštola, že nebol jednoznačný v dôležitých veciach viery a mravov? Alebo nenapomínal apoštol kresťanov vo svojich listoch, a to aj tvrdšími slovami? Zaiste, apoštol sa jasne prihlásil k Bohu nášho Pána Ježiša Krista a opakovane zdôraznil, že márna je naša viera, ak by Kristus nebol Bohom vzkriesený (1 Kor 15,17). Alebo v známej reči o láske jasne povedal: Ak by som lásky nemal, ničím by som nebol (1 Kor 13,2). A aj dnes sme počuli, ako napísal, že všetko robí pre evanjelium a že len to je preňho dôležité. Ako to potom Pavol myslel, že pre všetkých sa stal všetkým? Vari možno súčasne zastávať viaceré strany a názory? Ak chceme apoštolovi porozumieť, musíme si v prvom rade všimnúť, čo rieši. Rieši, presnejšie, vyznáva sa z toho, čomu žije. A odpovedá: Pre evanjelium. Evanjelium tu nie je nejaká knižka, nejaká náuka, nejaký zákon, ale život, štýl života, je to život s Kristom a podľa neho. Je to ten život, ktorý mi dáva zmysel, radosť a silu. O tento zmysel, túto radosť a silu sa chce apoštol podeliť s ostatnými. Aby to bolo možné, musí sa s nimi zblížiť, chápať ich, nie súdiť ich a ponižovať. Preto pre slabých, pre tých, ktorí sa podceňujú alebo pri všetkej snahe nevládzu, chce byť apoštol tiež slabý. Nechce sa predstavovať ako ten, ktorý všetko dokáže „ľavou zadnou“. Zaujímavo formuloval Pavol ďalšiu vetu: Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. Pavol skromne povie: aspoň niektorých. Ale čo to je byť pre všetkých všetkým? Predpokladám, že apoštol myslel na svoju snahu stretnúť sa s každým človekom v tom najzákladnejšom – nedávať do popredia žiadne sociálne, náboženské, pohlavné či národnostné rozdiely. Stretnúť sa ako človek s človekom.

Pavol sa na tomto mieste listu vyjadril aj konkrétne. Z nejakého dôvodu zostavovateľ liturgických čítaní tieto riadky vynechal (1 Kor 9,20-21). Pavol píše, že pre Židov stal sa akoby Židom, aby získal Židov. O Pavlovi bolo známe, že neúnavne zdôrazňoval, že kto uveril v Ježiša ako Mesiáša, nesmie byť zaťažovaný židovským náboženským zákonom. A tu odrazu: pre tých, čo zákon zachovávajú, nemá problém ho aj on zachovať. Vari sa Pavol pretvaruje? Nie, jednoducho si váži iných. To, čo je sväté tebe, je sväté aj mne. Ale pozor! Nenanucuj to, čo je sväté tebe, druhým! Prečo nie, vari preto, že to odrazu nie je hodnota? Nie, ale preto, lebo je tu vyššia hodnota. Ak je naša viera márna bez Krista, ak sme ničím bez lásky, ak máme všetko robiť pre evanjelium, tak to je viac a vyššie, ako všetky naše tradície a zákony. A keď je spoločnosť tvrdo rozdelená na názorové tábory ohľadom takých tém, ako je napr. rodina, tak správnemu kresťanovi musí byť jasné, že najprv sa má snažiť porozumieť vlastným tradíciám, potom názorom ľudí, ktorí uznávajú tzv. nové tradície, a až potom sa pokúsi zástancov iných názorov nie odstrániť, ale získať. Nie pre svoje tradície, ale pre nové pochopenie.

V českých katolíckych novinách je možnosť prečítať si triezvy názor na slovenské referendum o rodine: Podľa učenia cirkvi veľké nároky evanjelia sa majú odovzdávať s dôrazom na Božie milosrdenstvo, ktoré chápe ľudskú slabosť. Sexuálne témy nemajú byť v centre ohlasovania viery. Lebo nejde o katolícke témy, ale témy zdravého ľudského rozumu. Viera nám ich len pomáha lepšie žiť. O týchto témach treba s ľuďmi najskôr hovoriť, aby vyšla na povrch všeobecná ľudská pravda, ktorá je v nich, a neuchyľovať sa k nanúteným riešeniam (Kat. týdeník č. 6/2015, 8.). V Číne vraj majú na verejných priestranstvách tabuľky: Nepľujte na podlahu! Neodhadzujte jedlo! V Európe takéto zákazy nie sú, lebo sa pokladá za samozrejmé, že sa to nepatrí. Máme však iné a na Slovensku chceme zaviesť ešte ďalšie. Meradlom morálnej úrovne spoločnosti však nikdy nie sú tabuľky, ale nepísané pravidlá. Nespájajme teda svoje nádeje s tabuľkami. Urobme radšej niečo pre život podľa nepísaných pravidiel, ktoré budú vychádzať z rozumu a srdca! Vtedy si osvojíme odkaz apoštola: Všetko robím pre evanjelium.