In memoriam - Edward Schillebeeckx

Edward Schillebeeckx, OP (1914-2009) in memoriam

Dňa 23. decembra 2009 po krátkej chorobe usnul vo veku 95 rokov v Nijmegen (Holandsko) – v meste, v ktorom žil – dominikánsky teológ Edward Schillebeeckx, jeden zo zakladateľov revue „Concilium“. Svojimi článkami a knihami akademického a pastorálneho charakteru bol zdrojom inšpirácie pre široký okruh čitateľov, tak vo vnútri katolíckej cirkvi, ako aj v ostatných kresťanských cirkvách. Jeho erudícia a výrazné poznanie kresťanskej tradície sa spájalo so silným angažovaním sa za cirkev a spoločnosť. Jeho teológia bola zameraná na ľudské bytosti v Božom stvorení a humánneho Boha so zameraním na spásu ľudskosti: Deus humanissimus.

Edward Cornelis Florent Alfons Schillebeeckx sa narodil v Anversa (Belgicko) roku 1914. Stal sa členom dominikánskeho rádu r. 1934, vysvätený bol za kňaza r. 1941. Po druhej svetovej vojne, hneď po tom, ako to podmienky dovolili, uchýlil sa do Paríža, aby sa špecializoval v štúdiách u Marie-Dominique Chenu a Yves Congara. V r. 1957 bola mu pridelená katedra dogmatiky a dejín teológie na katolíckej univerzite v Nijmegen.

Druhý vatikánsky koncil, ktorý bol prekvapujúco ohlásený Jánom XXIII 25. januára 1959, mal mať na kariéru Schillebeeckxa významný dopad. Veľmi rýchlo sa začal intenzívne angažovať v prípravných prácach koncilu a stal sa hlavným poradcom pre holandských biskupov. Mnohé prednášky, ktoré Schillebeeckx predniesol v Ríme v r. 1963-1965, mu získali medzinárodné uznanie. Na základe úzkeho vzťahu s holandským episkopátom a jeho častým vystupovaním v holandskej televízii začal byť považovaný za teologického „hovorcu“ holandského katolicizmu.

V sedemdesiatich rokoch minulého storočia Schillebeeckx napísal dve štúdie o Ježišovi a jeho význame, ktoré otvorili nové línie: „Ježiš, príbeh žijúceho“ (1974) a „Kristus, história novej praxe“ (1977). Tieto knihy ukazujú jeho vedecký a náboženský pohľad na novozákonné spisy a dejiny prvotnej cirkvi bez vzájomného protirečenia vedy a viery. Navyše objasňujú, ako môže byť kresťanská viera inšpiráciou pre dnešných uponáhľaných ľudí uprostred všetkých premien sveta. Schillebeeckx rozvíjal rozličné formy biblickej kritickej teórie. Bol naklonený k tomu, čo sa nazýva „politická teológia“, stelesňovaná najmä Johannom Baptistom Metzom, a tiež od jej prvých začiatkov, latinsko-americkej teológii oslobodenia. V r. 1979 univerzita v Nijmegen schválila udelenie ceny honoris causa peruánskemu teológovi Gustavo Gutiérrezovi, pričom E. Schillebeeckx predniesol slávnostnú prednášku.

Aktívne ovplyvnil vnútorný teologický vývoj v cirkvi. Napísal prenikavé kontroverzné teologické diela o organizácii cirkvi a zvlášť o interpretácii kňazskej služby: „Cirkevná služba“ (1980) a „Za jednu cirkev v premenách ľudského sveta“ (1985). V postavení poradcu holandského episkopátu v rokoch šesťdesiatych a sedemdesiatych 20. storočia, bol Schillebeeckx aktívne prítomný uprostred konfliktov, ktoré spôsobil vývoj v cirkvi. Trikrát bol povolaný do Ríma, aby vysvetlil svoje teologické koncepcie. Jeho teológia nebola nikdy skutočne odsúdená, ale vytvorilo sa okolo nej podozrivé ovzdušie. On sám sa cítil nepochopený, aj keď nepociťoval nepriateľstvo inštitucionálnej cirkvi. Početné vyznamenania honoris causa a iné uznania vyvážili kritiky zo strany niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi. V r. 1982 holandský princ Bernhard d’Olanda udelil Schillebeeckxovi prestížnu cenu Erasmus.

Od čias jeho odchodu na dôchodok r. 1983 až po krátke obdobie pred smrťou zostal aktívnym teológom. Po uverejnení diela „Ľudskosť, história Boha“ (1989), s ktorou uzavrel plánovanú trilógiu o Ježišovi pätnásť rokov po publikovaní prvého diela, plánoval znovu napísať svoju hlavnú prácu o teologickom význame liturgie a sviatostí, ktorá bola jeho vedeckou dizertáciou. Choroba a smrť zabránili Schillebeeckxovi dokončiť túto novú knihu o kresťanských rituáloch.

Ako zakladateľ časopisu „Concilium“ Edward Schillebeeckx napísal spolu s Karl Rahnerom úvodník do prvého čísla tejto revue, uverejnený r. 1965. Teológia, ktorú chceli v časopise rozvíjať, bola charakterizovaná takto: „K charakteristickým znakom tejto teológie patrí, že dôsledne chce žiť z Písma a dejín spásy a súčasne má odvahu odvážne a čestne dostávať sa do kontaktu s problémami súčasného ľudstva. Usiluje sa, vychádzajúc z dnešnej situácie, raziť cestu pre lepšie pochopenie Božieho slova o človeku a o svete dnešných čias. Podobná teologická vízia je nevyhnutná pre každého, kto sa vo viere stavia k životu v cirkvi a vo svete⁽¹⁾.“

Okolo profilu a stratégii časopisu sa v priebehu desaťročí rozprúdili živé diskusie. Bolo užitočné, že sekretariát časopisu „Concilium“ zostal v Nijmegen. V r.  1965-1997 Schillebeeckx napísal okolo osemnásť článkov pre tento časopis⁽²⁾, ktoré vo svojej argumentácii odrážajú vývoj jeho teológie. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa sústredil na dedičstvo koncilu a zameral sa na "znamenia čias". Od polovice sedemdesiatych rokov sa stal Ježiš hlavným cieľom jeho prác. V osemdesiatych rokoch sa vrátil k obnove cirkvi (aggiornamento) a zvlášť k potrebe obnovy služby v cirkvi. Schillebeeckx ukončil prácu v redakcii časopise „Concilium“ v polovici osemdesiatych rokov.

Veríme, že Edward Schillebeeckx žije s Bohom, o ktorom veril, že je v každej chvíli nový, v každom momente uzdravujúci a obnovujúci.

Poznámky:
1 Una nuova rivista internazionale di teologia. Perché e per chi?, in Concilium 1/1965, (L’ecclesiologia, oggi. Problemi Chiesa e mondo), 13s.
2 [V talianskej verzii sú tak rozdelené: Concilium 1/1965; 6/1968; 1/1969; 3/1973; 4/1973; 5/1973; 3/1974; 3/1976; 3/1980; 9/1980; 5/1982; 4/1983; 10/1983; 6/1984; 4/1985; 4/1997].

Autor: Erik Borgman, docent systematickej teológie na univerzite v Tilburgu (Holandsko), viceprezident „Concilium“, poradca Fondazione Edward Schillebeeckx v Nijmegen;

Do slovenčiny preložil Ivan Vojtaššák z pôvodného zdroja: http://www.queriniana.it/teologia.asp?IDTeologia=151;

Zredigoval. Karol Moravčík