Na Slovensku je dnešný deň spojený s ľudovými zvykmi, ktoré majú súvis skôr s jarnou prírodou ako kresťanským posolstvom. Oddávna je však vo viacerých krajinách veľkonočný pondelok sviatočným dňom a my sa aj dnes stretávame na bohoslužbe. Vo veľkonočnom období sa pri bohoslužbách pravidelne číta z knihy Nového zákona Skutky apoštolov. Dnes si prečítame úryvok z 2. kapitoly tejto knihy, ktorý prináša správu o prvej reči apoštola Petra pred ľuďmi v Jeruzaleme. Peter sa nebál týmto ľuďom priamo povedať, že „Ježiša ste vy dali zmárniť a nechali zločincami pribiť na kríž“. Ale rozhodujúce je to, čo na Ježišovi vykonal Boh: „On ho vzkriesil a zbavil múk smrti.“ Dnešné evanjelium spomína ženy, ktoré ako prvé stretli vzkrieseného Ježiša. Životaschopné a nebojácne ženy stali sa dôveryhodnými Ježišovými svedkami.
Homília
Ísť do Galiley –
znie úloha na Veľkú noc. Ježiš ide napred, vie o tom vie anjel. Kto ho chce vidieť, musí ísť do Galiley.
Tak si to praje Vzkriesený –
ísť tam, kde všetko začalo, kde povolal prvých učeníkov, kde vzbudzoval údiv a nádej, kde vykvitla prvá láska v srdciach žien a mužov, ktorí ho počúvali a nasledovali.
Kto chce vidieť Ježiša po Veľkej noci, musí sa vrátiť na miesto prvej lásky.
(Sr. Charis Doepgen OSB, Laacher Messbuch 2023, Lesejahr A, 403.)
O akej prvej láske je reč? Nejde o prvú ženu, do ktorej sa niekto zaľúbil, a potom si našiel inú. Ide o prvú lásku, pri ktorej sme prvý raz celkom naozaj, vážne a zároveň radostne zažili, čomu chceme žiť. Pápež Benedikt XVI. k tomu napísal: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadne smerovanie.“ (Deus caritas est, 2005; cit. in: Evangelii gaudium, 2014, 8.)
Premýšľam, kde sa stala chyba, že v prípade kresťanstva, kresťanskej
viery, sa mnohí nemajú kam vrátiť. Nemajú žiadnu Galileu, žiadnu svoju prvú
lásku... Ukázali sme im azda len suchú etiku, zoznam zvykov a povinností a plno
poučiek?
Dôležité je ukázať nový horizont, nový výhľad, ktorý obohatí a nadchne tak, že sa naň, ani keď bude zahalený rokmi, trápeniami a hriechmi, nedá zabudnúť.