Blahorečenie Jána Pavla II. v kritickom pohľade

Nedávne blahorečenie Jána Pavla II. privítalo s radosťou množstvo ľudí. Dosť hlasov však zaznelo aj kritických. Viaceré aj spomedzi katolíkov, členov rakúskych a nemeckých reformných hnutí. Aby sme si utvorili reálnejší pohľad, uvádzam dva kritické názory k tomuto blahorečeniu.

Prvý názor pochádza od P. Mgr. Dr. Uda Fischera. Udo Fischer je benediktínsky kňaz, pôsobí vo farnosti Paudorf. V časopise „Neue Kirchenzeitung – JA", ktorého je šéfredaktorom, informuje o tzv. tabuizovaných témach cirkvi. R. 1998 sa stal „hlasom obetí viedenského kardinála Hansa Hermanna Groera“, zasadzoval sa za Groerovo odstúpenie a priznanie viny. Jeho miestny biskup zo St. Pölten, Kurt Krenn, ho r. 1998 odvolal z úradu farára. Benediktínsky opát  z Göttweigu sa ho však zastal a znovu ho uviedol do funkcie farára, v ktorej pôsobí dodnes. R. 2006 spolu s Mgr. Helmutom Schüllerom, bývalým generálnym vikárom Viedenskej arcidiecézy, založili „Pfarrerinitiative“, ktorá žiada reformy v cirkvi (okrem iného povolenie ženatým kňazom, aby mohli opäť oficiálne pôsobiť).

V č. 19 časopisu „JA“ z 8.5.2011, v článku nazvanom: „Neblahoslavený blahoslavený“, P. Udo Fischer píše: „Blahorečenie Jána Pavla II. polarizuje. Pontifikát Jána Pavla II. rozpútal éru blížiaceho sa pádu komunizmu, ale zároveň i éru zatemňovania výdobytkov II. vatikánskeho koncilu. Zmenu myslenia, ktorú tak rázne vyžadoval v politike, v cirkvi prakticky zablokoval. Ľudské práva, na ktoré tak mocným hlasom nebojácne poukazoval pred mocnármi tohto sveta, tam, kde mal moc sám ich presadiť, nebol schopný priviesť k rešpektovaniu. Ženy, obrovská väčšina Božieho ľudu, zostali pre neho naďalej menejcenné. Ján Pavol II. bude patrónom Poliakov, USA a NATO. Reformátori cirkvi a tí, čo sa snažia odhaľovať pedofilné prípady, sú znechutení.

V Rakúsku by sa nemal sláviť jeho sviatok. Až príliš zlého spôsobil cirkvi tunajšej krajiny, hlavne svojimi svojvoľnými neblahoslavenými menovaniami biskupov. Vystupoval ako ochranný patrón sexuálneho zneužívateľa kardinála Hansa Hermanna Groera, dlhoročného šéfa Legio Maria, ako aj Marciala Maciela Degollada (pozn. – v súčasnosti už dokázateľne zneužívateľa detí a žien), zakladateľa veľmi konzervatívneho zoskupenia „Legionári Krista“. Ján Pavol II. nešťastnými menovaniami biskupov veľmi závažným spôsobom poškodil vierohodnosť svätej cirkvi v Rakúsku. (Medzi najznámejšie a najtragickejšie kauzy patrilo menovanie biskupa Kurta Krenna, ktorý pod nátlakom verejnosti nakoniec sám odstúpil – pozn. prekladateľa.)

Podľa cirkevného práva smie byť začatý beatifikačný proces najskôr 5 rokov po smrti kandidáta. V prípade Jána Pavla II. bol tento proces začatý len tri mesiace po jeho smrti. Cirkevné právo je právo silného. Hierarchia, ktorá neberie sama seba vážne, sa nesmie preto čudovať, že ani ju nikto nechce brať vážne. Lenže ona to vlastne ani nechce, jej zrejme stačí pocit vlastnej posvätnosti...“

Druhý názor na beatifikáciu pochádza od prof. Hansa Künga. Teológ Hans Küng v rozhovore pre „Frankfurter Rundschau“ z 29.4.2011 uprel Jánovi Pavlovi II. dva dni pred jeho blahorečením schopnosť byť povýšený medzi blahoslavených: „Ján Pavol II. viedol svoj učiteľský úrad autoritatívnym spôsobom a potláčal ľudské práva žien a teológov“. H. Küng pripísal Jánovi Pavlovi II. a jeho vtedajšiemu kardinálovi Jozefovi Ratzingerovi, terajšiemu pápežovi Benediktovi XVI., aj systematické zamlčiavanie tisícov prípadov sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi a rehoľníkmi.

Küngovi bola v roku 1979 odňatá možnosť učiť teológiu na katolíckych teologických fakultách, lebo sa odvážil spochybniť zaužívanú interpretáciu pápežskej neomylnosti. On sám seba považuje za prvú obeť, za „prvý veľký inkvizičný prípad pontifikátu Jána Pavla II.“, len necelý rok po jeho zvolení za pápeža. Ján Pavol II. bol „intolerantný a neochotný viesť dialóg s akýmikoľvek reformnými hnutiami uprostred cirkvi“. Skutočnosť, ako sa zachoval napr. k predstaviteľom juhoamerickej „teológie oslobodenia“ bola pravým opakom toho, čo sa očakáva od kresťanského vzoru“, uzatvára Hans Küng.