Homília - 24.12.2012

Dnešný večer a dnešná noc má pre nás osobitnú atmosféru. Nie sme všetci rovnako šťastní, nemáme všetci ideálne rodiny, niektorí možno vôbec nevedia, kde sú doma, ale všetci tento večer a túto noc sviatočne prežívame. Sviatočne preto, lebo do tohto večera sme odpradávna sústredili veľa svojich očakávaní.

Vonkajším znakom týchto očakávaní sú darčeky, ktoré si ľudia dnes dávajú. Preto sme dnešnému večeru dali aj pomenovanie „Štedrý“. Iste, každý nedostáva ani dnes darčeky. Ale všetci si vieme tieto darčeky predstaviť. Mnohé vianočné darčeky sú svojsky zabalené. Môžeme sa nad tým pousmiať, načo je to dobré, veď vieme, ako rýchlo to fajnové balenie zmizne a ide do smetí, ale predsa to stojí za zamyslenie, čo nám vlastne vianočné darčeky naznačujú. Naše vianočné darčeky sú znamením, že niekomu chceme urobiť radosť, že niekoho máme radi. Netreba však zabudnúť, že darčeky si dávame aj inokedy (meniny, narodeniny, nejaký úspech) a že darčeky na Vianoce predstavujú ešte niečo iné. Vianoce totiž nie sú sviatkom jedného človeka, Vianoce sa stali sviatkom všetkých ľudí, ktorí od života niečo pekné očakávajú.

Tieto očakávania sú dôležité. Patrí sa, aby sme im venovali trochu pozornosti. Aj malé deti nechcú len veci (darčeky ako veci), ale cez to, čo dostávajú, získavajú skúsenosť domova, prijatia, lásky. Podobné platí pre dospelých. My sa nad darčekmi už trochu usmievame. Vieme o hraniciach ich možností. Vieme rozlíšiť, že niektoré dary sa nedajú kúpiť ani urobiť a že mnohé veci nemajú hodnotu aj napriek najlepšej reklame. A tak sa viac alebo menej obzeráme po daroch, ktoré nás posúvajú bližšie k naplneniu našich očakávaní. Tieto očakávania vyslovujeme cez naše vianočné priania. Všimnime si, že sú zväčša všeobecné. Vinšujeme si zdravie, ale najmä pokoj, radosť a požehnanie.  Pritom vieme, že ani zdravie, ani pokoj, ani radosť nie sú samozrejmé. Možno najsamozrejmejšie (napriek opačnému dojmu) je požehnanie. Toto slovo označuje, že nie sme obohatení len vecami, a nielen dobrými ľuďmi (bárs by sme boli), ale že sme aj objatí a kolísaní najmä Tajomstvom existencie, ktoré v slovanských jazykoch nazývame Bohom, teda bohatstvom nadovšetko.

Vianoce sú podľa kresťanskej tradície oslavou toho, že toto všeobjímajúce a zároveň neuchopiteľné bohatstvo sa prelomilo cez nebesia a stalo sa v Ježišovi súčasťou našich konkrétnych životov. V podaní Lukášovho evanjelia, ktoré sa číta pri bohoslužbách vianočnej noci, je tento prelom Božieho tajomstva predstavený príbehom Ježišovho narodenia v skromnom útulku za Betlehemom. Lukáš vo svojom príbehu vedome spomína na jednej strane cisára Augusta a na druhej obyčajných pastierov, medzi nimi dieťa a nad nimi nebo a jeho reprezentantov – anjelov. Lukáš totiž podáva kresťanskú vieru zásadne ako univerzálnu ponuku, kde ide o všetkých, kde ide o záchranu skutočnosti sveta a osobitne ľudskosti. Ľudskosť či ľudia budú zachránení, ak od darčekov ako vecí prejdú k vďačnosti za dar života ako takého, a zasa nezostanú len pri tzv. holom živote, ale pokúsia sa spojiť svoju existenciu s existenciou, ktorá je bohatstvom nadovšetko. To je odkaz Vianoc.

V podaní Lukášovho evanjelia je k tomuto bohatstvu pozvaný aj veľký svet (cisár), aj tzv. obyčajní ľudia (pastieri). Všetci, ak sa nechajú osloviť, začujú hlas z neba a objavia dar, ktorý im prinesie pokoj, radosť a požehnanie. Natrvalo, navždy, hoci  aj bez úplnej istoty. My ľudia sme napokon vždy na ceste. Záleží na tom, kam naša cesta smeruje. Prajem nám všetkým, aby sme sa vedeli poďakovať za dary, ktoré dostávame, zvlášť za tie, ktoré nás menia na lepších ľudí.