Františkova homília – komentár

1. Pohľad z výšky (milujúcimi očami Boha)

„Miluješ ma?“ Je to otázka, pretože Ježišovým štýlom nie je ani tak dávať odpovede, ako klásť otázky podnecujúce život. Cirkev po prvýkrát v dejinách venovala koncil tomu, aby si kládla otázky o sebe samej (II. vatikánsky koncil – Cirkev v modernom svete), aby uvažovala o svojej vlastnej prirodzenosti a svojom poslaní.

Áno, na Cirkev sa treba najprv pozrieť z výšin, zhora, a to  milujúcimi očami Boha. Pretože, vždy je tu pokušenie, vychádzať skôr z ega ako z Boha, uprednostniť svoje plány pred evanjeliom. František nás vystríha pred dvomi modernými vlnami: „Dávajme si však pozor: tak progresivizmus, ktorý sa prispôsobuje svetu, ako aj tradicionalizmus alebo spiatočníctvo („indietrismo“), čo plače za svetom minulým, nie sú dôkazom lásky, ale nevernosti. Sú to pelagiánske egoizmy, ktoré uprednostňujú vlastné chute a vlastné plány pred láskou, ktorá sa páči Bohu, tou jednoduchou, pokornou a vernou láskou, ktorú Ježiš žiadal od Petra.“

Pápež nás povzbudzuje, aby sme aj po 60 rokoch znovuobjavili koncil, aby sme vrátili prvenstvo Bohu a tomu, čo je podstatné: aby sme nanovo našli radosť, pretože taká Cirkev, ktorá stratila radosť, stratila lásku. „Nech v Cirkvi prebýva radosť. Ak sa neraduje, popiera samu seba, pretože zabúda na lásku, ktorá ju stvorila. A predsa, koľkí z nás nedokážu žiť vieru s radosťou, bez reptania a kritizovania? Cirkev zamilovaná do Ježiša nemá čas na potýčky, jedy a polemiky. Nech nás Boh oslobodí od toho, aby sme boli kritizujúci, netrpezliví, zatrpknutí a zlostní.“

2. Pohľad uprostred spoločenstva ( pastier)

Druhý pohľad, ktorému nás učí koncil, je „pohľad uprostred“: byť vo svete s ostatnými a nikdy sa necítiť byť nad druhými, ale ako služobníci väčšieho Božieho kráľovstva.

„Pas!“ Ježiš týmto slovesom vyjadruje lásku, ktorú si želá od Šimona. Na príklade Šimona rybára ukazuje, ako sa treba pretvoriť, aby sme boli uprostred. Šimonovi rybárovi Ježiš zrazu prideľuje nové povolanie – „pas, bude z teba pastier“. Rybár a pastier – dve úplne odlišné povolania.

Šimon rybár celý svoj dovtedajší život lovil ryby. Rybár berie pre seba, rybársky prút priťahuje k sebe, stojí nad rybami, pozerá sa na nich zhora. Šimon pastier žije so stádom, o ktoré sa stará, kŕmi ovce, má k nim citový vzťah. Pastier nestojí nad ani zhora ako rybár nad rybami, ale je uprostred. A pastier ľudí, správny pastier ľudí, ide pred ľuďmi, aby ukazoval cestu, je uprostred ľudí ako jeden z nich, a ide za ľuďmi, aby bol nablízku tým, ktorí zaostávajú.

Byť nad ľuďmi, nie medzi ľuďmi: to je škaredý hriech klerikalizmu, ktorý ovce zabíja, nevedie ich, nedáva im rásť, zabíja. Ako veľmi je koncil aktuálny, hovorí František: Pomáha nám odmietnuť pokušenie uzavrieť sa do ohrady nášho pohodlia a presvedčení, aby sme napodobnili Boží štýl: „Ísť hľadať stratenú ovcu a priviesť späť do ovčinca ovcu zblúdenú, obviazať ovcu zranenú a uzdraviť ovcu chorú.“

„Pas, pretože ty, svätý Boží ľud, si pastierskym ľudom: neexistuješ preto, aby si pásol seba, aby si sa šplhal, ale aby si pásol iných, všetkých, s láskou. A ak je správne mať nejakú osobitnú pozornosť, tak nech je to voči Božím obľúbencom čiže chudobným, odpisovaným. Aby Cirkev bola „Cirkvou všetkých, a osobitne Cirkvou chudobných“.

          3. Pohľad so zmyslom pre celok (všetci spolu)

          "Miluješ ma? Pas moje ovce!"         

Ježiš, keď hovorí Šimonovi, „pas moje ovce,“ nemyslí tým len niektoré ovce, ale všetky, pretože všetky miluje, všetky láskyplne nazýva „moje“. Dobrý pastier vidí a chce svoje stádo jednotné, pod vedením pastierov, ktorých mu dal. Chce, a to je tretí pohľad na Cirkev – pohľad na celok: všetci, všetci spolu. František zdôrazňuje, čo koncil pripomína:

„Cirkev je na obraz Trojice spoločenstvom. Diabol chce naopak zasievať kúkoľ, burinu rozdelenia. Nepodľahnime jeho lákaniu, nepodľahnime pokušeniu polarizácie. Prekonajme polarizácie a chráňme spoločenstvo, stávajme sa čoraz viac „jedno“, ako o to prosil Ježiš, než za nás dal svoj život (porov. Jn 17,21). Nech nám v tom pomáha Mária, Matka Cirkvi. Nech v nás posilňuje prahnutie po jednote, túžbu usilovať sa o plné spoločenstvo medzi všetkými veriacimi v Krista!

V závere homílie sa František obrátil k Bohu slovami modlitby:

"Ďakujeme ti, Pane, za dar koncilu. Ty, ktorý nás miluješ, zbav nás domýšľavosti, že si vystačíme sami a zbav nás ducha svetskej kritiky. Osloboď nás od vyčleňovania sa z jednoty. Ty, ktorý nás pasieš s jemnocitom, vyveď nás z ohrád sebastrednosti. Ty, ktorý chceš, aby sme boli jednotným stádom, osloboď nás od diabolského úskoku polarizácií, od "izmov". A my, tvoja Cirkev, s Petrom, a tak ako Peter ti hovoríme: Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujeme."

Na záver slávnosti pápež František zapálil sviečky niektorým veriacim, aby plameň odovzdali celému zhromaždeniu a všetkým veriacim symbolicky udelil mandát uchovávať učenie koncilu.