Kto si prečítal Prípravný dokument (PD) synody, mohol si všimnúť iné vyjadrenie, hneď v čl. 1: „Cesta synodality... zapadá do línie „aggiornamenta“ navrhnutého II. vatikánskym koncilom.“ O aggiornamente (to bol veľký pojem koncilu) nebolo v cirkvi počuť celé desaťročia. Pripomienka tohto pojmu odkazuje na ambíciu cirkvi byť prítomnou v čase, byť aktuálnou, živo prítomnou v súčasnosti. V čl. 5 a čl. 6 PD sa výslovne uvádza, že „cirkev ako celok sa musí vyrovnať s bremenom kultúry presiaknutej klerikalizmom“ a s formami „vykonávania autority, na ktoré sú naštepené rôzne spôsoby zneužívania“. Túto svoju úlohu nemôže cirkev plniť „bez aktívnej účasti všetkých členov Božieho ľudu“.
Ak sa
pýtame, ako konkrétne sa máme zapojiť do synodálneho procesu, prijmime aj našu
besedu ako taký konkrétny krok. K. Moravčík priblíži III. kap. PD,
v ktorom sa zaujímavo píše o aktéroch hlásania evanjelia. J. M.
Prachár pripomenie hlavné body pápežovho príhovoru pri otvorení synody
v rímskej diecéze. Všetkých prosíme, aby si pozorne prečítali tematické
okruhy a otázky k synode (v pokračovaní tejto pozvánky). Poradíme sa, čo
je pre nás z týchto otázok najdôležitejšie. Vymeníme si skúsenosti,
podelíme sa o nápady, možno si rozdelíme aj niektoré úlohy.
Link na úradný web BA – arcidiecézy: https://synoda.abuba.sk/ Návod z Čiech na praktický postup: https://www.synoda.cz/coze/navod-na-setkani-skupinky/
Dá sa povedať, že hlavnou témou tejto synody je otázka: Čo urobiť, aby cirkev bola cirkvou Božieho ľudu? V každej miestnej cirkvi mali byť poverení ľudia zodpovední za priebeh procesu. Ak boli poverení známi protagonisti klerikálnej cirkvi, nemožno mať veľké očakávania. Vatikánske dokumenty počítajú aj s tým, že predstavitelia niektorých miestnych cirkví (diecéz, farností) budú nečinní, a spomínajú možnosť zapojiť sa iným spôsobom (kontaktovať sekretariát synody priamo). V textoch zdôrazňujú: Nechceme žiadne všeobecné reči, ale chceme vedieť, čo si ľudia myslia, čo zažili, a to najmä tí, ktorí sú na okraji cirkvi.
Prvá fáza synody so zapojením čo najširšieho spoločenstva ľudí má trvať do 15. 8. 2022. V spoločenstve TF FK sa poradíme, ako vypracujeme svoje stanoviská a ako pomôžeme zapojiť sa ďalším.Kto nie je slepý a hluchý, videl a počul, že František vníma svet a cirkev inak ako väčšina „hovorcov“ cirkvi na Slovensku. Hlavnou témou našej besedy by mal byť preto obsah jeho príhovorov, jeho akcenty, ktoré sme si všimli, a tiež otázka, ako ich rozvinúť. Niektorí sekulárni pozorovatelia vyslovili kritiku, že štát počas návštevy poprel svoju náboženskú neutralitu a robil katolíckej cirkvi propagandu. Možno to nie je dôležité, ale echo takejto návštevy smerom do sekulárnej verejnosti tiež stojí za pozornosť.
Jedna z otázok, ktoré si kladú najmä podporovatelia pozitívnych zmien v cirkvi, znie: Čo sa po pápežovej návšteve zmení? Rehoľný kňaz a novinár K. Lovaš (http://www.teoforum.sk/?id=8&view_more=2113) napísal, že pápež nás prišiel najmä inšpirovať. Od nás sa čaká aspoň náčrt odpovedí, k čomu nás František inšpiruje, k akému pochopeniu, k akým rozhodnutiam.
Pred návštevou boli na internete rôzne útoky voči pápežovi zo strany „katolíckych“ extrémistov. Po návšteve sa objavujú náznaky, že Františkovo svedectvo sa snažia zahmliť ľudia, ktorí si neželajú žiadnu zmenu v systéme cirkvi, ako je vytvorený na Slovensku. Jednou z našich úloh je zachovanie svedectva návštevy pápeža Františka v celosti a hľadanie spôsobov, ako ho rozvinúť a realizovať.
Besedu uvedie Karol Moravčík; na webe TF FK je rozhovor, ktorý poskytol pred návštevou (http://www.teoforum.sk/index.php?id=47&view_more=2112). Svoj pohľad na pápežovu návštevu predstaví Ivan Šimko, ktorý ju komentoval v RTVS. Očakávame aj ďalšie príspevky a podnety do vzájomného dialógu. Do skorého počutia a videnia!
Tiež záznam z rozhlasovej besedy: http://www.teoforum.sk/index.php?id=8&view_more=2073
Na Slovensku si pravdepodobne nevieme predstaviť, o koho ide a čo pre cirkev a svet Hans Küng znamenal. Teológov je tisíce, ale takých ako Hans Küng málo. Bol úplne jedinečný, nesmierne vzdelaný, aktívny, schopný prepájať ľudí, kultúry, náboženstvo a politiku.
V mladosti ho porovnávali s J. Ratzingerom. Obaja sa skoro stali univerzitnými profesormi, obaja boli vplyvnými poradcami na II. vatikánskom koncile, obaja sú autormi množstva kníh a publikácií. Asi každý vie, že Ratzinger je vzdelaný akademik s povesťou konzervatívneho teológa, ktorý sa stal pápežom Benediktom XVI. Niekto si možno niekde prečítal, že H. Küng bol, naopak, teológom kontroverzným a kritickým (voči cirkvi). Málokto vie, že v 60. rokoch minulého storočia boli Küng a Ratzinger osobnými priateľmi a najbližšími spolupracovníkmi na katedre dogmatiky v Tübingene. Prečo sa ich cesty rozišli?
V prípade Hansa Künga nejde len o jedného zaujímavého teológa. Jeho život odráža vývoj katolíckej cirkvi za ostatných sto rokov a predstavuje príbeh tých kresťanov, ktorí sa s vynaložením všetkých síl snažia o účinné zvestovanie evanjelia a zmysluplné napĺňanie poslania cirkvi v dnešnom svete.
Na úvod besedy Karol Moravčík predstaví, v čom spočíva osobitosť Hansa Künga a jeho diela. Potom zaznejú pripravené podnety a ostatný čas venujeme vzájomnému dialógu.Sr. Betka nám povie, v akom prostredí pôsobila, akej práci sa venovala, aké sú život, práca a postoje rehoľných sestier v Brazílii. Povie nám niečo aj o politickej situácii a ako sa cirkev v Južnej Amerike angažuje za práva chudobných a marginalizovaných, ako aj ohrozenej prírody. Osobitnou kapitolou sú tzv. ľudové hnutia, ktoré spájajú politicky a ekonomicky slabých ľudí, aby sa nenechali vytlačiť na okraj diania.
Na prípravu k besede odporúčame záznam relácie Rubikon z 2. 5. 2021. Link na stránke TF FK: http://www.teoforum.sk/index.php?id=46&view_more=2050
Sr. Betka nám uvedie na ukážku aj pieseň „Se calarem a voz dos profetas“: https://www.youtube.com/watch?v=oNoKxggMcLM
Pre zaujímavosť odporúčame pozrieť si aj úryvok z dokumentárneho filmu z Amazónie. Reportéri francúzskej stanice TF1 prišli ukázať Indiánom videá zo západnej kultúry a požiadali ich o komentár: https://www.tarak.cz/amazonsti-indiani-reaguji-na-obrazy-naseho-sveta/
Po úvode do besedy bude mať slovo sr. Betka, nasledovať bude spoločná diskusia.
Pápež František za svoje osemročné pôsobenie si vyslúžil viacero prívlastkov či prezývok. Dokonca aj: pápež marxista a zelený pápež. Naším zámerom je vysvetliť, aký je vzťah kresťanstva ku kapitalizmu v chápaní súčasného rímskeho biskupa. Kľúčová je jeho kritika dôsledkov súčasného kapitalizmu: chudoby, vylučovania chudobných zo spoločnosti, nárast miery nerovností a ničenie klímy a biodiverzity kvôli zisku. Pápež František rozbúril stojaté vody už svojou exhortáciou Evangelii gaudium (Radosť evanjelia, 2013), ktorej kľúčovým vyjadrením bolo: „Nie ekonómii vylúčenia a nerovnosti."
Kto pozná pomery v cirkvi, mohol si všimnúť, že za viacerými útokmi na pápeža, ktoré sa kryjú konzervatívnymi tradíciami, sú temer vždy rovnakí ľudia ako tí, čo odmietajú pápežov zástoj za chudobných a jeho kritiku súčasného kapitalizmu. Najviac protagonistov tejto antifrantiškovskej kritiky sa nachádza v Sev. Amerike. Buď sa vysmievajú, že ekonomike nerozumie, alebo jeho názory „ospravedlňujú“ jeho juhoamerickým pôvodom.
V bývalej komunistickej Európe má kapitalizmus bez prívlastkov stále dosť prívržencov. Starší si pamätajú nefunkčnosť a diktát predchádzajúceho systému a za súčasnými problémami vidia skorumpovaných jednotlivcov, nie chybu systému. Pápežov postoj možno odčítať z jeho textov (Evangelii gaudium, Laudato si, Fratelli tutti, Querida Amazonia a mnohé ďalšie). V prílohe mailu posielam kópiu úvodu do knihy: A. Tornielli-G. Galeazzi, Pápež František: Táto ekonomika zabíja (Fortuna libri, Bratislava 2015), a kópiu z knihy: Papež František. O společnosti a politice (B&P, Brno 2018). Link na stránke TF FK: http://www.teoforum.sk/index.php?id=46&view_more=2050
Po uvedení do témy budú pripravené vstupy (I. Šimko, T. Jendruch, P. Tomašovič, J. M. Prachár). Nasledovať bude spoločná diskusia.Pred mesiacom sme debatovali o vzťahu medzi vedením a základňou cirkvi, o tom, ako pokračujúca pandémia odhaľuje slabosť priveľmi centralizovanej, „kňazskej“ cirkvi. Ukazuje sa nutnosť vytvárať cirkev, ktorá žije od základne, medzi ľuďmi a z nich, a nečaká len na pokyny zhora. Pritom, ako ukazujú prvé tri sny pápeža Františka, nejde len o liturgiu a vnútro-cirkevnú činnosť. Možno s prekvapením zistíme, že v „bohatej“ Európe máme sa čo učiť od „chudobnej“ Amazónie a zároveň si spomenieme na vlastnú skúsenosť s kresťanstvom bez úradov a funkcií spred roka 1989.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži posledná časť, na ktorej sa dá ukázať, o čo sa dnes v rk cirkvi bojuje. Na webe TF FK je preklad textu, v ktorom jeden profesor biblickej teológie vyslovuje svoj názor na nečakané zvláštnosti 4. kap. QA. Odporúčam prečítať pred besedou: http://www.teoforum.sk/index.php?id=46&view_more=2036
Po uvedení do témy prednesieme pripravené príspevky – Ivan Šimko predstaví QA celkove a Karol Moravčík venuje pozornosť štvrtej kapitole. Nasledovať bude spoločná diskusia.
19. 1. 2021 - Úloha cirkvi a súčasná situácia. Program: Úvod; podnety; diskusia.Podkladom pre našu besedu je prednáška prof. Johanna Pocka z Viedne. Predniesol ju začiatkom októbra r. 2020 na konferencii laikov Rakúska, teda ľudí, ktorí sa angažujú v cirkvi ako zástupcovia farností a iniciatív. J. Pock sa vo svojom texte venuje vzťahu medzi vedením cirkvi a laikmi, základňou cirkvi. V jeho texte sú cenné odkazy na dôležité dokumenty ako Querida Amazonia a Fratelli tutti (zatiaľ nevyšli v slov.) a na ďalších autorov. J. Pock uvažuje o stave cirkvi a jej úlohe v dnešnom svete. Súčasná pandémia zvýraznila viaceré problémy a podčiarkla otázky, ktoré sa v cirkvi kladú bez primeranej odpovede už dlhý čas.
J. Pock vychádza zo situácie v Rakúsku, ale viaceré jeho postrehy sa týkajú aj slovenskej situácie. Obrovský rozdiel je v tom, ako sa mimo Slovenska teologicky a cirkevne uvažuje a ako sa hľadajú riešenia. Súčasná korona-kríza ostro pripomenula, že spoločnosť a cirkev sa menia, alebo presnejšie, že my ich musíme meniť. Na otázku „ako“ nie sú hotové odpovede. V cirkvi ide aj o nové rozdelenie úloh a právomocí či o nájdenie rovnováhy medzi „veľkou“ cirkvou a samostatnosťou členov cirkvi. Ale hlavná otázka je iná: Na čom máme skúsiť, že vôbec potrebujeme vieru a cirkev?
Pred našou besedou prosím, aby sme si našli čas a prečítali si prednášku J. Pocka. Jej text tu: http://www.teoforum.sk/?id=46&view_more=2022 Kto má záujem dozvedieť sa viac o J. Pockovi, ktorý je profesorom pastorálnej teológie a dekanom teologickej fakulty Viedenskej univerzity, link tu: https://pt-ktf.univie.ac.at/team/personen/pock/ O inštitúte pastorálnej teológie a ich aktuálnych publikáciách tu: https://pt-ktf.univie.ac.at/ a tu: https://pt-ktf.univie.ac.at/forschung/publikationen/
S našou témou súvisí aj článok M. Černého (informačného vedca a filozofa): http://www.christnet.eu/clanky/6492/pet_podnetu_k_premysleni_nejen_katolickemu.url
Po uvedení do témy prednesieme pripravené príspevky, potom bude nasledovať spoločná diskusia.