Obnova alebo oprava cirkvi?

Milí priatelia, sestry a bratia, pozorne sledujem iniciatívy na obnovu kresťanstva, preto som sa rozhodol napísať stručný článok, ktorý sa venuje tejto problematike. Mnohé reakcie na aktivity za obnovu cirkvi mi pripadajú málo konštruktívne a dialóg sa vôbec nevedie na báze evanjelia. Vlastne ani o dialóg nejde. Vo svojom príspevku sa snažím ako prírodovedec pozrieť sa na vec z inej strany a načrtnúť príčiny degradácie cirkvi, a ako z toho von.

So záujmom sledujem iniciatívy a aktivity hnutia v prospech obnovy cirkvi, ktoré môžeme sledovať v posledných rokoch. Ako prírodovedec, praktikujúci katolík a člen modlitebnej skupinky vítam všetky poctivé aktivity a rád by som veril, že prispejú k rehabilitácii kresťanstva a k naštartovaniu novej éry. Touto poznámkou by som rád prispel do diskusie a k zamysleniu sa nad určitými problémami, o ktorých sa prakticky nehovorí a ktoré pokladám za dôležité; dokonca kľúčové.

Hovorí sa o obnove cirkvi, myslím si ale, že je nutná náprava cirkvi; čo nie je to isté ako obnova. Ježíš nápravu predpovedá v Mt 17,11 a Mk 9,12. Prečo náprava? Degradácia kresťanstva už trvá skoro 2000 rokov. V evanjeliu a v Skutkoch apoštolských je možné sa dočítať, že ta degradácia začala už u apoštolov. V histórii boli pokusy o obnovu, ale nie o nápravu. Náprava môže začať až vtedy, ak urobíme analýzu chýb a nájdeme príčiny ich vzniku. Analýzou príčin sa dôjde nakoniec k tomu, že nebola dodržaná Ježišova katechéza v plnom rozsahu a tiež jeho inštrukcie. Niekedy viac, niekedy menej. Ak nie sú vytvorené kontrolné mechanizmy, ako je spätná väzba, otvára sa priestor pre degradáciu. Vieme, že i apoštolom sa stávalo, že Ježišovi nerozumeli a bohužiaľ, niektoré prvky nečistoty v náuke si „ponechali“ i po zmŕtvychvstaniu Ježiša. S tým súvisí problematika metanoie. Metanoia sa hlása po celú dobu kresťanstva, ale prakticky sa nerealizuje. Metanoia je zmena zmýšľania a problém je, že sa nevie ako na to. Nahradzuje sa to často pôstom a množením modlitieb. Ale to nie je zmena zmýšľania. Pôst v optimálnom prípade môže byť k tomu prostriedkom. Ježíš vyzýva k metanoii a nikde nehovorí, aby sme prosili o dar metanoie. To znamená, že sa jedná o problém, ktorý si ľudia musia vyriešiť sami. Je to v ich kompetencii; alebo aspoň niekto z ľudí to musí vyriešiť.

Chceme evanjelizovať. Iste, je to potrebné. Ale ako, na akej báze? Hovorí sa o evanjelizácii a ľuďom sa predkladá katechizmus. My potrebujeme pre kresťanov (a týka sa to nás všetkých, včítane mňa) kvalitnú Ježišovu katechéziu. Ak majú rodičia predávať deťom plnohodnotnú vieru a nie nejaký paškvil, tak rodičia sami musia byť kvalitne vyučení. Vzhľadom k tomu, že máme veľa kresťanských denominácií s rôznymi interpretáciami evanjelia, je nutné, aby bol zahájený ekumenizmus nového typu. Zástupcovia jednotlivých denominácií si sadnú k oválnemu stolu s jednou stoličkou voľnou pre Ježiša a budú tvrdo diskutovať o tom, kto a ako sa odchyľuje od evanjelia v zmysle „padni, komu padni“ a riešenie problému musí byť potvrdené Ježišom. Vyžaduje to ale účasť poctivých a spravodlivých  a nezaslepených ľudí, ktorí sú schopní prijať kritiku. Je zrejmé, že účastníci takej diskusie musia predtým prejsť metanoizačným procesom, opravou myslenia. Nech si nikto nerobí ilúzie, pokiaľ by si myslel, že sa ho to netyká. Kto si trúfne povedať, že je na tom lepšie, ako sv. Peter? A ten si svoje zlyhania poctivo priznal. S tým tiež súvisí nutnosť dosiahnutia kvalitného prekladu Biblie bez nečistôt znemožňujúcich pochopenie Ježiša, a potom uskutočnenie rekonštrukcie Ježišovej katechézy. Viem si predstaviť, že mnoho ľudí sa nad touto požiadavkou usmeje. Evanjelia sú stručné a neposkytujú celú Ježišovu katechézu. Ten, kto sa chce vážne a poctivo zaoberať Ježišovou náukou, musí mať možnosť pochopiť Ježišovu katechézu tak, aká bola. Prečo by sme mali byť obmedzovaní? Samozrejme, že rekonštrukcia musí byť urobená s pomocou Ducha Svätého a potvrdená Ježišom. Myslím si, že vzhľadom k tomu, že to je tiež Ježišova túžba, dôjde pritom tiež k „erupcii“ chariziem. Správna evanjelizácia totiž nutne musí byť doložená skutkami. Tu platí Ježišov výrok (Jn 10,37): „Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi“. V dnešnej dobe je možné sa už pomerne často v modlitebných skupinách  stretnúť s darom jazykov, ktorý môže byť dôležitý pre jednotlivca, ale nie je to doklad pre iných, že dotyčný má kvalitnú vieru, rozumie evanjeliu a správne ho vykladá. To je moja skúsenosť. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že vo veciach, kde môžeme sami od seba rozoznať, doklad nepotrebujeme a ani ho nedostaneme (Mt 16,1-4).  

Uvediem ešte jednu dôležitú vec a to, že viera podľa Ježišovej katechézy (viď stotník z Kafarnauma, žena s krvotokom, Sýrofeníčanka, ktorí boli Ježišom chválení za vieru) je niečo iného, než čomu sme zvyknutí hovoriť my. Viera je proces, ktorý sa tyká nielen Ježišovej náuky, ktorú predkladá, ale i toho, čo človek vidí na vlastné oči (viď Jn 10,38: „Ak nechcete veriť mne (mojim výrokom), verte skutkom (ktoré vidíte a nevytvárajte si redefiníciu, že je to z moci Belzebubovej, alebo nepokúšajte sa jasnú skutočnosť umlčať násilím), aby ste poznali a uverili, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne“. To je problém, ktorý vyrieši metanoizácia.

Tých problémov, v ktorých máme nejasnosti, je veľa, ako napr. prečo bol Ježiš ukrižovaný, znalosť funkcie Eucharistie (prijímanie pod oboma spôsobmi), v otázke Božieho kráľovstva, v otázke kľúčového hriechu proti Duchu Svätému, prečo nie sú vypočuté modlitby, či sa môžu kresťania vyhnúť utrpeniu (prípadne za akých podmienok), čo je kompetencia človeka a kompetencia Boha, problematika jedného ovčinca, nečistota v Novej Zmluve atd. Je zrejmé, že tieto problémy sa vyriešia potom, čo podstúpime metanoizáciu, opravíme si myslenie, uskutočníme rekonštrukciu Ježišovej katechézy a porozumieme Ježišovi. Veľkým pomocníkom na tejto ceste nám môžu byť prírodné vedy. Boh stvoril hmotu a skúmanie hmoty a jej vlastností nám môže významne pomôcť pri oprave myslenia, pri odstraňovaní psychickej slepoty, bezproblémového uznania chyby a hľadania príčin neúspechu a teda pri natrénovaní si spätných väzieb (viď Lk 16,9, ale so správnym prekladom). S hmotou nie je možné hrať pokryteckú hru. Proces s Galileom a následnú dvojkoľajnosť náboženstva a prírodných vied, ktorá trvá viac menej až do dnešnej doby, pokladám za veľkú tragédiu. Myslím si, že výuka prírodných vied by mala byť povinná na teologických fakultách.   

Všetci sme psychicky slepí. Pokiaľ si to pripustíme, vykročili sme správnym smerom a Duch Svätý nás rád bude sprevádzať. Ježiš na slepotu mnohokrát dôrazne upozorňoval. Žiť v ilúzii, že sa ma slepota netýka, je nebezpečné. Hrozí za to beda. Prečo tieto veci tak zdôrazňujem? Ak sa nepôjde ku koreňom degradácie cirkvi, som presvedčený že všetky snahy o obnovu resp. opravu cirkvi skončia jej kozmetickými úpravami. Metanoizácia sa tyká nás všetkých, počínajúc pápežom a končiac radovým veriacim. Doba je kritická. Kiež by sme ju nepremárnili a neodsunuli tak nápravu kresťanstva o mnoho a mnoho ďalších rokov tým, že sa uspokojíme s niekoľkými kozmetickými úpravami.

(Autor je vedecký pracovník na Ústave jadrovej fyziky AV ČR v Řeži.)