Príspevky ku kontinentálnej synodálnej konzultácii – porovnanie

Na vytvorenie predstavy, o čom a ako sa hovorilo, vybrali sme na porovnanie slovenský, český a nemecký príspevok. Slovenský príspevok ku kontinentálnej synodálnej konzultácii v talianskom a nemeckom jazyku predniesli delegátky Konferencie biskupov Slovenska Mária Spišiaková a Renáta Ocilková. Za Česko predniesli príspevok Hana Pohořalá, zasvätená laička, zamestnankyňa pražskej arcidiecézy, a olomoucký teológ Josef Mikulášek. Za Nemecko predniesli svoje stanovisko Dr. Irme Stetter-Karp, prezidentka Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZdK) a Synodálnej cesty, a biskup Dr. Georg Bätzing, predseda Nemeckej biskupskej konferencie (NBK) a prezident Synodálnej cesty.

Prvá otázka pre kontinentálnu etapu synody: „Ktoré myšlienky najsilnejšie rezonujú s konkrétnymi skúsenosťami a realitou cirkvi na vašom kontinente? Ktoré skúsenosti sa vám zdajú nové alebo osvetľujúce?“

Slovenský príspevok vyjadril nadšenie pre autentický dialóg – rozprávať o všetkom, čo je v cirkvi radostné, ale aj o tom, čo je v našich spoločenstvách bolestivé. Synodálna skúsenosť viedla k posilneniu pocitu spolupatričnosti k cirkvi a uvedomeniu si na praktickej úrovni, že cirkev nie sú len kňazi a biskupi. Prejavila sa tiež túžba po cirkvi ako živom spoločenstve a rodine, do ktorej chce každý patriť a cítiť sa v nej ako doma.

Medzi skúsenosťami, ktoré bránia synodálnemu spoločenstvu, slovenský príspevok uvádza:

• Vytrácanie viery zo spoločnosti i rodín.
• Silné zakorenenie v tradicionalizme, klerikalizmus, individualizmus a aktivizmus. Často robíme akcie pre akcie a chýba nám čas pre načúvanie Bohu aj blížnemu.
• Používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich.
• Absencia mladých v živote cirkvi.
• Nedostatočné ocenenie úlohy a poslania žien v cirkvi, aj zasvätených (rehoľných sestier).

Českí delegáti deklarovali skúsenosť, že v synodalite objavili ako byť cirkvou a že v nej vidia možnosť ako prekonávať doterajší strach katolíkov vyjadriť svoje názory na život a smerovanie katolíckej cirkvi, a to napriek tomu, že cirkevné prostredie nie je vždy bezpečným a otvoreným prostredím pre počúvanie, zdieľanie a rozlišovanie. Vyzdvihli význam teológie všeobecného kňazstva, prizvanie a aktívne zapojenie mladých ľudí, ktorí nezriedka pochybujú o svojom mieste a priestore v cirkvi.

Druhá otázka pre kontinentálnu etapu synody: „Aké podstatné napätia alebo rozdiely sa javia ako zvlášť dôležité z pohľadu vášho kontinentu po prečítaní Dokumentu pre kontinentálnu etapu (DKE) a stíšení sa v modlitbe? Aké sú teda problémy alebo otázky, ktoré by sa mali riešiť a zvážiť v ďalších krokoch procesu?“

V Čechách vnímajú napätia:

Napätie až rozdelenie už tým ako synodálny proces vznikal a narážal na nepripravenosť účastníkov, pričom dochádzalo k nedorozumeniam o podstate synodality.

Druhým výrazným zdrojom napätia je súbežná nádej a obava rôznych skupín veriacich.  Nádej – chceli by, aby sa niečo zmenilo, ale obávajú sa, že v cirkvi k žiadnym výrazným zmenám nedôjde. A druhá skupina sa naopak obáva, že v cirkvi dôjde k nejakým zmenám.

Slovenské delegátky vymenovali niekoľko prípadov, kde cítia napätie:

• Medzi cirkvou ako spoločenstvom (rodinou Božích detí) a cirkvou ako inštitúciou či štruktúrou. Na jednej strane je túžba po živšej cirkvi a na druhej obhajovanie existujúcich štruktúr, strach zo straty inštitucionálnej moci a vplyvu
• Napätie medzi laikmi a klerikmi, malá angažovanosť alebo autoritárstvo.
• Medzi uzavretosťou vo vlastnom spoločenstve (elitárstvo) a potrebou vychádzať na misiu. 
• Medzi odovzdávaním zdravej náuky cirkvi a prijímaním, pastoráciou skupín osôb, ktorých skutky nemožno schvaľovať (LGBTQI...), resp. osôb, ktorým sú odopierané sviatosti.
• Napätia medzi zástancami rôznych spiritualít, chariziem, služieb, foriem liturgie v cirkvi.
• Napätia plynúce z netransparentnosti procesov v cirkvi. 

Tretia otázka pre kontinentálnu etapu synody: „Ak sa pozrieme na to, čo vyplýva z predchádzajúcich dvoch otázok, aké sú priority, opakujúce sa témy a výzvy ku konaniu, ktoré možno zdieľať s ostatnými miestnymi cirkvami na celom svete a prediskutovať počas prvého zasadnutia synodálneho zhromaždenia v októbri 2023?“ 

Obrátenie je najväčšou výzvou synody. Nielen v duchovnom zmysle slova, ale aj v praktickom. Prehodnotiť schémy, metódy, činnosti a priority je prvý krok, na ktorý sa chceme ako spoločenstvo cirkvi podujať.

Zo slovenského príspevku vyplýva, ktoré otázky by sa mali riešiť a zvážiť:

• Zaviesť aktívne počúvanie (skôr by malo ísť o to, aby sme sa učili aktívne počúvať).
• Starostlivosť o rozvedených a ostatných marginalizovaných.
• Posilniť úlohu žien.
• Urobiť cirkev príťažlivou – prehodnotiť priority, vedomie krstného misijného poslania.

Ako priority slovenský príspevok uvádza:

• Ako vniesť synodálneho ducha do života miestnych spoločenstiev – zaviesť aktívne      počúvanie a následne rozhodovanie na základe duchovného rozlišovania.
• Ako formovať k synodalite a zapojiť viac ľudí vo farnosti do spoločnej práce.
• Ako podporiť rodiny, osobitne z pohľadu rastu, upevňovania a odovzdávania viery, ako aj liturgickej formácie – pastorácia mládeže a rodín (ako aj pri otázke pastoračnej starostlivosti o rozvedených a znovu zosobášených, a tiež sprevádzania medzikonfesionálnych a  medzináboženských rodín).
• Ako posilniť a oceniť význam žien v živote cirkvi (väčšia participácia v rámci cirkevných štruktúr a rozhodovacích sfér) a ako prilákať mužov k aktívnejšiemu zapájaniu sa do života cirkvi.
• Ako rozvinúť starostlivosť o marginalizované a „opomenuté“ skupiny (Rómovia, vdovy, siroty, väzni).
• Ako navrátiť cirkvi dobré meno po škandáloch zneužívania, zlyhania pri rozlišovaní povolaní – urobiť ju príťažlivou.

Česi medzi priority zaradili:

• Vypracovať integrálny model formácie kandidátov kňazstva i permanentnú formáciu kňazov k synodalite.
• Formy služobného kňazstva – svätenie ženatých mužov zbavené mocenských prvkov.
• Účasť žien – netlačiť na rýchle povrchné riešenia.
• Pri marginalizovaných skupinách (LGBTI komunity, rozvedení) nestačí proklamovať ich prijatie, ale spoločne s nimi obhajovať ich miesto v cirkvi. (Plzenský biskup T. Holub už vydal úpravy pre prácu s rozvedenými.)

Príspevok nemeckej delegácie

Na rozdiel od predchádzajúcich príspevkov je tento text jasný a vecný, konkrétny a priamy.

Biskup Dr. Georg Bätzing:

Nebál sa vyjadrovať konkrétne a verejne sa vyznal zo svojich pocitov. Presne a priamo pomenoval najpálčivejšie problémy cirkvi – zneužívanie moci cirkevnými predstaviteľmi na rôznych úrovniach. Povedal, že je to ťažká individuálna vina, ktorú treba vyšetriť a z nej vyvodiť duchovné i štrukturálne konzekvencie, ale tieto problémy majú aj systémové príčiny, ktoré nemožno poprieť. Synodu nazval milostivým časom pre cirkev. Nesmieme však ísť po osobitných cestách, ale spoločnou cestou, ktorou nás vedie Duch Boží.

V piatich bodoch zhrnul opakujúce sa problémy v takmer všetkých syntézach, čo prišli z celého sveta, a prihlásil sa k ich zdieľaniu.

• Počúvame, že ženy očakávajú viac účasti a spolupôsobenia – a že je to požiadavka celej cirkvi.
• Počúvame, že veriaci sa chcú vyjadriť, keď sa rokuje a rozhoduje o ich záležitostiach.
• Počúvame, že sa hľadajú nové formy kňazského povolania.
• Počúvame, že posilnenie ekumény leží na srdci celej katolíckej cirkvi.
• Počúvame, že cirkev má byť otvorená pre ľudí, ktorých spôsob života nezodpovedá normám katechizmu, vrátane queer osôb.

Dr. Irme Stetter-Karp za nemeckých katolíkov uviedla:

• Vidíme núdzu ľudí, ktorí napriek všetkým sklamaniam dúfajú v cirkev.
• Zdôraznila potrebu dať znamenie solidarity s obeťami vojen, ale nie iba formálnu, lež skutočnú.
• Zvýraznila, že potrebujeme „jednotu v rôznosti“. Potrebujeme ukázať, že ideme v ústrety ľuďom a hľadáme spoločné odpovede.

Záver

Keď čítame prednesené príspevky, vidíme, že slovenské vyjadrenia sa snažia obsiahnuť akoby „všetko“ (všetky existujúce problémy) – ale vo veľmi všeobecnej rovine. Privítali by sme konkrétnejší a hlbšie analyzovaný text, nie takto opisný. Napokon, problém jazyka si aspoň čiastočne uvedomujú aj zostavovatelia slovenskej správy, keď okrem iných brzdiacich okolností, čo bránia synodálnemu spoločenstvu, spomenuli „používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich“.

Český text je vecný, konkrétny, oveľa zrozumiteľnejší, venuje sa synodálnemu štýlu v každodennom živote cirkvi a formácii kňazov a laikov. A najviac konkrétny a jasne formulovaný je nemecký text.