Chýba oheň / Svätý pápež Ján XXIII.

Usilujeme sa, ako vládzeme, ale mnohí hovoria, že aj tak strácame pôdu pod nohami. Nemohlo by nám pomôcť, ak by sme lepšie počúvali Božie slovo? Posledná veta z biblického čítania, ktoré sa čítalo dňa 11. 10 2016 pri katolíckej liturgii, jasne hovorí, čo je v našom kresťanstve dôležité – žiť vieru, ktorá je činná v láske (Gal 5,6). Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní... Nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva (Gal 5,1). Ježišov postoj v evanjeliu – tá jeho provokácia oproti farizejom, ako je ich vnútro plné lúpeže a zloby, ako čašu a misu čistia len zvonka (Lk 11, 37-41) – je príkladom, že sa nedal zastrašiť, keď išlo o blízkosť k človeku a uplatnenie Božej veci v živote.

Dnes, keď si spomíname na veľkého pápeža druhej polovice XX. storočia svätého Jána XXIII., Vám chcem povedať toto: Chýba oheň! Naozaj! Mnohí sa dnes na cirkev pozerajú ako na popol. Pre svätého Jána XXIII. bolo omnoho dôležitejšie postaviť sa zoči-voči vtedajšej situácii v cirkvi a vo svete. AGGIORNAMENTO bolo zázračné slovo, ktoré vtedy znelo zo všetkých úst. Aggiornamento znamená z pahreby odstrániť popol a nájsť žeravé uhlíky. Jána XXIII. nič neodradilo od zámeru zvolať koncil. Povedal: Nič nie je ťažké, keď sme my ľahkí. Bol ochotný pod popolom hľadať žeravé uhlíky, dar viery, a tento dar viery ľuďom našich čias podávať ďalej. On bol ochotný počúvať, čo chce Boh dnes povedať, aby oheň znova vzplanul. Cez tú hromadu popola horúčosť pahreby už nemohla preniknúť na povrch. Mnohé bolo cez stáročia vychladnuté a ustrnuté.

Napriek tomu to ako-tak fungovalo. Štát Cirkev privilegoval; a aj sociálny tlak držal všetko pohromade. Napríklad rodina pekára nemohla v nedeľu nejsť do kostola, ľudia by u nej nekupovali chlieb. Mnohé bolo jednoducho tak, lebo to tak bolo odjakživa. Na mnohé si človek zvykol. Často sa zvyky premenili na príkazy, zákazy i zákony! Práve toto je istá subtílna forma nevery, keď si človek na to, čo veril, zvykne. V tej zvyklosti je duša bez nádeje a duch bez otázok. Hlboko veriaci človek si toto uvedomí.

Jánovi XXIII. sa podarilo vniesť do cirkvi pohyb. Udivil svet. Tento pohyb zasiahol aj koncilových otcov, hlavne preto, že išlo o vierohodné svedectvo evanjelia našej dobe! Pred 50 rokmi adresovali svetu biskupi na koncile posolstvo spásy, lásky a pokoja, ktoré Ježiš Kristus, Syn živého Boha priniesol svetu a zveril cirkvi. Vedení Duchom Svätým sa rozhodli hľadať cesty, ako obnoviť seba, a tak čo najvernejšie zodpovedať evanjeliu Ježiša Krista; ľuďom ohlasovať Božiu pravdu v plnosti a čistote; vo svojich srdciach niesť úzkosti tela a duše, bolesti, túžby a nádeje; starať sa predovšetkým o potreby jednoduchých, slabých, chudobných; o tých, ktorých trápi hlad, bieda, vojny, nevzdelanosť; o všetkých, ktorí ešte stále nemajú dôstojný život a žiadnu skutočnú pomoc. To je program koncilu, od ktorého sa cirkev nikdy nebude môcť odkloniť, ak nechce zradiť svoje poslanie.

Pápež František v Evangelii Gaudium (Radosť evanjelia) píše: Snívam o misijnej rozhodnosti schopnej všetko premeniť tak, aby sa zvyky, štýly, jazyk a všetky cirkevné štruktúry stali vhodnými prostriedkami na evanjelizáciu súčasného sveta – viac než prostriedkami sebazáchovy. Reformu štruktúr, ktorú si vyžaduje pastoračné obrátenie, možno chápať len v tomto zmysle: urobiť všetko tak, aby sa štruktúry stali viac misijnými; aby sa riadna pastorácia v každej zo svojich podôb stala expanzívnejšou a otvorenejšou, a tak všetkých, ktorí sú aktívni v pastoračnej službe, disponovala k postoju vychádzania a pomáhala tak každému, komu Ježiš ponúka svoje priateľstvo, dať pozitívnu odpoveď. Ako povedal aj Ján Pavol II. biskupom Oceánie: Každá obnova v Cirkvi musí mať za cieľ misiu, aby nepadla za obeť cirkevnej zahľadenosti do seba (František, Evangelii Gaudium, 27).

Dnes, 50 rokov po koncile, chýba oheň! Modlitba dá silu. Keď pápež Ján XXIII. v roku 1962 otvoril Druhý vatikánsky koncil, Roger Schütz, zakladateľ ekumenickej komunity v Taizé, patril medzi šiestich pozvaných protestantských pozorovateľov a zúčastnil sa všetkých plenárnych zasadnutí. Mladým ľuďom pripomínal: V modlitbe Boh prináša do ľudskej duše svetlo. 16. augusta 2005 bol počas večernej modlitby v prítomnosti tisícov mladých ľudí v Taizé zavraždený.

Udalosti prijať, aj tie najmenšie, bez vzdychania, ľutovania a oplakávania, s nevyčerpateľným údivom; choď, choď ďalej, polož jednu nohu pred druhú, od pochybnosti choď ďalej k viere a nestaraj sa o to, čo sa ti zdá byť nemožné, rozpáľ oheň sám, s tŕním, čo ťa pichá. (Roger Schütz)