Advent a knihy

I.

Na adventnom stretnutí s priateľmi sme sa najskôr povzbudili myšlienkami pápeža Františka. Pochádzajú z knihy: Freude! Durch den Advent mit Papst Franziskus, adeo Verlag Asslar, 2016. Zostavila a komentáre napísala Diane M. Houdek. Pôvodné vydanie in: Verlag Franciscan Media, Cincinnati, Ohio 2015.

František na 3. adventný týždeň, utorok (Mt 21,28-32)

Boží ľudia sa vyznačujú tromi vlastnosťami. Sú to pokora, chudoba a dôvera v Pána. Keď vidíme veriacich ľudí, ktorí sú pokorní, ktorí svoj poklad nachádzajú vo viere a dôvere v Pána, potom v týchto pokorných a chudobných ľuďoch vidíme ľudí spasených, zachránených. Je to cesta, ktorou musí ísť celá cirkev.

Mohli by sme povedať: Ale, veď je to škandál, že Ježiš o mýtnikoch, ktorí klamali svojich spoluobčanov, povedal, že budú prvými v nebeskom kráľovstve! A tiež prostitútky, tie zvodkyne?! A napokon, veď je to bláznovstvo, že oni a nie my, čo sme čistí, čo sme katolíci a denne sme v kostole a na sv. prijímaní?!

Áno, oni budú prví, ak naše srdce nebude ľútostivé. Keď nepočúvame Pána, ak sa ním nenecháme korigovať, potom ani ľútostivé srdce mať nebudeme. Pán si neželá pokrytcov ako boli tí, čo sa pohoršovali nad tým, čo hovoril Ježiš o mýtnikoch a prostitútkach, ale v tajnosti sa obracali na nich a na ne, aby uspokojili svoje žiadosti a robili obchody. Seba samých pokladali za čistých, ale náš Pán to videl inak.

Ježišov prístup nám dáva nádej pri pohľade na naše hriechy. Všetci sme hriešni. Každý z nás pozná svoj zoznam hriechov, ale každý z nás má aj možnosť povedať: Pane, prinášam ti svoje hriechy, to jediné, čo mám.

Komentár Diane Houdek

Pre nábožensky založených ľudí je jednou z najťažších lekcií, ktoré sa musia naučiť, že to nie je naša sila, čo nás zachraňuje, že to môže byť iba milosť Božia. Ľahšie spoznáme Božiu milosť, ak spoznáme našu slabosť. Svätý Pavol to dokázal a naozajstní svätí medzi nami to dokážu tiež. Je to paradox, že hriešnici medzi nami toto vedia omnoho lepšie ako tí, čo sa pokladajú za spravodlivých. Mediálni komentátori pápeža Františka sú opakovane prekvapení, ako František často hovorí o tom, že musí rásť vo svätosti a pracovať na svojich nedostatkoch. Keď sme si vedomí toho, že sme hriešni, môžeme prijať Božiu milosť, môžeme získať istotu, že Boh nás zachráni.

Aplikácia

Stres tohto ročného obdobia nám ukazuje, kde sú naše slabé miesta, kde sme zvlášť slabí. Ak budem najbližšie hromžiť na nejakého šoféra na ceste alebo strácať trpezlivosť s dieťaťom či s kolegom, potom sa budem pýtať sám seba, či nevidím na tom druhom niečo také, čo neznášam sám na sebe.  

II.

Priateľka Elenka nás potom oboznámila s osobnosťou mimoriadneho človeka menom David Steindl - Rast. Narodil sa roku 1926 vo Viedni, študoval umenie, antropológiu a psychológiu. Po vojne odišiel do USA, kde roku 1953 vstúpil do benediktínskeho kláštora Mt. Saviour in Elmira (NY). Ako 90. ročný vrátil sa do vlasti. Elenka pripravuje vydanie jednej jeho knihy v slovenčine. Brat David je celosvetovo uznávaným autorom textov o duchovnom živote, venoval sa dialógu s budhizmom a ďalšími náboženstvami.

Viaceré videá s ním (niektoré aj so slovenskými titulkami) možno pozrieť na linke: https://www.youtube.com/results?search_query=david+steindl-rast

Elenka nám rozdala medovníčky so zapečenými lístočkami, citátmi o vďačnosti od brata Davida. Ja som si našiel tento: Náš prístup k vďačnosti by mal byť dosť veľký na to, aby dokázal objať všetky ťažkosti sveta. Ďalší citát: Niekedy ľudia nadobudnú mylné presvedčenie, že spiritualita je nejaké zvláštne oddelenie života alebo prístrešok existencie. Správne pochopená spiritualita je živé vedomie, ktoré prestupuje všetkými sférami nášho bytia.

III.

V ďalšej časti nášho stretnutia sme si predstavili zaujímavé knižné tituly, ktoré vyšli v ostatnom čase. K jednej knihe uvádzam dlhší, k ostatným krátky komentár.

Tomáš Petráček, Církev, tradice, reforma / Odkaz Druhého vatikánskeho koncilu, Vyšehrad, Praha 2016.

Kniha je odborná práca o II. vatikánskom koncile (II. VK), pričom je koncil zasadený do širších dejinných súvislostí. Podstata textu spočíva v pohľade na vzťah katolíckej cirkvi k dejinnosti, k vývoju a zmenám vo svete. Inak povedané, nakoľko a v čom je cirkev nemenná, večná, večne Bohom ustanovená taká, aká je, a ako a v čom je podliehajúca dejinnosti, zmene.

Tento pohľad a premýšľanie sú dôležité pre pochopenie konfliktu medzi cirkvou a modernou dobou, medzi náboženstvom a súčasnou západnou kultúrou. II. vatikánsky koncil predstavuje podľa autora poctivé vyrovnanie sa katolíckej cirkvi s výzvami reformácie a modernej doby. K tomuto vyrovnaniu však prišlo pomerne neskoro, v čase, keď naša civilizácia stála na začiatku ďalšieho kultúrneho zlomu (novej paradigmy), preto sa tak ťažko presadzovali myšlienky koncilu.

Autor je historik a teológ, študoval najprv na FF UK v Prahe, neskôr vo švajčiarskom Fribourgu a v Olomouci. Jeho kniha je na slovenské pomery dosť kritická, napriek tomu je Tomáš Petráček v českej katolíckej cirkvi dobre zapísaný; pôsobí vo viacerých cirkevných a univerzitných funkciách.

Kniha má tri hlavné časti. V prvej časti sa píše o paradigmatických zmenách v cirkvi a západnej kultúre. (Prvou veľkou zmenou v kresťanstve bol prechod k helenizácii kresťanskej viery, poslednou je otvorenie sa cirkvi modernej kultúre a modernému mysleniu na II. VK.)

V druhej časti sa autor bližšie pozrel na štyri udalosti, ktoré dobre vystihujú stret cirkvi s modernou kultúrou a dokumentujú ťažký zápas vo vnútri cirkvi o to, čo je podstata kresťanskej viery, cirkvi a jej teológie: 1. Situácia katolíkov vo Francúzsku, ktorí sa koncom 19. stor. a na začiatku 20. stor. na rozdiel od katolíkov, čo stále snívali o monarchii, prihlásili k demokracii a republike. Boli napokon odsúdení Vatikánom. 2. Nový prístup k dejinám teológie, zvlášť dominikánskej školy (M.-D. Cheny) k Tomášovi Aquinskému a celkove ku stredoveku. 3. Výskum prameňov kresťanstva (Biblie) a boj Vatikánu proti tzv. modernizmu (odsúdený teológ A. Loisy). 4. Zápas s Vatikánom o skutočný katolicizmus, medzi modernizmom a pokriveným obrazom stredoveku (odsúdený teológ G. Tyrell).

V tretej časti knihy sa autor venuje samotnému II. VK. Autor sa tu venuje dôležitým otázkam, prečo nastali po koncile konflikty v cirkvi, prečo sa vedenie cirkvi opäť zľaklo, spomína nedotiahnutú aplikáciu koncilu... Osobitne zaujímavé je hodnotenie doby pápeža Benedikta XVI. Autor odborne podrobuje kritike viaceré pozície Benedikta XVI. a poukazuje na jeho výhrady voči II. VK. Svojimi vyjadreniami Benedikt XVI. presadzuje absurdný ahistorický immobilizmus, ktorý nielenže v cirkvi nikdy neplatil a nefungoval, ale ani nikdy fungovať nemôže... Nepríjemné pravdy a potrebné zodpovednosti sa tu obchádzajú vzletnými frázami, ktoré zakrývajú skutočnosť, že cirkevné elity neboli schopné rozlišovať hodnoty modernej kultúry, dokonca bojovali proti tým, ktoré majú úplne evanjeliové jadro a vyjadrujú autentické túžby ľudskej prirodzenosti... (s. 201-203) 

Autor si všíma aj ďalšie chybné kroky pápeža Benedikta XVI., ktorý vyšiel v ústrety tradicionalistickým skupinám až sektárom (tzv. lefébristi, bratstvo Pia X.). Ohľadom viacerých mylných rozhodnutí Benedikta XVI. sa autor pýta: Vari nie je obľuba tradičných retro-hnutí len snahou tých kňazov, ktorí sú sklamaní svojou pozíciou v spoločnosti a pastoračným neúspechom a utekajú do idealizovanej minulosti, čo v skutočnosti nikdy nejestvovala? (s. 208)

Cirkev prijala princíp demokracie a koncept ľudských práv, ale v jej vnútornom usporiadaní a konaní je stále veľa problematických bodov, ťažko akceptovateľných súčasnou západnou spoločnosťou, ktorá kladie dôraz na autenticitu, transparentnosť a rešpekt k osobnosti jedinca.  Až príliš ľahkovážne sa odháňa námietka proti nedemokratickým vnútorným princípom poukazom na to, že cirkev nie je demokratická. Naozaj? A prečo? Je to tak samozrejmé? (s. 224)

Ako zlý príklad pre cirkev autor pripomína falošnosť neuvedenia dôvodov o odvolaní arcibiskupa Bezáka a tiež poukazuje na prehnanú fixáciu Jána Pavla II. na tému sexuality.

V dejinách cirkvi môžeme pozorovať Božiu veľkorysosť pri vedení cirkvi, keď necháva svoju často váhavú a zbabelú snúbenicu, aby si vyskúšala slepé uličky. Ale potom príde nečakaný zázrak, tak ako napríklad v podobe II. VK. Duch je trpezlivý, nenalieha, len naznačuje. Napriek tomu bola potrebná snaha celých generácií a mnoho zmarených príležitostí a životov, aby cirkev dozrela na zmenu. (s. 226)

Nello Scavo, Nepriatelia pápeža Františka, Fortuna libri, Bratislava 2016.

Autor je taliansky novinár, zaoberá sa skúmaním organizovaného zločinu a terorizmu. Nepriatelia Františka sú medzi politikmi, mafiánmi, v daňových rajoch, ale aj v sakristiách a s mitrou na hlave.

Paul M. Zulehner, Papež František a jeho reforma církve, Vyšehrad, Praha 2016.

Zulehner napísal knihu medzi dvoma synodami o rodine. Je nadšený pre Františka, ukazuje, ako bol odkaz koncilu brzdený za pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., a ako to František opäť dal do pohybu. V knihe sú aj vtipné ilustrácie a na záver texty a rozhovory s odborníkmi o kapitalistickej ekonomike a súčasnej situácii v rodinách.

Stefano Stimamiglio, Otěc detí ulice, Karmelitánske nakl., Kostelní Vydří 2016.

Autor si všimol Georga Sporschilla, keď vyšla kniha jeho rozhovorov s kardinálom Carlom Martinim roku 2008. Sporschill je aj autorom posledného rozhovoru s Martinim, z augusta 2012, v ktorom zaznelo vyjadrenie kardinála, že cirkev je 200-300 rokov pozadu za súčasnou dobou. Kniha je o mimoriadne zaujímavom človeku, jezuitovi Sporschillovi, ktorý sa venuje už dlhé roky Rómom v Rumunsku a súčasne bol priateľom s Martinim, jedným z najschopnejších ľudí, akých cirkev mala za ostatných 50 rokov.

Anselm Grün, Moudrost vyznání víry, Portál, Praha 2016.

Známy autor duchovnej literatúry sa venuje výkladu kresťanského vyznania viery. Mnohí ľudia majú problém hneď s prvým slovom: Verím. Grün pripomína, že veriť znamená toľko ako pevne stáť s oboma nohami na zemi. 

Jean Vanier, Krása lidskosti, Karmelitánske nakl., Kostelní Vydří 2016.

Jean Vanier je pôvodom Kanaďan, bol dôstojníkom námorníctva, vyštudoval filozofiu a učil na vysokej škole. V roku 1964 odišiel do Francúzsku, v jednej dedinke sa zoznámil s dvomi mentálne postihnutými mužmi a pocítil povolanie zdieľať s nimi život. Tak vznikla komunita nazvaná Archa. Sieť týchto komunít rástla, dnes je ich asi 1600 po celom svete. V knihe Krása ľudskosti je v prvej časti opísaný život J. Vaniera, v druhej časti je výber z jeho myšlienok.

Cítim hlboké pohnutie vždy, keď pozorujem, ako postihnutí ľudia, s ktorými žijem, dorastajú do úplnosti a svätosti. Niektorí sme spolu už dvadsať a viac rokov. Ide naozaj o veľmi zrelých ľudí, mužov a ženy. Keď k nám do Archy prichádzajú ako pomocníci mladí ľudia, zisťujeme, že ani zďaleka nie sú takí vyspelí. Pozorujeme nesúlad medzi zrelosťou postihnutých a tých, ktorí im prichádzajú pomáhať. Mnohí mladí ľudia, ktorí dnes do Archy prichádzajú, nemajú tušenia, ako sa majú rozhodovať, alebo majú na výber príliš veľa možností. Často nie sú si istí ani zmyslom vlastného života a sami sebou sú hlboko zranení. (s. 146)

Jean Vanier, Otázky na kterých v životě záleží, Cesta, Brno 2016.

Rásť v ľudskosti znamená rásť v schopnosti odpúšťať a tiež prijímať všetkých, kto sa od nás zdajú byť ďaleko a ktorých je také ťažké mať rád. Aby sa Adam a Eva mohli opäť spojiť s Bohom, musia veriť v niečo, čo je v nich krásne a drahé. (s. 50-51)