Š. Hríb o R. Bezákovi

Štefan Hríb: Nový začiatok Róberta Bezáka

.štefan Hríb .názory

Róbert Bezák začína učiť etiku a náboženstvo na Gymnáziu C.S. Lewisa. Stručná, vecná správa, za ktorou však je aktuálna dráma Katolíckej cirkvi. Keď som nedávno napísal o piatich rokoch od odvolania Róberta Bezáka, nevedel som ešte o rozhodnutí Vatikánu neriešiť to. Teraz je ten príbeh úplný. 

Napísal som vtedy toto:

Predstavte si to – máte unikátny Boží dar, no niekto vám ho na päť rokov ukradne, vlastníte len česť a srdce, no niekto práve tie ohovorí, milujete cirkev, no tá vás najviac sklame. Čo budete cítiť?

Počul som za posledné roky veľa rád, ako by sa mal odvolaný arcibiskup správať. Niektoré boli neúprimné a iba s námahou zakrývali spokojnosť s tým, čo sa Róbertovi Bezákovi stalo. Ale niektoré boli múdre a prajné. Počul som tiež veľa ponôs na konanie arcibiskupa v rokoch po odvolaní. Niektoré ponosy zneli pokorne, no boli pyšné a neláskavé, no niektoré boli myslené s účasťou, smútkom a snahou pochopiť.

Ale ja si nemôžem pomôcť – to, čo sa Róbertovi Bezákovi stalo, je taká do samotného neba volajúca krivda, že akékoľvek rady a posudzovanie jeho následných krokov vlastne až tak nepočúvam. Lebo keď niekomu lžou poškodíte samotné jadro jeho života, rady a ponosy sú nepatričné.

Tóno Srholec mi občas vravieval, že Róbert Bezák by urobil najlepšie, keby po odvolaní nebojoval za svoju rehabilitáciu, ale robil hoci aj smetiara, lebo tým by sa stal chodiacim svedomím. A Fero Mikloško mi dodnes vravieva, že v takýchto ťažkých situáciách je najlepšie prestať riešiť seba a začať úplne odznovu, hoci aj v malom spoločenstve či novej profesii. Oboch si hlboko vážim, obaja majú Róberta Bezáka úprimne radi, obaja sa ho silno zastali, a obaja majú pravdu. 

Ale aj tak to cítim inak.

Keď nedávno zomrel Tadeus Zasepa, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, odišiel ohovorený. Aj vtedy sa našli rady, ako mal konať a čo nemal robiť. Lenže on zažil krivdu a potom vyčerpaný zomrel. Možno nemusel. Ale chcelo to jasné slová, jasný postoj a mohutnú podporu ostatných vrátane biskupov. Róbert Bezák je ešte mladý človek, ale aj jeho čas beží, päť rokov nie je mesiac. A vo mne sa všetko búri pri predstave, že sa udeje len to, čo pri Zasepovi. Intriga, rady a ponosy, cynický chichot v pozadí, koniec.

Nie, tak to byť nesmie. Je našou spoločnou zodpovednosťou vyslobodzovať Slovensko z tohto pekelného vzorca nelásky. Najmä preto až tak nepočúvam rady a ponosy, a najmä preto stojím úplne na strane Róberta Bezáka.

Už nebohý Šebastián Labo napísal o celej kauze pokleslú knihu, ktorá krivdy a ohovárania smerom k bývalému arcibiskupovi doviedla do temnej dokonalosti – vrátane obvinení z vplyvu diabla. Myslel som si vtedy, že ide o pátrov vekom podlomený úsudok. Lenže potom s bláznivou knihou radostne súhlasili český biskup Baxant, ktorý viedol Bezákovo preverovanie, a nový banskobystrický biskup Chovanec dokonca dodal, že Labo v nej len nahlas pomenoval to, čo si oni iba šeptajú.

A zrazu bolo jasno.

Róbert Bezák nečelil omylu, administratívnej stratégii či snahe o jednotu, ktorej musí jedinec občas ustúpiť. A nečelil ani kŕču tej časti cirkvi, ktorá sníva o stratenej minulosti. Nie, on už päť rokov čelí najmä nevídanej hlúposti, závisti a cynizmu. 

Pán arcibiskup, Róbert, nedovolím si radu ani ponosu. Neviem, ako preťať túto päťročnú nelásku.

Dnes, je všetko jasnejšie. Obávam sa, že slovenská hierarchia v neláske rada ostane – a ak je pravda, že Vatikán založil celý prípad odvolania na desiatky rokov bokom, tak s neláskou nepohol ani František. A to je ešte väčšia katastrofa, než primitívnosť tu doma. Ukazuje to na vážny spor v samotnom Vatikáne, či opustiť znovu raz slabnúce, no stále ešte pohodlné poňatie kresťanstva, kde sa láska, odvaha a otvorenosť plazivo nahradili mocou a morálkou. A je to kľúčový spor sveta – lebo ak sa Boh živého vzťahu a bolestných otázok nahradí poslušnosťou, ako sa to stalo v kauze Bezák, koho bude taká cirkev ešte tešiť, hnevať či akokoľvek zaujímať? A kto potom bude nemocnicou, inšpiráciou a kompasom sveta?

Ale – je napísané, že láska je silnejšia, než smrť. A tak musí byť hádam silnejšia aj ako naša domáca primitívnosť a cezhraničné intrigy. V rozhodnutí začať učiť deti je isto ešte aj bolesť, ale ja v ňom znovu cítim tú bezákovskú prirodzenú lásku a otvorené srdce, ktoré tu tak veľmi potrebujeme.

Pán učiteľ Róbert, tak nech sa znovu darí.

Pre poukazovateľov dane sú podmienky a časové termíny zvlášť tu: http://rozhodni.sk/poukazatel/

Pre poukazovateľov dane sú podmienky a časové termíny zvlášť tu: http://rozhodni.sk/poukazatel/