„V tichosti a dôvere je vaša sila“ (Iz 30,15)

Hudba

Privítanie:

Nadnes sme pripravili stretnutie, v ktorom bude slovo, hudba a ticho. V pozvánke sme napísali, že viac ako o besedu tentoraz pôjde o duchovné zastavenie, pohostenie, oddych. Autori textov, z ktorých sme pripravili program, sú viacerí, najčastejšie citujeme autora menom Henri Nouwen. Ešte nedávno vychádzali vo veľkom rozsahu jeho knihy, zväčša ide o duchovnú literatúru, ktorej námety však čerpajú z reálneho osobného i politického života dnešných ľudí. Henri Nouwen (1932-1996) predčasne zomrel roku 1996. Pochádzal z Holandska, bol katolíckym kňazom, pôsobil ako profesor psychológie a pastorálnej teológie na univerzitách v Utrechte, na Yale a Harvarde. Roku 1986 zanechal vyučovanie a žil v komunite Archa, ktorú založil Jean Vanier ako spoločenstvo postihnutých a zdravých ľudí.

V časti nášho stretnutia, ktoré sme nazvali „Rozhovor“, pôjde o naše osobné i vzájomné podelenie sa o postoje, pocity a názory na základe krátkych úvah o modlitbe, ktoré dostaneme k dispozícii. Autormi týchto textov sú: David Steindl-Rast a John O´Donohue

Za výber textov a prípravu programu ďakujeme zvlášť Elenke a Jarke. Na záver ponúkame výber z knižných titulov, starších i nových, ktoré si možno zakúpiť.

Hudba

1. text

Henri Nouwen píše vo svojej knihe Cesta srdca:

V posledných rokoch sa často zamýšľam nad tým, čo znamená byť človekom ducha v dnešnej dobe. Čo sa požaduje od mužov a žien, ktorí chcú priniesť svetlo do tmy, ktorí chcú zvestovať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok? Čo sa vyžaduje od tých, ktorí sú povolaní vstúpiť do utrpení a nepokojov týchto čias a vniesť do nich slová nádeje? Pre nás, ktorí slúžime vo farnostiach, školách, nemocniciach, v armáde či domácnostiach, nie je ľahké spôsobiť, aby svetlo Kristovo zažiarilo v temnotách. Celkove sme veľmi zaneprázdnení ľudia. Žijeme prirýchlo, nemáme čas upokojiť sa a zamyslieť sa nad tým, či aspoň niektoré z vecí, ktoré si myslíme, hovoríme alebo robíme, sú hodné toho, aby sa o nich premýšľalo a hovorilo, aby sme ich konali. Mnohí z nás sa prispôsobili všeobecnej ľahostajnosti, iní sú vyčerpaní, unavení, sklamaní, zatrpknutí, pohoršení, alebo ich to jednoducho prestalo baviť. Niektorí sú aktívni – avšak žijú viac vo vlastnom mene než v mene Ježiša Krista.

Ako môžeme čakať, že zostaneme plní tvorivej vitality, horlivosti pre Božie slovo, túžby slúžiť, plní dostatočnej motivácie k povzbudeniu našich spoločenstiev? Kde nájdeme potravu a silu? Ako máme zmierniť svoj vlastný duchovný hlad a smäd? Ako zabrániť svetu, aby nás nesformoval do svojej podoby? Ako žiť v Duchu Ježiša Krista? Kam sa máme obrátiť?

Ticho (1 min)

„V obrátení a stíšení je vaša spása. V tichosti a dôvere je vaša sila“, hovorí prorok Izaiáš.

Je veľmi dôležité, aby sme sa učili tichosti a pokojnosti, samote a mlčaniu, modlitbe a rozjímaniu. Vo chvíľach samoty človek dospieva k zdroju svojho bytia – k Bohu.

------------- (malá pauza)

Modlitba

Chcela by som dospieť k pokoju,

Pane, Bože môj,

veď som nepokojná ako človek na úteku.

Štvaná som ako zver, za ktorou ide svorka psov.

Myšlienky sa mi víria ako hŕba zoschnutého lístia, hnaného vetrom.

Ďaleko od šťastia sú moje dni, v noci mi odchádza spánok.

Staň sa mi útočišťom!

Čo mnou zmieta, vezmi do svojich rúk,

veď ty, Bože, usporadúvaš veci môjho života.

Nie som vydaná napospas slepému osudu.

Ty ma ukryješ a poskytneš mi domov.

Ty sprevádzaš moju cestu na zemi.

Nech sa ma, Pane, dotkne tvoj dych, nech pocítim, že si tu.

(Sabina Naegeliová – Noc plná hvězd, Brno 1999.)

Hudba

Byť potichu je krásne. Nájsť pokoj a ticho je niekedy ťažšie, ako sa zdá. Najťažšie je to práve vtedy, keď to najviac potrebujeme. Aby sme to predsa len dosiahli, pomôžu nám naše tri zmysly: načúvať, pozerať, vnímať.

------ (malá pauza)

2. text:

Henri Nouwen píše: Ticho je tajomstvom budúceho sveta. Ticho z nás robí pútnikov. Ticho v nás chráni oheň. Ticho nás učí hovoriť. Našou hlavnou a najdôležitejšou úlohou je starať sa o svoj vnútorný oheň, aby mohol poskytnúť teplo a svetlo strateným pútnikom vtedy, keď ho naozaj potrebujú.

Nikto to nevyjadril lepšie ako holandský maliar Vincent van Gogh: V našom srdci môže byť veľký oheň, ale neprichádza nik, aby sa pri ňom ohrial. Okoloidúci vidia iba kúdol dymu vychádzajúci z komína a kráčajú ďalej svojou cestou. Čo máme robiť? Musíme sa o svoj oheň starať, musíme mať soľ a musíme trpezlivo čakať, aj keď sa často nevieme dočkať, kým niekto príde a pristaví sa, alebo pri našom ohni ostane. Nech tí, ktorí veria v Boha, čakajú na tú hodinu, či už príde skôr alebo neskôr.

Vincent van Gogh hovorí srdcom a mysľou otcov púšte. Poznal pokušenie otvoriť všetky dvere, aby okoloidúci mohli vidieť oheň, a nie iba dym vychádzajúci z komína. Ale tiež si uvedomoval, že keby sa to stalo, oheň by vyhasol a nik by už nikdy pri ňom nenašiel ani teplo, ani novú silu. Jeho život je krásnym príkladom dôvery vo vnútorný oheň. Počas jeho života si nik neprišiel posedieť k jeho ohňu, ale dnes tisíce ľudí nachádzajú potešenie a osvieženie v jeho maľbách, kresbách a listoch.

-------- (malá pauza)

Samota a spoločenstvo patria k sebe. Potrebujú sa navzájom, tak ako stred kruhu potrebuje svoj obvod. Samota bez spoločenstva vedie do osamelosti a zúfalstva, ale spoločenstvo bez samoty vrhá do prázdnoty slov a pocitov.

J. Vanier, zakladateľ Archy, spoločenstva lásky a služby postihnutým ľuďom, píše o samote, prinášajúcej poznanie: Čoraz viac objavujem potreby samoty, v ktorej môžem iných ľudí opravdivejšie objaviť a v Božom svetle prijať vlastnú slabosť, strach a nevedomosť. Takáto samota ma neoddeľuje od iných, ale pomáha mi ich nežnejšie a reálnejšie milovať. Tiež začínam rozlišovať medzi falošnou samotou, ktorá je útekom od ľudí, keď človek zostáva sám so svojim egoizmom, smútkom a zranenými citmi a pravou samotou, ktorá je spoločenstvom s Bohom a druhými ľuďmi.

Hudba

3. text:

Ticho si Boh vyvolil aj vtedy, keď prišiel zachrániť človeka. Najprv si vyvolil tiché nazaretské dievča Máriu, ktorá anjelské posolstvo netrúbila do sveta, ale rozmýšľala o ňom vo svojom srdci. Starozákonných prorokov Boh často povolal najprv do ústrania na pusté miesto, aby sa tam naučili počúvať a rozumieť Božiemu hlasu. Spomeňme si na veľkých vodcov židovského národa, na Abraháma, Jakuba a Mojžiša, ako mlčky zápasili s Bohom a v skrytosti ho počúvali. Učeníci často videli Ježiša ako vyhľadáva ticho, ako je rád osamote s Otcom. Samota je miestom veľkého zápasu, obrátenia i vykúpenia, je miestom, kde zomiera staré „ja“ a rodí sa nové, je miestom kde vzniká nový človek.

Každé ľudské obrátenie sa zákonite rodí z tichého postoja márnotratného syna... To je aj motív adventu: Vyprázdniť svoje vnútro od všetkých rušivých momentov, od akejkoľvek služby zotročujúcim veciam, od nezmyselných plánov a kŕčovitých snáh, a pripraviť ho na príchod toho, kto má moc premeniť srdce z kameňa na srdce z mäsa. Cesta k takejto premene začína práve stíšením.

--------------- (malá pauza)

Henri Nouwen píše: Samota a ticho sú stvorené pre modlitbu. Pre otcov púšte neznamenala samota osamelosť, ale samotu s Bohom. Ticho neznamenalo mlčanie, ale počúvanie Boha.

Otca Makaria sa pýtali: Ako sa máme modliť? Starec odpovedal: Netreba veľa rečí; stačí len vystrieť ruku a povedať: Pane, zmiluj sa tak, ako vieš, a tak ako chceš. Ján Klimakus sa vyjadril ešte jasnejšie: Keď sa modlíte, nesnažte sa vyjadrovať vznešenými slovami, pretože nášho Otca na nebesiach častejšie presvedčia jednoduché, opakujúce sa slová malého dieťaťa. Jedna veta na perách mýtnika stačila na to, aby si získal Božie srdce; jedna pokorná prosba vyslovená vo viere stačila, aby zachránila kajúceho zločinca.

--------------- (malá pauza)

4. text:

Počujme čo hovorí o tichu a modlitbe sv. Gertrúda:

Veľkú silu má modlitba, ktorú človek koná ako najlepšie vie. Zatrpknuté srdce robí nežným, zarmútené veselým, chudobné bohatým, bláznivé múdrym, skľúčené statočným, slabé silným, nevidiace vidiacim, chladné horúcim.

Veľkého Boha vtiahne do malého srdca. Povznáša túžiacu dušu k Bohu, živému prameňu, a zbližuje dvoch milujúcich sa: Boha a dušu.

Dušan Krist Mitana v básni „Maranatha“:

Modlitba už Boha nezmení

Je stále rovnaký

Modlitba zmení Teba

a Ty

V súznení s Ním

upevníš Zem

aby sa neklátila.

Hudba

Rozhovor

Výber modlitbových textov z košíka pri adventnom venci. Po chvíli ticha moderovaný rozhovor, dobrovoľné osobné i vzájomné podelenie sa o naše postoje, pocity a názory.

Príklady z textov:

Naša pravá túžba je patriť k večnosti, ktorá je pokračujúcou ozvenou vo všetkom, čo sa nám deje. Skutočná sila nemá nič do činenia s násilím, kontrolou, postavením alebo peniazmi. Skutočná sila je neutíchajúca odvaha byť zmierený s nevyriešeným a nedokončeným. Schopnosť rozoznať v rozhádzaných graffiti našich túžob podpis večnosti. Skutočná modlitba v Duchu Sv. udržiava láskavosť a vznešenosť tej otvorenej zraniteľnosti (John O´Donohue).

Modlitba duše sa v každom z nás vyjadruje inak. Jedným z najupokojujúcejších aspektov duchovného sveta je nemožnosť posudzovania "kto" je niekto v tomto svete. Samozrejme, môžeme vedieť, "kto" je kto v profesionálnom alebo spoločenskom svete, ale ľudskú dušu nemôžeme nikdy súdiť alebo sa pokúšať rozlúštiť jej osud a význam. Nikto nevie, čo Boh môže písať na krivých riadkach niečích zápasov, prečinov alebo chýb. Všetci sme účasníkmi jednej drámy, ale nik z nás nevidel scenár (John O´Donohue).