Benedikt XVI. v Nemecku

Každá cesta pápeža Benedikta XVI. do Nemecka vzbudzuje vždy väčšiu pozornosť ako akákoľvek jeho návšteva v inej krajine. Nemecko je predsa len jeho rodnou vlasťou. Ale dôležitejšie je, že Nemecko je nielen politicky a ekonomicky jednou z najrozhodujúcejších krajín sveta, ale jeho náboženské a cirkevné pomery majú i ďalekosiahly vplyv na podobu existencie kresťanstva a katolíckej cirkvi v modernom svete. Nemecko je napokon krajinou, kde sa zrodila reformácia, kde po stáročia je (bola) silná evanjelická cirkev, je to zároveň krajina s údajne najbohatšou katolíckou cirkvou vo svete a krajina, v ktorej je asi najrozvinutejšia katolícka teológia s mnohými vplyvnými osobnosťami. Takže stav cirkvi a teologického myslenia v Nemecku mal a má vždy mimoriadne silný dopad aj na vývoj celosvetovej cirkvi.

Nemecko je zároveň v ostatných desaťročiach silne sekularizované, bývalá východná časť (NDR) aj dosť ateistická. Niet divu, že zoči-voči súčasnej spoločenskej i cirkevnej problematike narastá medzi nemeckými katolíkmi tlak na reformy cirkvi, aby cirkev lepšie mohla plniť svoje poslanie v súčasnom svete, ako aj snaha o pokrok v ekuméne, aby novým výzvam dnešného sveta čelili kresťanské cirkvi spoločne. Pritom nemožno zamlčať, že riešenia a postoje, ktoré vo viacerých konkrétnych témach prezentuje dnešný pápež ako dlhoročný predstaviteľ Vatikánu (teda nielen odkedy je pápežom) sa opakovane rozchádzali s väčšinovou mienkou nielen bežných katolíkov, ale aj väčšiny nemeckých biskupov. O to s väčším napätím sa očakávala jeho súčasná návšteva vo vlasti. Texty, ktoré prinášame ako tip na premýšľanie, umožňujú nazrieť do situácie, v ktorej pápež prichádza do Nemecka, ako aj na témy, ktoré zaiste nezamestnávajú len nemeckých kresťanov.  

Politika, ekuména, reforma cirkvi

Návšteva pápeža Benedikta XVI. v Nemecku nebude žiadnou dovolenkou

Autor: Prof. Dr. Jan-Heiner Tück; profesor dogmatickej teológie na Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity; preložili: P. Žaloudek a K. Moravčík.

Pápež navštevuje Nemecko. Čo chce povedať nástupca Petra, ktorý sám pochádza z krajiny reformácie, tamojším katolíkom, ale aj evanjelickým kresťanom a čoraz väčšej skupine ľudí bez vyznania?

Pri vystúpení pápeža na „Svetovom dni mládeže“ v Kolíne na jeseň 2005 bola v popredí prívetivá zvedavosť, či bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery a učený teológ dokáže nájsť ten správny tón, aby si získal sympatie mladých ľudí. Dobrá odozva, ktorá sprevádzala vtedajší festival viery, umlčala kritické hlasy. Z cesty Jozefa Ratzingera roku 2006 do domovského Bavorska zostala v pamäti jeho prednáška v Regensburgu, ktorá sa po počiatočnom škandále okolo nešťastného protiislamského citátu postarala o to, že dialóg medzi katolíckou cirkvou a islamom sa musel usmerniť do normálnych koľají. Tentoraz cestuje do Nemecka Benedikt XVI. – na pozvanie spolkového prezidenta Christiana Wulffa – nielen ako hlava celosvetovej katolíckej cirkvi, ale aj ako hlavný predstaviteľ štátu Vatikánu. Mraky, ktoré sa po odvolaní exkomunikácie zo  štyroch tradicionalistických biskupov – medzi ktorými bol i notorický popierač holokaustu – zatiahli nad pontifikátom Benedikta XVI., zdá sa, že sa už rozplynuli; pápeža budú očakávať v priateľsko-indiferentnej atmosfére.

Proti „zatemneniu“ Boha

Benedikt XVI. navštívi Berlín, Erfurt a Freiburg. Topografia jeho cesty naznačuje hlavné obsahové body jeho návštevy: politika, ekuména a cirkev. Očakáva sa, že pápež v nemeckom Bundestagu (parlamente) prehovorí zásadnou rečou: Aké orientačné znaky má politika? Má vôbec nejaké? Určite tu poukáže na kresťanské korene Európy a zároveň bude kritizovať vytláčanie náboženstva z verejného života, ktoré mnohí požadujú: Rozum, i ten politický (to je jeho známy názor), potrebuje normatívnu podporu, ktorá by mohla spočívať v tradíciách viery. Pápež sa opakovane zasadzuje za to, aby v ústave zakotvená nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti bola uchránená pred sémantickým vyprázdnením – je to nebezpečenstvo, ktoré vidí v diskusiách o otázkach bioetiky, ako aj v debatách o napomáhaní zomrieť. Ale i orientácia na spoločné dobro je pre sociálnu náuku cirkvi trvalo dôležitá, ako sa to naposledy zdôraznilo v encyklike „Caritas in veritate“ (2009). V aktuálnej finančnej kríze mohol by pápež pripomenúť etické princípy spravodlivosti a solidarity.

V Erfurte, kde žil od 1505 do 1512  Martin Luther ako augustiniánsky mních a plný škrupúľ svedomia zápasil o milostivého Boha pred svojím rozchodom s rímskou cirkvou, bude centrálnou témou ekuména. V pápežovom liste, ktorý sa dostal na verejnosť, adresovanom Nikolausovi Schneiderovi, predsedovi Evanjelickej rady Nemecka, požadoval pápež viac času na rozhovory s predstaviteľmi evanjelickej cirkvi, ako to bolo plánované v cestovnom protokole. Je nepravdepodobné, žeby sa pápež v tomto rozhovore vyjadril k jednotlivostiam ekumenického dialógu – napr. k chápaniu kňazského úradu či spoločnému prijímaniu eucharistie. Skôr povie niečo zásadného k teológii Martina Luthera, čím by dal určitý katolícky podnet k blížiacemu sa výročiu reformácie v roku 2017. Okrem toho je možné, že  zaujme stanovisko k ponuke tzv. „misijnej koalície“, ktorú mu v nedávno vydanej knihe s titulom „Milý brat v Ríme“ dali niektorí evanjelickí farári. Cirkvi v Nemecku sa nachádzajú v erozívnom procese, kresťanská viera nie je, najmä na východe krajiny, už dlho žiadnou samozrejmosťou. Na nedávnom Svetovom dni mládeže v Madride označil 84-ročný pápež „zatemnenie Boha“ v sekulárnej Európe za tú najvlastnejšiu výzvu.

Najnáročnejšou bude pre pápeža asi zastávka vo Freiburgu. Tu sa bude očakávať, že pápež pomôže katolíckej cirkvi v Nemecku poukázať na nové perspektívy. Predseda nemeckej biskupskej konferencie, Robert Zollitsch robil síce vopred všetko pre to, aby bol Benedikt XVI. prijatý čo najsrdečnejšie. Avšak debata o smere, akým by sa mala cirkev uberať, vrie odvtedy, čo v marci tohto roka vydalo viac než tristo profesorov teológie memorandum s ďalekosiahlymi reformnými návrhmi. Pápež nemôže len tak obísť túto šikovne sformulovanú reformnú iniciatívu. Sotva asi bude stačiť, ak sa označí diagnóza memoranda za povrchnú a navrhovaná terapia sa odsunie bokom ako nedostačujúca. Zostáva otvorené, či Benedikt spojí očakávané poukázanie na hlbšie príčiny krízy viery so štrukturálnymi otázkami cirkevnej reformy; chýbajúca schopnosť rímskeho vedenia cirkvi rozhýbať sa je totiž mnohými vnímaná ako to, čo krízu zosilňuje.

Nijaký antimodernizmus

Sám Zollitsch sa nedávno ujal jedného bodu z reformného katalógu memoranda a v časopise „Zeit“ nahlas premýšľal o pripustení rozvedených, čo sa znova zosobášili, k eucharistii. 73-ročný arcibiskup z Freiburgu i. Br. sa vyslovil, že počíta s reformou svojej cirkvi v tomto bode ešte za svojho života. Tento smelý podnet bol okamžite zamietnutý inými hodnostármi, napr.  kolínskym kardinálom Meisnerom: Vraj nejestvuje v tejto otázke žiadna potreba zmeny. Predsa Benedikt sám vo svojom rozhovore s Petrom Seewaldom („Licht der Welt“, 2010) zamýšľal sa nad pastoračne citlivejšom prístupe k rozvedeným, ktorí sa opätovne zosobášili. Nerozlučnosť sviatostného manželstva je síce pre katolícku cirkev kritérium, ktorého sa nevzdáva, predsa sa musí zmenené chápanie manželstva v spoločnosti vnímať ako veľká pastoračná výzva. Preto nie je vopred vylúčené, že pápež sa ujme priania freiburgského arcibiskupa po väčšom milosrdenstve v tejto otázke.

V každom prípade však Benedikt ako staviteľ mostov nebude fúkať do plachiet schizmy, ktorú svojím písaním privolávajú niektorí žurnalisti, medzi katolíkmi, čo sú verní Rímu, a liberálnymi modernistami. Nejaký katolícky antisvet, ktorý nanovo oživí antimodernizmus, Benedikt jasne odmietol v zmienenej knihe: Kresťanstvo sa nemôže postaviť na pozíciu pomimo moderny, musí byť schopné vnášať svoje impulzy do procesov spoločenského porozumenia – v nevyhnutnom prípade aj odporovaním. Benedikt XVI. pravdepodobne odobrí štruktúrovaný dialóg nemeckej miestnej cirkvi, ktorý iniciovala biskupská konferencia ako reakciu na memorandum. Ak okrem toho bude mať vo svojej batožine perspektívy smerujúce do budúcnosti alebo otvorí nové priestory pre tvorivosť, bude to pre otrasenú cirkev v Nemecku len dobre.

Originál článku prof. J-H. Tücka: http://www.nzz.ch/nachrichten/kultur/aktuell/politik_oekumene_kirchenreform_1.12576131.html

My nie sme pápež! Kritické otázky cirkevných reformných skupín ohľadom návštevy Benedikta XVI. v Nemecku

(Berlin-Bonn-Oberursel-München, 21. september 2011; v predvečer návštevy pápeža Benedikta XVI. v Nemecku preložil Peter Žaloudek, Viedeň.)

Návšteva pápeža v cirkevnej i svetskej verejnosti už prv, ako k nej došlo, viedla ku kontroverzným diskusiám. Dramatická situácia vo vnútri cirkvi sa neberie na vedomie, ekumenické očakávania sa odsúvajú bokom, podmienky nábožensky neutrálneho štátu zostávajú nevyjasnené a organizačná náročnosť návštevy v dobe sociálnej, ekonomickej a ekologickej krízy prekračuje akúkoľvek mieru únosnosti. Po voľbe za pápeža sa Benedikt XVI. predstavil ako „jednoduchý pracovník vo vinici Pánovej“. Plánovaná návšteva však pôsobí ako show, ktorá stratila každý prvok kresťanskej skromnosti a priateľskej humanity. Ako kresťanské reformné skupiny, ktoré cítia zodpovednosť za Ježišovo posolstvo, kladieme teda kritické otázky voči tejto oficiálnej návšteve pápeža v Nemecku.

1. Reformy vo vnútri cirkvi

Považujeme za otázne, či je správne, aby už teraz bola oslavovaná návšteva pápeža ako „šanca na obnovu“ rímskokatolíckej cirkvi, ako keby táto návšteva sama o sebe chcela či mohla vyriešiť horúce problémy aktuálnej krízy cirkvi po celom svete.

Preto sa pýtame:

-  Prečo nedochádza transparentným spôsobom k náprave  štrukturálnych príčin a odkrytiu pozadia katastrofálnej straty dôvery, a to za použitia biblicko-teologických princípov? Prečo stále pretrváva blokovanie diskusie? Prečo nie je ochota vypočuť cirkevné spoločenstvá a farnosti, aké sú ich konkrétne a každodenné spirituálne skúsenosti?

- Prečo nenasledujú za krásnymi slovami a draho inscenovanými masovými podujatiami priateľské skutky ľudskosti? Prečo nie sú obnovované cirkevné štruktúry podľa vzoru evanjelia?

- Ako môže byť pápež vtiahnutý do „dialogického procesu“, keď biskupi už i tie najmenšie požiadavky na reformu cirkvi, ktorá mala už dávno začať, brzdia výrazom „nediskutovateľné“: synodálne štruktúry, zdobrovoľnenie celibátu, ordinácia žien, kresťanské zaobchádzanie s znovusobášenými?

- Má azda vtieravá imidžová kampaň, ktorou by mnohí radi návštevu pápeža inštrumentalizovali, odpútať od riešenia naliehavých reforiem? Chce azda niekto súčasnú cirkevnú krízu ututlať podobne, ako doteraz stále ešte nedostatočne spracované, úmyselne zamlčiavané sexuálne škandály?

- Má azda mediálne prehnaná aktivita, okiadzajúca a okrášľujúca koncentráciu na osobu pápeža, odpútať pozornosť od naliehavých otázok na vnútrocirkevnú situáciu, marginalizáciu úlohy žien a sexuálnu morálku?

Povzbudzujeme všetky katolícke kresťanky a kresťanov ako pokrstených a obirmovaných, aby rozpoznali svoje prorocké povolanie a prevzali vážne zodpovednosť za budúcnosť cirkvi.

2. Ekumenické zblíženie

Považujeme to za viac než otázne a neúprimné, ak má krátke stretnutie pápeža so zástupkyňami a zástupcami evanjelického cirkevného vedenia vyvolať dojem „šance na ekumenizmus“. Je veľkým sklamaním, ak pápež už vopred oznámi, aby „sa nečakali senzácie od Erfurtu.“ Mnoho angažovaných kresťaniek a kresťanov považuje za absurdné, že vedenie rímskej kúrie stále ešte odopiera evanjelickým cirkvám „právo byť cirkvou“ a za ekumenický pokrok považuje návrat evanjelikov do „domu rímskeho  otca“.

Preto kladieme otázky:

- Prečo je teologicky dávno odôvodnené vzájomné spoločenstvo pri slávení Eucharistie  a Večere Pánovej z katolíckej strany naďalej zakazované? Zvlášť pre zmiešané manželstvá oboch vyznaní je táto vyhraničenosť neúnosná.

- Prečo biskupi neuznajú a neakceptujú, že nespočetné rímsko-katolícke, starokatolícke a evanjelické spoločenstvá sú si navzájom bližšie, než by si to Rím a biskupi priali? Prečo nútia napriek tomu k vleklej „nečinnosti v ekumenizme“? Spoločenstvá sa nenechajú už naďalej chlácholiť a utešovať slovami o duchovnej zrelosti.

Vyzývame všetkých kresťanov, aby nasledovali hlas svojho svedomia a pozvanie Krista „k stolu Pána“ vo všetkých cirkvách bez akéhokoľvek váhania. Už i toto samo o sebe posilni mnohé  existujúce, ale i nové spoločenstvá k hlbšiemu kontaktu a zároveň ich to ochráni od prehnaných aktivít.

3. Vzťah medzi cirkvou a štátom

Považujeme za otázne, či je správne,  aby napriek tomu, že v nábožensky neutrálnom štáte by malo byť možné vypočuť všetky hlasy, prehovoril pápež v  nemeckom parlamente.

Dôvody, ktoré nás oprávňujú k týmto otázkam:

- Prečo umožňujú demokraticky zvolené zástupkyne a zástupcovia nemeckého ľudu reprezentantovi Svätej Stolice toto verejné vystúpenie, i keď odmietol svoj podpis pod Deklaráciu ľudských práv OSN a Európsku konvenciu ľudských práv?

- Prečo nie je umožnená žiadna debata o reči pápeža, ktorá už vopred bola označená za „Hviezdny okamih parlamentu“ a prečo sú masívne kritizovaní tí poslanci, ktorí z vyššie uvedených dôvodov odmietli účasť na pápežovom vystúpení?

 

- Nekarikuje parlament pozvaním pápeža tie kresťanky a kresťanov, ktorí už celé roky vyzývajú a bojujú za alternatívne kroky v ekonomike a politike a pritom sa im nedostáva žiadneho uznania? V žiadnom prípade by sa nemalo dopustiť, aby ktokoľvek označil toto vystúpenie pápeža za akési potvrdenie cirkevno-náboženskej legitimácie určitých politických smerov.

Chceme vyjadriť svoju solidaritu s tými kresťanskými skupinami, organizáciami a spoločenstvami, ktoré – často v konflikte s vládnucou politikou a vedením úradnej cirkvi – sa zasadzujú za spravodlivosť, pokoj, ochranu stvorenia a ľudské práva.

4. Pápežský mocenský nárok

Sme pohoršení nad neprimerane vysokými opatreniami, ktoré štátne orgány v dohode s rímskymi a nemeckými cirkevnými aparátmi konajú na zabezpečenie ochrany, aké sú porovnateľné len s extrémne vysokými opatreniami v prípade návštevy prezidentov USA, Ruska, Izraela a Afganistanu. Politicky bdejúce kresťanky a kresťania to musia vnímať ako neprimerané mocenské demonštrácie, ako znaky strachu a zároveň i nedostatku dôvery.

Preto sa pýtame:

- Ako možno ospravedlniť túto hru cirkevnej a štátnej moci v kontexte našej viery, že Ježiš z Nazaretu sa stal bratom chudobných a bezprávnych?

- Prečo je v masových vystúpeniach pápeža zdôraznená pompéznosť, ktorá bude napriek opakovaným výzvam pápeža za celosvetovú spravodlivosť, za život v skromnosti a za rešpekt ku Kristovmu krížu stáť v priamom rozpore s tým, čo hlása?

- Prečo sa pápež vydáva na byrokraticky superorganizovanú cestu, počas ktorej bude prevládať veľký odstup od ľudí, i keď práve on tak tvrdo kritizuje chorobný mocenský duch dnešnej doby?

Vyzývame, nedať sa touto mocenskou demonštráciou zaslepiť, ale upriamiť sa ešte viacej na premieňajúcu silu kresťanského posolstva.

Nádej existuje len vo vykročení vpred, v novom začiatku a radikálnom upriamení sa na Ježiša z Nazaretu, ktorý realizoval svoje slovo o milujúcom a milosrdnom Bohu dôsledne vlastným životom. Toto ponúka šancu novej slobody, ktorá môže solidárne a v nádeji spojiť ľudí všetkých konfesií, náboženstiev a filozofických smerov.

Signatári:

Ökumenisches Netzwerk „Initiative Kirche von unten“ – IKVU (Ekumenická sieť Iniciatíva cirkvi zdola)  www.ikvu.de

Oscar-Romero-Haus, Heerstraße 205, 53111 Bonn  

Kirchen VolksBewegung Wir sind Kirche (Hnutie cirkevného ľudu „My sme cirkev“)

Postfach 65 01 15, 81215 München  www.wir-sind-kirche.de

Leserinitiative Publik e. V. – LIP (Iniciatíva čitateľov časopisu Publik Forum)

Postfach 2010, 61410 Oberursel  www.publik-forum.de

Evangelische Kirchengemeinde Prenzlauer Berg Nord (Evanjelická cirkevná obec) Gethsemanestr. 9, 10437 Berlin  www.ekpn.de

Autor: David Steindl-Rast, 28.11.2024.

Ron Rolheiser, 18. nov. 2024; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/the-tower-of-babel/

Ron Rolheiser, 22. apríla 2024; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/civility-has-left-the-building/

Ron Rolheiser, 8. januára 2024; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/piety-and-humor/

Autor: Br. David Steindl-Rast; dec. 2023.

Autor: Gerard O’ Connel, 4.10.2023; pre časopis amerických jezuitov Americamagazine; preložil z angl. Ján Gál; www.americamagazine.org

Autor: Richard Rohr, 20. 7. 2023; preklad z angl. Ján Gál; https://cac.org/daily-meditations/the-view-from-the-top-2023-07-20/

Ron Rolheiser, 15. mája 2023; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/on-not-being-defensive/

K nedeli Božieho milosrdenstva starší text od autora: Ron Rolheiser, 24. okt. 2022; preklad z angl. Ján Gál; https://ronrolheiser.com/risking-gods-mercy-2/#.ZDUJSHZBxPZ

Autor: David Steindl-Rast; apríl 2023.