Úlohy a riziká

Prípravný proces synody o synodálnej cirkvi sa pomaly rozbieha. Užitočné je pripomenúť si niektoré podnety, o ktorých sa zmienil pápež František na úvod synody dňa 9.10.2021.

Navzájom sa počúvať – blízkosť, spolucítenie a nežnosť – solidarita s radosťami a starosťami sveta

Rozhovory často končia v nepríjemných diskusiách, nedorozumeniach alebo v konfliktoch. Dôležité je aktívne počúvanie, empatia, otvorenosť a úcta voči iným, vzájomný rešpekt. 

Päť podmienok vydareného dialógu:

Vytvoriť priestor – Počuť znamená prijať akustickú informáciu. Počúvať znamená uchopiť obsah, vžiť sa do situácie druhého a chápať jeho emócie. Počúvať teda znamená najmä pozorne počúvať. Treba odstrániť vyrušujúce faktory (napr. odložiť mobil a zatvoriť dvere).

Vnímať telesné prejavy – Mnohé sa komunikuje cez gestá. Stŕpnuté ruky alebo šermovanie rukami môže byť signálom odmietania či bránenia sa. Aj počúvajúci má dbať na svoje gestá. Postaviť sa k druhému otvorene a milo uľahčuje komunikáciu.

Rešpektovať mienku druhého – Počúvať na tej istej úrovní očí. Rešpektovať a akceptovať názor druhého na nejakú tému. Rozumieť mu. Ale rešpektovať iného ešte neznamená nutnosť mať ten istý názor.

Klásť vysvetľujúce otázky – Najmä pri háklivých témach sú účastníci často zameraní len sami na seba. Treba sa opýtať, či sme druhému dobre porozumeli, a môžeme aj zhrnúť, ako sme to pochopili. Máme mať skutočný záujem o názor a pohľad na vec iných ľudí.

Vyhnúť sa ospravedlňovaniu – Cieľom má byť porozumieť druhému a nie obhajovať seba. V prípade obvinenia alebo kritiky treba odolať pokušeniu a nenechať sa vyprovokovať k tomu, aby sme sa bránili a obhajovali.

Spoluúčasť všetkých pokrstených

Synoda o synodalite je vlastne pokračovaním II. vatikánskeho koncilu. Synodalita sa vzťahuje na podstatu a poslanie cirkvi, ako to chápal koncil a ako to ohlasuje evanjelium. Jej poslaním je zhromažďovať a povolávať všetkých ľudí na zemi, v každej dobe a epoche, a umožňovať im podieľať sa na spáse a radostiach Krista. Byť spoločne na ceste je podstatným a základným smerovaním cirkvi. Koncil ešte nepoužíval výraz „synodalita“, ale zdôrazňoval, že cirkev prvých storočí bola v praxi zvyknutá riešiť všetky problémy ako spoločenstvo počúvajúce Ducha Svätého.

V Konštitúcii Lumen gentium, v časti o „všeobecnom kňazstve veriacich“ (LG, čl. 10-12), sa nanovo vyzdvihuje hodnota laikov. Silou krstu dostávajú všetci členovia cirkvi „hodnosť detí Božích“. Ich aktívna účasť na živote cirkvi je potrebná a nenahraditeľná. Tým sa ukončil stáročný zvyk rozlišovať medzi poučujúcou hierarchiou a len poučovanými laikmi. Aj im dáva Duch Svätý mnohé charizmy a mimoriadne milosti, ktorými sa majú podieľať na budovaní cirkvi. Majú nielen možnosť, ale aj povinnosť vysloviť svoju mienku, názor pre dobro cirkvi a vysvetľovať ho.

Umenie rozlišovať

Bernd Hagenkord SJ, jezuitský kňaz a novinár, ktorý v rokoch 2009-2019 viedol nemeckú sekciu Vatikánskeho rozhlasu, v časopise Stimmen der Zeit, 2/21, spomína, ako pápež František volá k synodalite, teda k otvorenosti, novým ideám a návrhom, slobode vyjadriť svoje názory. Pritom je dôležitá rôznorodosť v názoroch a pápež je garantom, že celok sa nerozsype. To vedie ku skutočnej slobode. Podmienkou je však „rozlišovanie duchov“ alebo jednoducho povedané: rozlišovanie. Pápež František hovorí, že to znamená zaoberať sa rôznymi opciami (úlohami, výzvami), ale pred tvárou Božou. Vyhodnocovať dôvody za a proti, ale vždy vo vedomí, že to robíme s Ježišom a pred ním. Teda nejde len o racionálne hľadisko, ale počúvanie Ducha Svätého.

Synodalita a rozlišovanie nie sú samoúčelné, ale majú viesť k rozhodnutiu a konaniu. Bernd Hagenkord kriticky pripomína, že po Amazonskej biskupskej synode v októbri 2019, na ktorej sa biskupi dohodli na svätení ženatých mužov za kňazov, sa odrazu o téme svätení spomínaných mužov (viri probati=osvedčení muži) už nehovorilo. V pápežskom liste Querida Amazonia sa nespomínajú ani jedným slovom. Prechod od rozlišovania k rozhodovaniu a konaniu je viac než problematický. Na jednej strane sa má spoločne rozlišovať, čo pochádza od Boha a čo nie, ale nakoniec má o tom rozhodnúť len jedna autorita – pápež. Tým sa naštartovaný proces vracia zasa na samotný začiatok. Proces rozlišovania by mal vyústiť do transparentných konkrétnych rozhodnutí a nestratiť sa na základe zmenenej interpretácie rozhodnutím jedného človeka.

Spoločenstvo

V súčasnosti v našich spoločnostiach zažívame problém prehnaného individualizmu. Synoda má pomôcť, aby sme vsadili na to, čo nás spája, nie na to, čo rozdeľuje.

Misia

Misia cirkvi si vyžaduje, aby sme sa vrátili sa k zmyslu výzvy, ktorá zaznieva na záver katolíckej liturgie: „Iďte v mene Božom.“ Liturgia – služba Bohu sa teda nekončí, ale pokračuje. Nemáme vytvoriť ďalšiu cirkev, ale odlišnú cirkev.

Riziká

Formalizmus – nejde o nové papiere, ani o fasádu! Sociológ Max Weber (1864-1920) rozlišoval tri legitimácie moci: z tradície, charizmy a formálneho konania. Posledné je v novoveku najjasnejším typom legálneho zneužívania moci čiže byrokraciou. Podľa Romana Guardiniho sakralizácia moci, ako aj moc z úradu, boli aj pre cirkev vždy rizikom, že moc sa zneužije.

Elitárstvo – klerikalizmus, nadradenosť.

Intelektualizmus – odtrhnutosť od reality života a starostí sveta. Vtedy sa vytvára ideologická a kultová ulita, v ktorej nevidíme reálne ani seba, ani iných.

Imobilita – „vždy sa to tak robilo“. Nemôže ísť len o staré riešenia a staré odpovede.

Muzeálna cirkev – síce pekná, ale nemá, s veľkou minulosťou, ale slabou budúcnosťou.