Každý rok našu slávnosť Prvého svätého prijímania ozdobuje nejaký obrázok. Obrázok neslúži len na ozdobu, ale aj vysvetľuje, prečo je táto slávnosť dôležitá. Tento rok je tým obrazom mušľa a v nej perla. Nielen jedna, tu v kostole je ich toľko, ako je detí na Prvom sv. prijímaní. Možno vieme, že mušle žijú v mori. Nazývame ich aj lastúry alebo ulity. Niektoré druhy mušieľ sú chutné na jedenie. Naozaj vzácne sú však tie, v ktorých vzniknú perly. Stane sa to vtedy, keď sa do mušle dostane napr. zrnko piesku. Mušľa sa najprv proti nemu bráni a vylučuje šťavu, ktorá zrnko obaľuje. Z toho pomaly hlboko pod vodou vzniká žiarivá perla. Také perly sú veľmi vzácne. Preto sa v niektorých krajinách ľudia ponárajú do mora a hľadajú mušle, v ktorých sú perly.
Keď Ježiš vysvetľoval ľuďom, na čom mu záleží, hovorieval o Božom alebo nebeskom kráľovstve. Dnes sme počuli z evanjelia, že Ježiš raz prirovnal Božie kráľovstvo vzácnemu pokladu a krásnej perle. Spomenul obchodníka, ktorý našiel na trhu takú perlu, že všetko predal a za to, čo získal, si tú perlu kúpil. Taká mu bola vzácna. Nejde nám, zaiste, o to, aby sme sa my alebo vy, deti, stali obchodníkmi s perlami či lovcami perál. Ježiš jasne povedal, že ide o Božie kráľovstvo a že sa voči nemu máme správať tak ako obchodník voči vzácnej perle. Máme mu dať prednosť. Má nám byť vzácnejšie ako všetko ostatné. V úvode sme počuli, že deti vedia, čo to znamená, ak im povieme: Ty si môj poklad. Viete, deti, že ste vzácne ľuďom, ktorí vás majú radi. Dnes nám však nejde len o to, aby ste vedeli, že vás máme radi. Chceme, aby ste postupne aj samy do seba, do svojho života prijímali niečo, čo vám pomôže, aby sa váš život stal pekným a vzácnym. Keď ste boli malé, možno ste sa nazdali, že cenné sú hračky alebo nejaké ozdoby či maškrty. Dúfam, že dnes si už ceníte najmä blízkych ľudí, tiež napr. múdrosť a vlastnosti ako čestnosť, žičlivosť, priateľstvo... Na kresťanskom náboženstve, v kostole a pri výchove v rodine sa pokúšame vám ukázať, že cenné je najmä Božie kráľovstvo. Ono je spojené s Ježišovým menom a životom tak, ako je váš domov – vaše kráľovstvo – spojený s vami a životom vašich rodičov. Vďaka Ježišovi, jeho životu a učeniu, sa aj z nášho života môže stať vzácna perla. Ježišov život nie je medzi nami len vo svätých knižkách či na tzv. svätých obrázkoch. Jeho život je medzi nami najmä vtedy, keď konáme to, čo on robil. Keď sa modlíme, ako sa on modlil, keď sa delíme o jedlo, ako sa on delil. Keď dávame svoj život ako dar, ako ho on daroval. Veľká modlitba, ktorou privolávame, aby sme boli ako Ježiš, a v ktorej ukazujeme, ako to Ježiš robil a žil, sa nazýva svätá omša alebo pamiatka Ježišovej poslednej večere. Výsledkom tej modlitby je jedlo, ktoré nejeme len ako oplátky a nepijeme len ako nápoj, ale prijímame ho ako Ježišov chlieb, ba ako jeho samého. Prijímame jeho slová, jeho vzťah k ľuďom a svetu, vlastne Ježišov život, ktorý je pre nás vzácnejší ako čokoľvek ostatné. Prijímame ho, aby sme sa sami stali hodnotnými a vzácnymi. Deti sú pre väčšinu rodičov vzácne. Ale keď o tom rozmýšľame, medzi deťmi a deťmi, ľuďmi a ľuďmi je taký rozdiel ako medzi mušľami a mušľami. Niektoré mušle sú len mäsom morského živočícha – sú prázdne. Preto sa učíme ako v sebe vytvoriť perlu. Poznáme rozprávky. Niektoré hovoria o tom, ako bolo treba niečo veľké vykonať, napr. oslobodiť princeznú z pazúrov draka alebo ju aspoň rozosmiať, keď bola nevyliečiteľne smutná. V rozprávkach sa o to pokúšajú rôzni princovia a nedarí sa im. Potom to obyčajne vyrieši nejaký chudobný mládenec, ktorého všetci podceňujú. Tým chcú rozprávky povedať, že pekné šaty, pekné auto a bohatstvo nie sú najdôležitejšie. To, čo je vzácne, je skryté ako perla v ľudskom rozume a srdci. V novinách som čítal o jednom starom pánovi. Volá sa Štefan Knotek. Keď bol mladý, chcel sa stať kňazom. Školu, v ktorej sa na to pripravoval, však prepadli zlí ľudia, ktorí vtedy na Slovensku vládli, a jeho učiteľov uväznili. Jeho potom zlí ľudia sledovali a vyhrážali sa mu. Odišiel do Prahy, kde sa spriatelil so vzácnymi a múdrymi ľuďmi. Neskôr sa stal učiteľom, ale pretože ľuďom pomáhal, aby boli veriaci a čestní, zakázali mu učiť. Pracoval ako robotník. Až po mnohých rokoch znova učil, a to už na vysokej škole v Nitre filozofiu a psychológiu. Dnes má tento pán 75 rokov, kvôli chorobe temer nevidí, ale hovorí: „Mravné hodnoty u mňa prevyšujú ekonomické. Svet je taký, ako ho vidím cez svoje hodnoty. Podľa mňa je pekný a ľudia sú dobrí. Som rád, že sa môžem s nimi rozprávať a môžem ich trochu aj vidieť.“ (Patočkov žiak hypnotizoval na seminároch králiky, in: SME, 26. 5. 2005, 27.) Takýto človek objavil vzácnu perlu a sám sa stal vzácnym. Objavil to, čo odporúčal Ježiš ako Božie kráľovstvo. Prajem nám všetkým, ale zvlášť vám, chlapci a dievčatá, aby ste to objavili aj vy, aby ste boli čoraz viac ako Ježiš a mnohí čestní a dobrí ľudia – pre seba, pre iných ľudí a pre Pána Boha vzácnou perlou a cenným pokladom.