Evanjelium sa obracia priamo na nás: Ten, ktorý nás oslovuje, vie, o čom hovorí. On sám prešiel po tej ceste do Jeruzalema. On prijal smrť a bol vzkriesený. Riskujúc svoj vlastný život spoznal spoľahlivosť Božieho prísľubu spásy. On nezahynul, naopak, v smrti dosiahol nový breh, nový život. Teraz volá nás: Poďte, nasledujte ma. Na ceste do Jeruzalema, na krížovej ceste, na veľkonočnej ceste.
Pôstna doba je aj na to, aby sme spoznali, akým zmenám času Cirkev čelí, ako môže Cirkev prispieť k riešeniu týchto výziev, čo treba rozvinúť v Cirkvi, aby bola schopná reagovať na výzvy našej doby v duchu evanjelia.
Kto reaguje na výzvy našej doby v duchu evanjelia, kto nepodľahne tlaku reklamy, médií, sociálnych sieti, hrozbe terorizmu, kto žije s chudobnými a pre chudobných, kto si nevezme len svoje a myslí aj na to, čo druhým chýba, kto sa zbaví čierno-bieleho myslenia, kto sa nebojí poukázať na chyby (aj vlastné), kto má odvahu svetu ukázať, že Cirkev nepatrí do minulosti, kto počúva a riadi sa výzvami Svätého Otca Františka, ktorý nám priniesol nádej, kto si túto nádej nenechá vziať, kto sa zbaví pasivity, urobí všetko pre to, aby Kristova Cirkev bola rešpektovaná – ten nezomrie.
Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba. Kto myslí len na seba, zomrie. Len kto dá svojmu utrpeniu zmysel, len kto verí, že Boh na neho myslí, že Boh sa stará, obstojí. Kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.
Pred viac ako dvetisíc rokmi povedal svojmu ľudu nám neznámy kazateľ: Za alebo proti Bohu – to je pre vás otázka života a smrti. Naša zmluva s ním rozhodne o jestvovaní alebo zániku nášho ľudu. Pre starý Izrael platila táto vnútorná súdržnosť bezprostredne aj v politickej oblasti.
Nie je to s nami takisto? Nie je aj pre nás otázka: Za alebo proti Bohu, s ním alebo bez neho, nakoniec otázka o živote a smrti? Kto iný môže všetkých ľudí a celé národy vyzývať k novému poriadku, k novej a dokonalejšej existencii ako on? Bez Boha nemôžeš nič, aj keby si chcel, Boh bez teba nič nechce, aj keby mohol, s Bohom všetko môžeš (sv. Ignác).