Vzkriesenie ako spirituálna prax

„Jedného dňa, keď som s veľkou skupinou z našej farnosti rozoberala odsek z Lukášovho evanjelia (Lk 7: 11-17), niekto drzo vykríkol: ,Už si niekedy priviedla niekoho zo smrti späť do života?‘ Práve vtedy som hovorila, že život sa deje, keď nás niečo vyruší a že niektoré z najmocnejších skutkov vzkriesenia sa stávajú ľuďom, u ktorých by sme to najmenej očakávali; že práve my sme ľudia vzkriesenia a nádeje, povolaní žiť vášnivo a súcitne s druhými; vzdorovať smrti, odpúšťať a privádzať druhých späť do spoločenstva, robiť všetko, čo je život podporujúce a dávajúce, čo bojuje so smrťou a zmenšuje utrpenie. A vtom prišla tá výzva z publika.

Odpovedala som: Áno; zakaždým, keď sa mi podarí priviesť nádej do bezútešnej situácie, zakaždým, keď prinesiem radosť, ktorá zničí zúfalstvo, zakaždým, keď odpustím druhým a vrátim im sebaúctu a budúcnosť, zakaždým, keď druhým načúvam a potvrdzujem ich život, zakaždým, keď hovorím verejne pravdu, zakaždým, keď konfrontujem nespravodlivosť – áno – vždy vtedy privádzam ľudí zo smrti späť do života.“

V tomto duchu sa pozrime bližšie na spôsoby, ktorými môžeme aj my praktizovať vzkriesenie v našom živote:

• Venujme plnú pozornosť tomu, čo práve robíme a spoznáme tak stálu obnovu života v nás i okolo nás.

• Všímajme si krásu okolo seba – vyžarovanie ľudí, miest, vecí, ktoré rastú – všetky nesú znaky znovuzrodenia.

• Nechajme minulosť Božej milosti. Nechajme budúcnosť Božej rozvahe. Žitie v prítomnosti, v jedinom čase, v ktorom nám Boh prináša nový život, je spôsobom potvrdenia našej viery vo vzkriesenie.

• Kedykoľvek súcitne otvoríme naše srdce, myseľ a dušu bolesti sveta, pomáhame priviesť trpiacich späť do krajiny žitia.

• Keď kultivujeme umenie vytvárania vzťahov, padajú múry našej oddelenosti a z ich trosiek môže vytrysknúť nový život.

• Keď sa pravidelne modlíme za druhých, praktizujeme vzkriesenie.

• Nadšenie je životodarné znamenie. Vždy, keď sa smejeme, spievame a tešíme sa zo života, praktizujeme vzkriesenie.

• Viera nám umožňuje žiť s dôverou aj uprostred pochýb a paradoxov. Keď máme dôveru v náš vzťah s Bohom, každá zmena a znovuzrodenie je možné.

• Zakaždým, keď niekomu odpúšťame, praktizujeme vzkriesenie.

• Zakaždým, keď pripúšťame Božiu milosť v našom živote a vidíme ju vo svete okolo nás, praktizujeme naše vlastné vzkriesenie.

• Vyjadrovaním vďačnosti ničíme smrtonosné sily nudy, zúfalstva a brania vecí za samozrejmosť.

• Vnášaním nádeje do zúfalstva, liečenia do konfliktov, prispievame k pokračujúcemu vzkrieseniu.

• Keď láskavo vítame hostí a cudzincov, stávame sa súčasťou nového sveta pohostinnosti.

• Keď pridáme čo i len malú dávku radosti do života ľuďom okolo seba, prinášame im vzkriesenie.

• Prácou pre spravodlivosť, slobodu a rovnosť, pripravujeme pôdu pre vzkriesenie. Keď sýtime hladných a zastávame sa utláčaných, dávame život.

• Aj naše malé skutky láskavosti roznežňujú svet, prispievajú do fondu dobrej vôle a tak prestierajú stôl pre vzkriesenie.

• Načúvaním iným, vesmíru a nášmu vnútornému hlasu sme zasväcovaní do vzkriesenia.

• Láska k Bohu, k blížnym a k nášmu životu je znakom vzkriesenia.

• Tým, že sa živíme – správne jeme, cvičíme, máme dostatok oddychu – pomáhame Bohu vzkriesiť naše telá.

• Keď zostávame otvorení všetkým ľuďom a situáciám, potvrdzujeme svoje presvedčenie, že všetky veci môžu byť urobené nanovo.

• Každá mierová dohoda, ktorú podpíšeme s niekým, kto je náš nepriateľ, alebo oponent, je znakom vzkriesenia.

• Niekedy sa cítime občerstvení tými najjednoduchšími vecami – smiechom, hrami, hraním. Aj toto je vzkriesenie.

• Inokedy sme rozochvení hľadaním, ktoré nás vedie k tomu byť takými, akými by sme mali byť ako znovuzrodení.

• Nájdime si miesto, kde môžeme pravidelne byť v tichu; oživí to našu dušu.

• Vítajme zmeny – malé i veľké – v našich skúsenostiach a vnímajme našu premenu a vzkriesenie.

• Pridajme sa k tým, ktorí sa pokúšajú urobiť zo sveta spravodlivejšie a slušnejšie miesto. Aj takáto jednota je známkou vzkriesenia.

• Všímajme si vízie a vizionárov – lebo práve oni môžu byť kanálmi vzkriesenia pre nás i našu spoločnosť.

• Zakaždým, keď prinášame do života druhých zmysel pre úžas a vnímame, že všetci stojíme na svätej pôde, praktizujeme vzkriesenie.

• Vyjadrovaním našej túžby cítiť blízkosť s Bohom a konaním na jej základe, pozývame vzkriesenie do nášho života.

• Prijatím našej identity ako Božieho dieťaťa a našej úlohy ako partnera Ducha svätého v odvíjajúcej sa dráme vesmíru, stelesňujeme princíp vzkriesenia.

• Praktizujme vzkriesenie so zanietením. Nech nás rozochvieva život a nech si vieme vážiť každú chvíľu ako dar od Toho, ktorý nás deň za dňom obnovuje.

Zdroj: www.spiritualityandpractice.com; krátené