Synoda o synodalite, celosvetový dialóg, ktorý inicioval pápež František s katolíkmi na celom svete a v ktorom sa ich pýta, ako by zmenili cirkev, zatiaľ nepriniesla hmatateľné výsledky, v ktoré mnohí reformátori dúfali. Rozhodnutie umožniť požehnanie párom rovnakého pohlavia, zverejnené niekoľko mesiacov po skončení synody, sotva posunulo dopredu prax, ktorá v niektorých častiach cirkvi trvá už roky (požehnávanie tzv. neregulárnych párov sa teda prakticky deje). Pravdepodobnosť, že ženy budú vysvätené aspoň za diakonky, sa zdá byť stále vzdialená.
Keď sa v októbri 2023 zišli stovky biskupov a iných duchovných spolu s rehoľnými sestrami a laikmi vo Vatikáne, mali program, ktorý vychádzal z konzultácií miestnych farností a diecéz vo svete. Ukázalo sa, že mnohí ľudia boli znepokojení niektorými kontroverznými otázkami v cirkvi: napr. začlenením LGBTQ osôb alebo možným svätením žien. Okrúhle stoly v malých skupinách priniesli búrlivé diskusie, ale záverečný dokument, ktorý vznikol na záver synodálneho zhromaždenia, pozostával prevažne z vlažných odporúčaní. Organizátori synody vo Vatikáne však tvrdia, že tri roky trvajúci proces už mení tvár katolicizmu.
Keď sa účastníci synody opäť stretnú vo Vatikáne v októbri 2024, „druhé zasadnutie bude iné v tom zmysle, že musí dospieť k záverečnému dokumentu, ktorý musí priniesť konkrétnejšie návrhy,“ povedala v nedávnom rozhovore sestra Nathalie Becquart, podsekretárka vatikánskeho synodálneho úradu.
Očakávania, ktoré synodálny proces vyvolal, zahŕňajú ordináciu žien, širšie zapojenie laikov a otvorenie sa marginalizovaným skupinám, najmä migrantom a členom komunity LGBTQ. V hlboko polarizovanej cirkvi budú musieť tieto návrhy nájsť rovnováhu:
1. Medzi preukázaním účinnosti synodality, „nového spôsobu vedenia cirkvi“, ktorý je v mnohých mysliach synonymom inkluzívnosti, transparentnosti a dialógu, a ubezpečením tradicionalistov, že sa rozhodovanie v cirkvi nemení na demokraciu. Instrumentum laboris (pracovný dokument) pritom ani neobsahoval termín LGBTQ z obáv, žeby príliš rozdeľoval;
2. Očakávania treba vyvážiť aj ochotou pápeža uplatňovať svoju najvyššiu a konečnú autoritu. František často berie do vlastných rúk záležitosti, ktoré považuje za dôležité, ako napríklad udelenie súhlasu vatikánskemu doktrinálnemu oddeleniu, aby povolilo požehnanie homosexuálov. Toto rozhodnutie sa stretlo len s vlažným prijatím zo strany skupín bojujúcich za práva LGBTQ. Pozornosť vyvolalo vyhlásenie kardinála Fridolina Ambonga Besungu, predsedu Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru, v ktorom sa uvádza, že africkí kňazi nebudú žehnať homosexuálnym párom.
Dokonca aj niektorí homosexuálni katolíci považovali pápežov krok za príliš náhly. „Ťažkopádne pápežské zásahy nebudú fungovať, a je dokonca pravdepodobné, že ešte viac posilnia odpor,“ poznamenala katolícka teologička Lisa Sowle Cahillová v eseji uverejnenej v 22. 1. 2024 v katolíckom časopise Outreach (Osveta), ktorý sa venuje inklúzii LGBTQ v cirkvi.
Becquart zdôraznila, že aj spor o požehnanie osôb rovnakého pohlavia je príkladom fungovania synodality. „Skutočnosť, že ľudia reagujú, vrátane biskupov a biskupských konferencií, je istým spôsobom ovocím synody,“ povedala, a dodala, že Ambongo vo svojom vyhlásení citoval zo synodálnych dokumentov a vyzval na otvorenú konzultáciu so všetkými africkými biskupmi o tejto záležitosti. „Mnohé rozhodnutia sú na pápežovi, ale to neznamená, že sa nad nimi nezamýšľame, nerozlišujeme a nenavrhujeme mu ich,“ povedala Becquart.
Vo februári 2024 na zasadnutí synodálnej rady bude Františkovi predložený zoznam tém, ktoré si vyžadujú ďalšie uvažovanie, vrátane žien diakoniek, formácie kňazov a navrhovaných reforiem cirkevného práva a katechizmu. Následne pápež vymenuje odborníkov a teológov, ktorí budú spolupracovať s vatikánskymi kuriálnymi úradmi na správe, ktorá bude predložená v čase druhého zasadnutia synody. Organizátorom sa zatiaľ kráti čas na to, aby získali spätnú väzbu od miestnych cirkví pred ďalším zhromaždením. V pracovnom liste vydanom na pomoc miestnym cirkvám pri reflexii výsledkov prvého zasadnutia organizátori synody navrhujú vybrať tri priority a iniciatívy, na ktoré sa treba zamerať. Dokument tiež vyzýva miestne spoločenstvá, aby predložili vzorku svojich úvah miestnej komisii zloženej z teológov, kňazov a pastoračných vedúcich. Biskupská konferencia každej krajiny má za úlohu dohliadať na tento proces a vypracovať zhrnutie v rozsahu maximálne ôsmich strán, ktoré sa má zaslať do 15. 5. 2024 synodálnej kancelárii vo Vatikáne.
„Uvedomujeme si otázku času,“ povedal Becquart, „ale od začiatku sme tiež zdôrazňovali, že nejde len o to byť dobrým študentom a posielať dokumenty a knihy. Najdôležitejšie je, ako budete pokračovať v tomto synodálnom procese.“
Becquart hovorí, že je na miestnych diecézach, aby vymysleli spôsoby, ako zapojiť širší okruh ľudí, najmä medzi tými, ktorí sa odklonili od cirkvi alebo žijú na jej okraji. Očakáva sa, že v júni až júli 2024 bude zverejnený nový Instrumentum laboris, v ktorom budú zhrnuté všetky tieto rokovania, „prvý možný návrh,“ ako povedala Becquart, o ktorom budú môcť členovia synody diskutovať a doplniť ho.
Hlavným poznatkom z prvého zhromaždenia na jeseň minulého roka bola potreba teológov, kánonických právnikov a iných odborníkov v synodálnej sále, aby mohli riešiť otázky hneď, v reálnom čase, povedala Becquart. Poukázala na početné iniciatívy, ktoré ukazujú, ako sa synodalita konkrétne uplatňuje. V Afrike existujú synodálne školy a vo Švajčiarsku synodálne cirkevné štruktúry. Katolícki pedagógovia a rehoľné rády pripravujú zdroje a školenia o synodalite. Tí, ktorí sa zúčastnili na prvej synode, podľa nej „zapálili oheň“ synodality vo svojich miestnych cirkvách na celom svete.
„Ak sa pozriete na začiatok synody, kde sme boli a kde sme teraz, synodalita je dôležitou témou a realitou,“ povedala Becquart. „Nechceme povedať, že je všade všetko dokonalé, vieme, že existujú rozpory. Ale vidím, že sa deje niečo veľké, aj keď sa okolo toho nerobí veľký hluk.“
Nathalie Becquart pre National Catholic Reporter 14. 2. 2024 v rozhovore ešte doplnila:
„Hlavným účelom synody je vytvoriť nový štýl vedenia katolíckej cirkvi – globálnej katolíckej inštitúcie. František vytvára cestu obrátenia sa smerom k novému spôsobu uplatňovania autority cirkvi. Becquart považuje synodu za Druhý vatikánsky koncil v skratke, resp. za jeho implementáciu. Zdôrazňuje, že je veľmi dôležité pokračovať v zavádzaní nových postupov alebo spôsobov riadenia, ktoré je možné uviesť do praxe už teraz, aby sme sa stávali už teraz synodálnou cirkvou. Môžeme povolať viac žien do vedenia cirkevných orgánov a diecéz, do biskupských konferencií, katolíckych charitatívnych organizácií, katolíckych univerzít. Je potrebné hľadať spôsoby, ako posunúť, ako ísť vpred, ako mať viac žien vo vedení. Na realizáciu mnohých vecí netreba čakať, až keď sa synoda skončí.“