Homília - 8.12.2012

Na začiatku adventu znie každoročne v našich kostoloch pieseň so známymi slovami: „Roste nebesia z výsosti, oblak, prš spravodlivého; otvor sa, zem, z vnútornosti, Spasiteľa daj že nášho“ (JKS č. 21). Autorom slov tejto piesne je Andrej Radlinský, zaslúžilý slovenský kňaz z 19. st., motív a myšlienky sú však o tisícročia staršie. Naša pieseň je inšpirovaná slovami proroka Izaiáša (Iz 45,8). Akú skúsenosť vyjadruje táto pieseň? Vyjadruje neprestajnú ľudskú skúsenosť, že vo svete to ide všelijako, ale nikdy nie dobre a spravodlivo. Zároveň si ako ľudia uvedomujeme, že nie je v našich silách a schopnostiach spravodlivosť raz navždy nastoliť. Aj preto nie, že my ľudia sme súčasťou problému, sme súčasťou zlého, a zákonitostiam zla nie sme zjavne schopní uniknúť.

Predsa, už veľmi dávno sa zrodilo presvedčenie, že kolobeh zlého, okruh nespravodlivosti možno pretrhnúť. Patrí sa pripomenúť, že k tejto predstave neprišlo v ľudských kultúrach, kde sa verilo, že všetko je osud a že ľudia nemajú žiadnu slobodu konať dobro alebo zlo. K tejto predstave, že kolobeh zla možno pretrhnúť, prišlo v biblickej kultúre, kde sa verilo na slobodu Boha, ale aj na slobodu človeka. Len človek ako slobodný tvor môže byť braný na zodpovednosť, len človek ako slobodný tvor sa môže otvoriť spolupráci s Bohom a začať ho počúvať.

Mária, židovské dievča z Nazareta, bola dedičkou týchto predstáv a túžob. Verila, že človek nemôže z vlastnej sily prerušiť kolobeh zla, ale Boh sám to môže urobiť. Ona sa spoliehala na Božiu lásku a Božie usmernenie, ale zaiste si nenamýšľala, žeby práve ona mala byť Božou milosťou vyznačená viac ako Abrahám, Mojžiš, Dávid či mnohí proroci. Je to naše následné videní vecí, keď vyznávame, že Mária je tým jediným človekom, ktorý bol zo základného poznačenia zlom vyňatý. Cirkev v dogme pápeža Pia IX. z r. 1854 to hovorí takto: „Prebl. Panna Mária bola jedinečným milostivým privilégiom všemohúceho Boha...  uchránená od každej poškvrny dedičného hriechu.“ Táto dogma pritom nebola podnetom k zavedeniu dnešného sviatku Nepoškvrneného počatia; sviatok jestvoval už od pradávna (na Východe sa slávil 9. dec. asi od r. 700).

Mnohí ľudia nechápu zmysel tohto sviatku. Zdá sa im, že sa tu hovorí, že normálne počatie a plodenie detí je niečím poškvrneným. Biblia a kresťanstvo však nemajú žiaden problém s čistotou telesného plodenia. Problém je s nečistotou našej duchovnej náklonnosti k zlému, s tým, čo sa kedysi nazvalo nie celkom šťastne dedičný hriech či hriešny biľag. Jednoducho vieme, že všetci ľudia majú v sebe náklonnosť k zlému, že sú sebecky zameraní na seba a na presadzovanie vlastných výhod. Oproti tejto skúsenosti však vyznávame na základe skúsenosti s Ježišom, že v prípade jeho matky Boh reťaz tej základnej náklonnosti k zlému prerušil. Aj Mária potrebovala Božiu milosť, Boh jej ju však dal jedinečným spôsobom.

Ako hovorí dogma z r. 1854, nie kvôli jej vlastným zásluhám, ale „s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista“ je Mária prvým človekom oslobodeným od dedičného hriechu. Ak cirkev dnes Máriu ospevuje, tak preto, aby sa nám povedalo: Vy všetci skeptickí a pesimistickí ľudia, dívajte sa na Máriu! Ona bola prvá, ale nemá zostať jediná. Čo Boh urobil s Máriou, chce urobiť aj s vami. Raz budete aj vy oslobodení od smútku, smrti a hriechu! Stačí, ak po tomto oslobodení túžite a Bohu dôverujete.