Prehľad aktivít za rok 2024

V. Bělohradský je jedným z najpoctivejších intelektuálov súčasnosti. Jeho text o úlohe médií v súčasnom verejnom priestore presne popisuje situáciu v médiosfére a jej dôsledky na verejný priestor: „Historicky najdôležitejšou funkciou verejného priestoru nebolo mobilizovať verejnosť, ale učiniť ju uvážlivou, a to pomocou argumentácie... Súčasná médiosféra ale nečiní verejnosť uvážlivou, lež húfom semionautov (ľudí poletujúcich medzi znakmi a významami slov a dejov). Médiosféra je rýchla, netrpezlivá, žije z pritiahnutia pozornosti. Na argumentáciu nemá čas. Politika sa redukuje na boj o pozornosť. V dôsledku tejto situácie sa formuje spoločnosť, ktorá je totálne nepozorná a totálne polarizovaná. Všetko podstatné uniká. Fakty sú to, čo tvrdia naši priatelia, fake news to, čo hovoria nepriatelia. Udavačská rétorika, denunciačné kampane, škandalizácia známych osôb priťahujú pozornosť a paralyzujú uvážlivosť...“

V. Bělohradský nepíše o jednej či druhej krajine, hodnotí situáciu vo svete, ktorý si nárokuje byť vyspelý, pokrokový, demokratický atď. Ak chceme porozumieť sebe a spoločnosti, ak chceme niečomu pomôcť, v ilúziách by sme zostávať nemali. A najmä – namiesto súboja argumentov by sme sa nemali vtiahnuť len do boja o pozornosť, ktorý vedú tí, čo pre vlastné záujmy tvoria fakty a vynachádzajú pre ne svoje ideológie. Napokon, ani aktuálne procesy v cirkvi neodohrávajú sa v nejakom izolovanom prostredí, ktoré by bolo uchránené od mediálnej manipulácie a mocenských bojov. O to je potrebnejšie pýtať sa na podstatné.

Pred veľkonočnými sviatkami venujeme na našej besede pozornosť posolstvu pápeža Františka, ktoré vydal na aktuálne pôstne obdobie. Nadpísal ho slovami: „Cez púšť nás vedie k slobode.“ Takéto posolstvo je duchovná záležitosť, ale v podaní Františka ide aj o svet a zápas oň. Najprv kladie otázku, či vidíme správne skutočnosť, či si všímame, pod akou je svet vládou, aké falošné modely (modly) v ňom vládnu. Pripomína, že vládcovia dnešného sveta ničia aj naše sny, takže mnohým ľuďom sa zdá, že žiaden iný svet (iný, lepší, ako je ten dnešný) ani nie je možný. V centre biblického príbehu o ceste k slobode je Boh, ktorý oslovuje Mojžiša ako ten, kto vidí, čím trpia ľudia, a vyzýva k exodu, k ceste do slobody. Na tejto ceste treba počítať s tým, že pôjde aj o boj s dnešnými modlami, či už majú podobu určitých myšlienok a predstáv, alebo aj tradícií a ľudí. Celý text posolstva: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-na-postne-obdobie-2024

K videniu skutočnosti patrí vedomie, že „nežijeme len v epoche zmien, ale v premene celej epochy“. Premena epochy spočíva v zmene referenčného modelu, v tom, k čomu sa vzťahujeme, čím sa pomeriavame. Ak v minulosti takým modelom bola istá stupnica hodnôt, v súčasnosti je to axióma: „Pravdivé je to, čo cítim.“ V cirkvi sa s touto zmenou mnohí nevedia zmieriť. Obávajú sa, že namiesto pevnej pravdy sa dostávame na klzkú plochu. Musí byť však pravda v rozpore s cítením a skúsenosťou? A je vôbec možné odovzdávať pravdu o niečom bez toho, aby sme najprv cítili s človekom a stretli ho v jeho realite? Ľudia sa dnes dajú o niečom presvedčiť, ak s tým nadobudnú skúsenosť. „Viera dnes presvedčuje, len keď sa zažije, keď uspokojuje, inak nie,“ hovorí Alvaro Grammatica, autor knihy o myslení pápeža Františka.

Vedúci predstavitelia synody, kardináli Grech a Hollerich, v liste biskupom z 11.12.2023 píšu o synodálnej skúsenosti cirkvi, „ktorá je pluralitná a svoje rozdielnosti môže prežívať ako bohatstvo“. Túto skúsenosť hodnotia ako „prorocké slovo určené svetu, ktorý sa pokúša uveriť, že mier a harmónia sú možné“.

Ich vyjadrenie komentoval český salezián Michael Martinek, pričom upozornil na skutočnosť, že „cirkev i spoločnosť prežívajú extrémne rozdelenie, v ktorom jednotlivé názorové prúdy upevňujú svoje protichodné pozície“ (https://www.christnet.eu/clanky/6902/dalsi_kroky_synodniho_procesu.url). Dodáva, že nejde o to, aby všetci prijali jednu absolútnu pravdu, ale o to, aby sme sa navzájom počúvali a snažili sa porozumieť si. Kde je to nutné, máme sa snažiť o spoločné riešenie, a kde je to možné, máme prijať rôznosť. Rozlíšenie medzi jedným a druhým však nie je jednoduché. V týchto dňoch sa to ukazuje nielen na viacerých problémoch v politike, ale napr. aj na diskusii okolo deklarácie Fiducia supplicans (FS, vyšla 18.12.2023). Slovenské Katolícke noviny komentujú deklaráciu pokojne, na internete je však viacero informácií o tvrdej kritike i odmietaní deklarácie FS vo vnútri cirkvi.

Na našej besede pohovoríme, ako je možné zachovať si v pluralite názorov v cirkvi (v spoločnosti celkove) vzájomné porozumenie a spolunažívanie. Pripravíme prvé oboznámenie sa s textom Súhrnnej správy z prvej časti biskupskej synody z 29.10.2023. Odkaz na správu: http://www.teoforum.sk/?id=8&view_more=2362 Pripravíme aj referáty o dianí v súvislosti so synodou a deklaráciou FS.