Len láska oddeľuje deti svetla od detí tmy. Všetci môžu ísť do kostola, všetci sa môžu prežehnať, odpovedať amen, spievať aleluja. Kto miluje, je zrodený z Boha. Keby som mal všetko, ale lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal (Augustín).
Kristus nás oslobodil, aby sme zostali slobodní. Nenechajme sa znovu zapriahnuť do jarma otroctva (Gal 5,1). Ak by sme sa vrátili do obdobia pred II. vatikánskym koncilom, ako o tom mnohí nielen snívajú, ale to aj v cirkvi už praktizujú (tridentské omše, tridentské rúcha), zriekli by sme sa slobody, ktorú dáva viera v Krista. Kristus oslobodil človeka od zla, aby ho navrátil Bohu. Neviete, že keď sa dáte niekomu do služby ako otroci, stanete sa otrokmi toho pána, ktorého musíte poslúchať, buď hriechu na smrť alebo poslušnosti pre spravodlivosť? (Rim 6,16). Tým, že nás Kristus vykúpil za cenu svoje krvi (1 Kor 6,20;7,23, Gal 3,13;4,5), vyslobodil nás a povolal k slobode (Gal 5, 1.13). Nesmieme znovu upadnúť do otroctva hriechu.
Provokácie patria dnes k všednému dňu. Mladí provokujú starých, študenti profesorov, novinári politikov, extrémisti spoločnosť, a niet pochybností, že aj Ježiš provokoval. Lenže jemu nešlo o nejakú primitívnu výzvu, ktorá vyvoláva nenávisť a používa násilie. Jeho výzva má prorocký charakter. V nej boli, a sú dodnes, obsiahnuté Božie požiadavky voči človekovi.
Sme schopní takto provokovať dnes? Alebo platí výčitka, že cirkev sa príliš prispôsobuje a nepovie, čo sa povedať musí? Ak hovoríme o povolaniach ku kňazstvu alebo Bohu zasvätenému životu, platí, že sa od mladých požaduje mnoho alebo príliš málo? Ježišov postoj voči farizejom a učiteľom zákona, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu, by nás mal povzbudiť, aby sme zaujali stanovisko. Pri všetkej blízkosti k človekovi Ježišovi nikto nemohol zabrániť v tom, aby otvorene a nebojácne presadzoval Božiu vec. S ničím iným by nám dnes nemohol lepšie pomôcť.
Príliš mnoho sa dnes hovorí o neistote kresťanov. Niektorí hovoria, že stratili pôdu pod nohami. Nemohlo by nám v podobnej situácii pomôcť, keby sme viac dôverovali Božiemu slovu? Posledná veta z dnešného čítania (Gal 5,1-6) nám predsa celkom jasno hovorí, čo je v našom kresťanstve rozhodujúce: že žijeme vieru, ktorá je činná skrze lásku. Praktizovanie lásky k blížnemu je dôkazom, že viera je živá. Nový život veriacich sa napĺňa v láske. A tu sa nemyslí priamo na lásku k Bohu, ale na lásku k blížnemu.