Rozlišujeme dôkladne peklo a raj (Vždy sme len my naj?)

Sú veľké odlišnosti  medzi ženami a mužmi, aj medzí rôznymi organizáciami, inštitúciami, vierovyznaniami, ideológiami a ich štruktúrami – teda cirkvami, štátmi, stranami a podobne, ale tie rajské túžby a ciele bývajú spoločné. Ak chce človek hociktoré spoločenstvo objektívne skúmať, musí to byť bez bočných úmyslov a zámerov, a tiež bez naivity. V istom zmysle musí dokonca do značnej miery stáť mimo toho spoločenstva, aj keď do niektorého z nich patrí, ba aj nepochybuje, že je najlepšie.

Vždy je v nás pokušenie odbočiť z cesty a hľadať si tú svoju vlastnú, zahryznúť do iného či zakázaného ovocia. Toto všetko platí všeobecne, ale aj konkrétne pre mužov a ženy, štruktúry demokratické aj hierarchické, viery a ideológie, určené striktne i diskurzívne.

Naše nezávislé skúmania a niekedy až abrahámovské úteky od zabehaných štruktúr môžu iste viesť k zablúdeniam, potknutiam a mnohým ešte horším nešťastiam pre nás i pre druhých (ktorí sa dajú ľahko poblázniť). Zdá sa to možno fatálne a plné neistoty, ale boli by sme bez týchto vlastností a možných omylov a potknutí ešte ľuďmi?

Často naozaj nevieme kam z konopí, náš úžasne štruktúrovaný mozog zlyháva v hľadaní stále dokonalejších štruktúr , a potom sa ideme v hrôze pred sebou pokloniť do najbližšieho kostola, ideme na prvý pohľad na nezmyselné putovania a produkujeme rôzne modlitby a askézy, ktoré občas nielen na prvý, ale aj na druhý pohľad nemajú žiadnu logiku. Logika a racionalita ale často takisto nemajú nič spoločné s ozajstnou logikou, ako ani vedomé snahy o superideu, superstranu a superštát. Mnohé superzlyhávania svedčia o tom takmer dokonale.

Použil som slovo super, ale v modernej siláckej dobe sa používa aj hyper, ultra a podobne, a často je považovaná za extrém obyčajná snaha o skromnosť, úprimnosť a riešenie konkrétnych problémov. Bez tejto pokory, tichosti a odpúšťania občas aj veľkým hlupákom a škodcom to však nepôjde a práve tomuto nás učil Kristus. Je to paradoxné, ale čím sú lepšie techniky, mohutnejšie kapacity a väčšia možnosť rýchlejších zmien a prevratov, tým je Ježišovo učenie aktuálnejšie.

Stále viac platí, že nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo, a stále viac sa musíme učiť prehĺtať hanbu a kritiku a krotiť svoj hnev, zlomyseľnosť a schopnosť logického odsudzovania,
trestania a eliminácie rôznych sabotérov a prekážačov. Než sa pustíme do týchto možno aj potrebných a nevyhnutných aktivít, zamyslime sa hlboko nad sebou a nad ľuďmi, s ktorými sme spojení a ktorých chceme viesť do raja. Ak neprijmeme, že môže existovať aj Božia vôľa, nielen naša, môžeme sa miesto do raja dostať do najhlbšieho pekla.

Kyrie eleison! Pane, zmiluj sa!