v ostatných týždňoch sme sa pokúsili premeniť podobu našej webovej stránky, aby sme účinnejšie mohli prezentovať činnosť Teologického fóra. Technicky sa to ako-tak podarilo, obsahovo sa to rozbehne až na jeseň, od septembra.
V súčasnosti je pravidelne aktualizovaná predovšetkým rubrika „Homílie“ našimi tromi autormi, ktorí sa zaviazali prispievať svojimi textami. V rubrike „Najnovšie články“ je zatiaľ zmätok, keďže sú tam niektoré texty tak, ako boli skúšobne povyberané zo starých zásob. Ostatné rubriky (Teológia, Spoločnosť, Kultúra, Liturgia) plánujeme naplniť tak, aby sa v nich objavili texty, ktoré pochádzajú z činnosti TF, od našich členov a spolupracovníkov, resp. boli priamo vytvorené pre web TF.V ostatnom období sa v rámci TF venujeme zvlášť tematike vzťahu medzi súčasnou teológiou a filozofiou, ako aj kultúrou ako vyjadrením životných túžob a postojov súčasných ľudí (zvlášť v európskej kultúre). S tým súvisí pozitívno-kritický pohľad na cirkev (najmä katolícku) ako inštitucionalizované kresťanstvo so všetkými pozitívami i negatívami, ktoré túto inštitucionalizáciu sprevádzajú. Na naše podujatia okrem vlastných členov pozývame ako prednášateľov ľudí, ktorí vedia kresťanstvo prepájať s aktuálnymi otázkami dneška bez toho, aby potrebovali hrať mimikry pred cirkevným establišmentom alebo lacno podbiehať módnemu vkusu doby. V ostatných rokoch boli takýmito našimi hosťami napr. Paul M. Zulehner, dekan Katolíckej teologickej fakulty Viedenskej univerzity, Paul Wess, docent Katolíckej teologickej fakulty v Innsbrucku, Václav Umlauf SJ, český disident, teológ a filozof, prednášajúci hermeneutiku v Mníchove, ako aj Václav Vacek, český kňaz v pastorácii, odborník na vzťah medzi Bibliou a kultúrou. V nadchádzajúcom jesennom a letnom semestri sa plánujeme zvlášť venovať dielu teológa Hansa Künga, označovaného za najväčšieho liberála medzi katolíckymi teológmi, čo sa, pravda, môže v katolíckych kruhoch vnímať pozitívne i negatívne. H. Küng patrí určite k najvplyvnejším a najtvorivejším katolíckym teológom 20. st. (Iná otázka je, nakoľko sa môže v negatívnom zmysle označovať za liberála osemdesiatnik, ktorý bol dlhoročným kolegom a je (bol) dlhoročným priateľom súčasného pápeža Benedikta XVI...)
Čo sa týka samotného liberalizmu, o ňom sa na Slovensku vyjadrujeme dosť povrchne, napr. ani nevediac, že jedným z praotcov politického liberalizmu na Slovensku bol katolícky kňaz Ján Palárik, alebo že k filozoficko-teologickému liberalizmu sa hlásil katolícky kňaz Józef Tischner, jeden z hlavných duchovných inšpirátorov poľskej Solidarnosci a osobný priateľ Ján Pavla II.V predvečer 40. výročia okupácie našej vlasti Sovietskou armádou, ktorá tak veľmi ovplyvnila život mojej generácie, však nezaškodí pripomenúť si, že prvým darom Božím je naozaj politická, teologická a filozoficky poňatá ľudská sloboda (to tvrdím celkom v línii najlepšej katolíckej tradície, ktorú katolícka cirkev pevne držala napr. voči reformátorom 16. stor., ale menej uplatnila na vlastné vnútorné štruktúry), a pridávam modlitbu sv. Benedikta:
Milosrdný, svätý Otče, daruj nám múdrosť, v ktorej by sme ťa poznávali, rozum, ktorým by sme ti rozumeli, horlivosť, ktorou by sme ťa hľadali, trpezlivosť, v ktorej by sme ťa očakávali, oči, ktoré by ťa uvideli, srdce, ktoré by o tebe premýšľalo, a život, ktorý by ťa zvestoval – to všetko v sile Ducha nášho Pána Ježiša Krista.