Reč študentiek nebola síce kontinuálna, no niekoľkokrát zaznel z ich úst aj dôvod. V preklade do slušnejšieho slovníka bude podľa ich názoru všetka preťaženosť a zbytočné množstvá informácií, ktoré sa musia učiť, celkom na nič. K tejto sumarizácii som však dospel až neskôr, keď spolucestujúce vystúpili v Hodoníne. Napriek neaktívnej účasti na rozhovore som v rýchlom prúde ich reči nestíhal analyzovať súvislosti. S príchodom do Trnavy som musel predsa len v niečom so študentkami súhlasiť.
Presýtenosť podnetmi, informáciami a slovami nás začína unavovať. Nesmerujú totiž k odkrývaniu podstaty sveta, ktorá je založená na symbióze a harmónii, ale čoraz viac sú presiaknuté nenávisťou a kritickým vymedzovaním sa voči spoločnému príbehu. Namiesto spájania ľudí či poznatkov ich používame na presadzovanie individuálnych predstáv. Nehľadiac na nosné príbehy spoločenstva. Niet sa preto čo čudovať, že únava je čoraz zjavnejšia. Únava z politiky, ktorá prestala byť službou verejnosti a stala sa bojom o moc a bojom proti druhým. Únava z informácií, ktoré nás čoraz viac vťahujú do zložitých a ťažko riešiteľných problémov, ktoré sme nespôsobili. Únava z predstavy sveta, ktorý stojí na súťažení, na trhu a v ktorom údajne záleží na hlase každého z nás. Únava zo sveta, v ktorom sa neustále hľadajú nepriatelia, v rozpore s tým, po čom vnútorne túžime. Únava z prebytku, kde je každé rozhodnutie ihneď spochybnené novou ponukou či novým podnetom.
No, zostalo vo mne ešte jedno poznanie z cesty
vlakom. Napriek povrchnosti niektorých výrokov študentky túžili po odstupe. Dohodli
sa, že po skúškovom období sa stretnú a oddýchnu si. Ako oni hovorili, od
všetkého, čo s reálnym životom nemá nič spoločné.