Postmoderný človek hľadá Ježiša 2/2

Teológia, ktorú potrebujeme

Roger Haight po odchode z Jezuitskej akadémie vyučoval na ekumenickom seminári „Union Theological Seminary“ v New Yorku, kde sa jeho odborné zameranie posunulo viac smerom k praktickej teológii. Jednou z tém, ktorej sa v súčasnosti venuje je zrozumiteľnosť a relevantnosť teologickej výpovede pre moderného vzdelaného kresťana.

Haight uvádza tri kvality teológie, ktoré majú byť vyzdvihnuté a zdôraznené, aby kresťanská teológia poctivo odpovedala na dnešné otázky. Tieto kvality nie sú jediné možné ani nevylučujú ostatné, ale sú to akoby tematické celky ktoré podporujú kresťanskú vieru-život, ktorá dokáže čeliť výzvam súčasnej doby.

Stále hľadajúca teológia

Teológia, ktorú potrebujeme by mala byť stále hľadajúca.

Oficiálna teológia viacerých kresťanských cirkví, tak ako je prezentovaná v súčasnosti, sa javí príliš istá samou sebou. Chýba jej “pýtajúci sa” prístup. Mnohí ju považujú za nie dostatočne autentickú.

Jednoducho Boh je Boh a nie je okamžite prístupný nášmu bežnému jazyku. Na skúsenosť ľudí zakusujúcich akoby “absenciu Boha” alebo na skúsenosti, ktoré majú s transcendentnom ľudia iných náboženstiev nemôže byť odpovedané len predpripravenými formuláciami.

Ak sme napojení na Krista - mať otvorené otázky, alebo pochybovať neznamená nemať vieru - lebo hľadať viac svetla je tiež istá forma viery. Pane verím, pomôž mojej nevere. (Mk 9,24).

Naratívna teológia

Teológia, ktorú potrebujeme by mala byť naratívna.

Všetka naša skúsenosť sa deje v priestore a čase. Má vždy “pred” a “potom”. (Náboženský) zážitok sa môže zdať náhly a presvecujúci, ale neudial by sa bez pred-histórie, ktorá priniesla osobu alebo danú komunitu do špecifického bodu v čase a priestore. Aj naša viera je formovaná v priestore náboženskej komunity. Je žijúca - má svoj príbeh - rastie, posilňuje sa, občas ochorie, konfrontuje sa s výzvami, dospieva. Viera každého z nás má svoju osobnú naratívnu identitu.

Podobne má svoju príbeh aj každá náboženská komunita. Príbeh(y) viery každej komunity vlastne vytvárajú identitu danej komunity. Aj Písmo je naratívne, nie je analytickou synopsou právd viery. Všetky knihy Písma v rôznych žánroch rozprávajú príbehy stretávania sa komunity s Bohom, zažívanie Boha ako Slova, Boha ako Ducha a spoznávanie zjavenia Božej sily v Ježišovi. Koreláciou a fúziou týchto dávnych narácií s príbehmi všetkých súčasných ľudí teológovia vytvárajú nový jazyk, aby vypovedali tieto príbehy v dnešnej dobe a pre dnešných ľudí. Príbehy viery nám pomáhajú pochopiť, že byť komunitou viery je oveľa viac dynamické a meniace sa ako to dnes môže byť viditeľné v jednotlivých cirkvách.

Kresťanskú vieru by sme nemali považovať za fixný depozit článkov viery, ktoré sú často nasilu a bolestne adaptované do nových historických kontextov. Viera by mala byť považovaná za kontinuálny existenciálny príbeh ľudí v histórii, s vlastnou historickou identitou, ale neustále hľadajúca nové cesty ako pochopiť a svedomite žiť v rámci tajomstva existencie.

Vytvárajúca spiritualitu angažovanosti

Teológia, ktorú potrebujeme by mala vytvárať spiritualitu angažovanosti.

Haight definuje spiritualitu ako spôsob akým osoba alebo skupina osôb žijú svoje životy vo vzťahu k tomu, čo považujú sa konečnú pravdu a konečnú realitu, ktorá vedie ich životy.

Tento pojem je široký a inkluzívny. Každý človek má teda nejakú spiritualitu. Spiritualita pritom môže ale nemusí byť náboženská. Spiritualita je však viac ako tok vedomých a nevedomých aktivít. Zahŕňa v sebe sadu tých najdôležitejších hodnôt, ktoré vytvárajú horizont signalizujúci dôležitosť vecí a tvoriaci životné rozhodnutia.

Kresťanskú spiritualitu tvorí prežívanie ľudského života pred Bohom, ktorý je zjavený v Ježišovi Kristovi. Spiritualita musí byť osobná, ale nikdy nemôže byť celkom privátna. Kresťanská spiritualita presahuje individuálne osoby a stáva sa ekleziálnou spiritualitou s verejnými konzekvenciami. Takáto spoločenská spiritualita je sociálne angažovaná.

Ľudia nemajú priamy prístup ku konečnej realite, ktorú niektorí volajú Boh, niektorí inými menami a niektorí pre ňu nemajú žiadne pomenovanie, len ju pociťujú.

Každý človek preto potrebuje nejaké znaky transcendentnej reality - proroci, učitelia, posvätné objekty a miesta, ktoré nasmeruvávajú vedomie do sféry transcendentného mystéria, ktoré poskytuje hlbší zmysel a oslobodzujúcu silu. Takéto skúsenosti zjavenia sa v tradícii opisovali mnohými spôsobmi - ako osvietenie, dar, osobné zjavenie, spása, oslobodenie...

V konkrétnej duchovnej tradícii je takéto zjavenie sprostredkovávané cez centrálne médium, symbol alebo objektív, ktoré zaplavuje vedomie milosťou, zmyslom a posilnením.

V kresťanstve je centrálnym zjavením konečnej reality Ježiš z Nazareta. Ježiš je úplným jadrom kresťanskej spirituality.

Je viacero ciest, ako je možné prísť od Boha zjaveného v Ježišovi Kristovi k náboženskej hodnote sociálneho angažovania. Haight sa zameriava na jemu blízku jezuitskú spiritualitu sv. Ignáca z Loyoly.

Hoci sv. Ignác mal „vysokú“ kristológiu (to znamená – akcentoval viac božskú stránku Ježiša Krista), nevykresľoval Ježiša len ako božskú osobu. Ignác zobrazoval Ježiša ako lídra, teda vodcu, ktorého máme nasledovať. Ale inak, ako je to uvedené v stredovekom klasickom diele „Nasledovanie Krista“, ktoré radilo odísť zo sveta – Ignác zobrazoval Ježišovo vodcovstvo ako výzvu kresťanom angažovať sa vo svete. Ignác explicitne zvýrazňoval Ježišovu ľudskosť a historický charakter jeho misie aby sme sa aj my mohli zapojiť do jeho projektu.

Tento Ignácov posun transformoval stredovekú zbožnosť a zanechal hlboký odkaz pre moderný a post-moderný svet. Jeho pre-usporiadanie spirituality je viditeľné v 3 bodoch:

Ježišovo pôsobenie odpovedá na otázku o vlastnostiach Boha, aký je Boh. Ježiš ukazuje aký je Boh svojimi skutkami, príbehmi a podobenstvami.

Na otázku aký je Boh, je odpoveď sprostredkovaná Ježišom: “Boh je ako Ježiš”, pretože Ježiš plnil vôľu Boha. Ježiš zjavuje Božie bytie tým, že stelesnil skutky a zámery Boha vo svojom pôsobení. Boh sa prejavuje ako transcendentná tvoriaca sila pre plný rozkvet ľudskej slobody.

K Ježišovi nejdeme v prvom rade preto, že od neho niečo potrebujeme - ale ako hľadači, aby sme videli to, čo vidí on, aby sme robili, čo on robí. K Ježišovi sa máme pridať ako jeho spolupracovníci. K Ježišovi nechodíme ako k tomu, ktorí ma na všetko božské odpovede alebo božské riešenia našich problémov. Prichádzame k nemu hľadajúc smer a nachádzame Ježiša ukazujúceho cestu.

Záver

Teológia zlyháva, ak nie je verná svojmu pôvodnému príbehu, všímavá k histórii, ktorá definuje našu súčasnú identitu a kriticky pozorná k intelektuálnym potrebám pre porozumenie dneška.

Ale potrebujeme viac. Potrebujeme stále hľadajúcu teológiu, kritickú ale skromnú, nikdy nie triumfalistickú pred transcendentnou tvárou absolútneho tajomstva a všadeprítomného ľudského utrpenia. Potrebujeme naratívnu teológiu, ktorá prepojí pôvodný kresťanský príbeh so súčasnými konkrétnymi príbehmi ľudí v dnešnom svete.

Potrebujeme teológiu, ktorá vytvorí aktivistickú spiritualitu sociálnej angažovanosti. Táto spiritualita nás spojí s Bohom nasledovaním Ježiša Krista v službe hodnotám Božieho kráľovstva.

Audio a videozáznam originálnej prednášky Rogera Haighta The Theology We Need  je prístupná tu