Sľúbili sme si lásku
Sľúbili vravieť pravdu len
Sľúbili sme si vydržať
Sľúbili sme si nový deň
Milí naši,
do budúcnosti hľadíme s túžbami, očakávaniami a nádejou. Jedna z našich nádejí sa živí z viery, ktorá sa v nás narodila na námestiach. Vtedy sme ten zázrak nielen spôsobili, ale súčasne sa nám aj stal. Paradoxnú skúsenosť viery, nádeje a lásky popisujú mudrci takto: „začína až tam, kde mizne“ – alebo: „keby ju nenašiel, tak by ju nešiel hľadať“ – alebo: „počujeme, až keď začneme odpovedať“.
Aj nádej na láskavé spočinutie ostáva zápasom viery a zaslúžime si ju, až keď ju máme. Naša budúcnosť je naďalej a bezpochyby nádejná, hoci sme ju predčasne opreli o samozrejmosť, že sloboda je vybojovaná a už sa nám nemôže nič stať, a tak oslepení nečakaným prísľubom hľadáme, do čoho svoju nádej vložiť. A ona sa nám môže stať aj mukou, ak dovolíme, aby ju za nás spravovali Herodesovia, aby nám ju dávkovali, aby nám ju brali a dávali, a znovu brali. Cítime až v morku kosti, ako sa naša nádej potrebuje znovu vymaniť, znovu narodiť z pasce pochybností, v ktorých uviazla. Keď zasa raz ide o všetko a doslova o život, cirkev nám namiesto prísľubu rorátov odkazuje, že by bolo inak všetko v pohode, len nespotrebujme príliš veľa prskaviek na oslavu Nového roka. A za vzor nám dáva pomýleného kardinála, ktorý sa postaví na tribúnu s najmocnejšími tohto sveta a tam dúfa vo vlastné svätorečenie. Pripomína to predvolebný príhovor mierového kňaza v socialistickej televízii: „Keby Mária s Jozefom neboli bývali poslúchli cisárovu výzvu a neputovali by do Betlehema splniť si občiansku povinnosť, nebolo by sa mohlo naplniť Písmo...“
Na protest proti zlodejom a falšovateľom nádeje si pripnime na zimník véčko z takých farieb, aké sa komu pre túto vzácnu tichú a svätú noc hodia. Pomedzi koledy si do vianočnej nádeje zaspievajme aj Hoffmanove revolučné litánie, v ktorých opakuje „sľúbili sme si“, a tak odkazuje na to najčistejšie, najdôležitejšie a najhlbšie v našich vzťahoch.
Vieru sme preukázali na námestiach, dnes potrebujeme vydržať, aby sme pomohli narodiť sa láske, ktorú sme si sľúbili. Prajeme vám všetkým naozaj radostné Vianoce.
Tí mladí za nás vystierali ruky
Za nás boli bití, za naše mlčanie
Po našich uliciach odvtedy prešli veky
A zaznelo Zlému posledné zvonenie...
(Ivan Hoffman, 1989)
P. Timotej Masár zomrel dňa 29.8.2024. Zádušná sv. omša sa zaňho bude sláviť štvrtok 5.9.2024 o 10.00 v jezuitskom kostole v Bratislave. Pohrebné obrady sú v ten deň o 12.00 na cintoríne v Ivanke pri Dunaji.