Krst Krista Pána

Boh Otec ukazuje Synovi, že ho miluje a sprevádza. Ježiš sa mohol počas svojho pozemského života na svojho Otca úplne spoľahnúť. V tejto bezhraničnej a nekonečnej láske medzi Otcom a Synom mohol milovať ľudí, veriť v dobro v nich, v tejto láske mohol liečiť chorých, odpustiť cudzoložnici a vojsť do Zachejovho domu.

V Ježišovi Boh jasne a s konečnou platnosťou povedal, čo chce: Spoločenstvo s nami. Aby sme my, ľudia, konečne vedeli aj pochopili, o čo v tomto dobrodružstve Boha s človekom vlastne ide. O najväčší podnik ľudských dejín – o Božiu vec s nami a so svetom. Kto by si myslel popri všetkom ostatnom aj tu, len tak za málo prispieť, mýli sa. Tu platí len – všetko alebo nič! Kto neriskuje, chce sa iba trochu podieľať, stratí aj to málo. Kto všetko vsadí, vyhrá všetko. Preto potrebujeme, aby nám toto bolo znovu raz povedané: Ježiš Kristus je posledné Božie Slovo pre nás. Kto ho neprijme a naďalej žije sám pre seba, nemá záujem o ponúknuté spoločenstvo s Otcom.

Evanjelista nám v opisovaní Ježišovho krstu chce povedať, že začiatok Ježišovho verejného účinkovania bol úspešný. Otvorené nebo, holubica a hlas prichádzajúci z neba sú ako vyznanie lásky Boha Otca k Synovi a cez Syna k nám. Tu je vyjadrená podstata našej viery: Otcova láska k Synovi a Synova láska k nám.

V krste Boh aj nám prisľúbil svoju lásku. My, Božie deti, vždy keď sa v Božom chráme stretneme k sláveniu eucharistie, skúsime, že je s nami, že nás miluje celou svojou láskou. Toto je nám dané, to je dar. A potom sa máme usilovať, aby sme v tejto láske zostali. Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás. Ostaňte v mojej láske! Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás (Ján 15, 9-11).

Pretože nás Boh prijíma, lebo nás bezpodmienečne a nekonečne miluje, aj my sa môžeme navzájom prijať, aj my sa môžeme navzájom obdarovať láskou. Mienky a slová nestačia. Len svedectvom svojho života to dokážeme, ak budeme lásku viac vkladať do skutkov, ako do slov (sv. Ignác, Duch. cvičenia); lebo skutky hovoria jasnou rečou. Nesieme so sebou veľký ruksak plný skúseností lásky, dobrosrdečnosti, dobroprajnosti, ruksak plný ľudskosti; veľkodušne ho otvorme a rozdávajme z neho. Potom aj druhí skúsia, že sú Bohom milovaní, a s dôverou a bez strachu sa vydajú s nami na cestu.

Začiatok Ježišovho verejného účinkovania bol úspešný. Bude aj náš v tomto novom roku 2017, ak zostaneme verní svojmu poslaniu. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré nám, „priateľom v Pánovi“, spolubratom, povedal náš páter generál Pedro Arrupe SJ, ktorý od roku 1965 (vtedy práve skončil II. vatikánsky koncil) do roku 1981, keď ťažko ochorel, viedol Spoločnosť Ježišovu. V tých ťažkých osemdesiatych rokoch, do roku 1981, bol som mu ako riaditeľ slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu blízko: Pre mňa je Ježiš Kristus všetko. On bol a je môj ideál, odkedy som vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, on bol a zostane moja cesta, on bol a je moja sila. Myslím, nie je potrebné vysvetľovať, čo to znamená: Vezmite Ježiša Krista z môjho života a všetko sa zrúti ako telo, z ktorého vezmete skelet, hlavu a srdce.