Rímska etapa synody. Prvé komentáre a informácie

Čo nám v pochopení a zapojení môže pomôcť? Keď hovorím s ľuďmi, ktorí majú o túto tému záujem, a pýtam sa, ako sú informovaní, povedia, že čítali napríklad niečo na internetovom denníku Postoj. Na tomto kanáli jestvuje v rámci rubriky Svet kresťanstva podrubrika Synoda o synodalite. V tejto rubrike som od začiatku februára do októbra 2023 našiel k synode asi 10 textov; niektoré sú len informáciami o dielčích otázkach, ďalšie sú prekladom konzervatívnych autorov z angličtiny. Priamo k zasadaniu svetovej synody boli venované štyri texty.

 Ako prvý bol uverejnený text dňa 4. 10. 2023: Konzervatívci a progresívci na synode. Na úvod autori pripomínajú stanovisko pápeža, že synoda nie je parlament, ale náboženská udalosť. Potom konštatujú, že jestvujú obavy z dvoch strán: konzervatívci sa boja, že môže dôjsť k zmene cirkevného učenia, a liberáli sa zasa boja, že sa nezmení nič. Ďalej bez bližšieho vysvetlenia spomínajú viacerých protagonistov konzervatívneho krídla, pričom krátko citujú ich odmietavé názory voči synode, a tiež niektoré postavy tzv. progresívcov, počnúc generálnym relátorom synody, kardinálom J. C. Hollerichom. Na záver prisúdia vyvažujúcu úlohu viedenskému arcibiskupovi, kardinálovi Christophovi Schönbornovi, a citujú jeho vyjadrenie, že „cesta rozprávania, počúvania a rozlišovania je dobrou cestou pre synodu, ktorú teraz prežívame“.

Bližšie nezainteresovaný čitateľ sa počuduje a možno aj nahnevá na jedných alebo na druhých, ale nedozvie sa nič o dôvodoch, prečo si niektorí kardináli, biskupi a profesori teológie získali povesť konzervatívcov či naopak liberálov a progresívcov, a nakoľko je takéto hodnotenie zmysluplné a správne. Takisto sa temer nič nedozvie o zmysle synody.

Priebehu synody v Ríme venovali na Postoji tri články, v ktorých zmapovali jej priebeh počas troch týždňov rokovania. V texte Čo priniesol prvý týždeň synody (11. 10. 2023) sú uvedené základné tézy, o ktorých sa rokuje. V úvode je citovaný kardinál Hollerich, že do spoločenstva cirkvi sú pozvaní podľa Ježišovho príkladu všetci, a jeho povzbudenie, aby sme sa nebáli napätia, lebo je to súčasť procesu. Krátko je citovaný aj Timothy Radcliffe, OP: „Toľko ľudí sa v našej cirkvi cíti byť vylúčenými alebo marginalizovanými, pretože sme na nich nalepili abstraktné nálepky – rozvedení a znovu zosobášení, homosexuáli, polygamní, utečenci, Afričania, jezuiti...“ T. Radcliffe poukázal na stretnutie Ježiša a Samaritánky pri studni ako na príklad Ježišovho stretania sa s ľuďmi. Z ľudí na okraji učinil hlásateľov evanjelia. 

V pokračovaní článku sa autor opäť venuje téme tzv. nátlakových skupín a zmieňuje sa o veľkom kritikovi synody, kardinálovi Gerhardovi Ludwigovi Müllerovi, ktorý o synode hovorí ako „nepriateľskom prevzatí cirkvi Ježiša Krista“ (František ho napriek tomu nominoval za delegáta synody).

V článku Čo priniesol druhý týždeň synody (17. 10. 2023) autori textu ako zaujímavú udalosť spomínajú návštevu účastníkov synody v rímskych katakombách, pri ktorej si pripomenuli tzv. Pakt z katakomb – program a záväzok, ktorý si v roku 1965 dali v katakombách viacerí účastníci II. vatikánskeho koncilu. V tomto pakte sa biskupi zaviazali žiť v chudobe a medzi chudobnými. V ďalšom texte článku o druhom týždni zasadania autori sa viac ako samotnej synode venujú poznámkam o situácii cirkvi v Číne a úniku informácii z nedostatočne zabezpečeného servera. Zo synody citujú len kardinála Ruffiniho, ktorý pred médiami priblížil niektoré témy diskusií: „Hovorilo sa o tom, že naša dôveryhodnosť je spochybňovaná škandálmi, ako je sexuálne zneužívanie, a že je potrebné odstrániť každé sexuálne, mocenské a duchovné zneužívanie a urobiť všetko, aby sme boli nablízku obetiam.“ Ruffini spomenul aj ďalšie témy ohľadom sexuality, o ktorých sa diskutovalo.

V závere článku o druhom týždni synody sa už nedozvedáme nič o dianí na synode, namiesto toho autori prezentujú názory odporcu synody, bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, Gerharda Ludwiga Müllera, a jeho kritiku voči súčasnému prefektovi Dikastéria pre náuku viery, Victora Manuela Fernándeza.

Z článku Čo priniesol tretí týždeň synody (26. 10. 2023) sa dozvieme, že delegáti synody schválili List Božiemu ľudu, akýsi pozdrav zo synody na povzbudenie, a tiež, že sa začal pripravovať text Súhrnného dokumentu zo synody, ktorý poslúži ako východiskový materiál pre druhú časť celosvetovej  synody, ktorá sa uskutoční o rok. V treťom týždni na brífingu pre média vystúpil kardinál Christoph Schönborn, ktorý pripomenul, že Európa už nie je hlavným centrom cirkvi. Veci poháňajú dopredu iné kontinenty: „Na starom kontinente sme trochu zaostali v žití synodality. Treba určitý stimul.“

V článku o treťom týždni synody spomína sa aj brífing, na ktorom vystúpil biskup Franz Josef Overbeck z Essenu, jeden z najvýraznejších protagonistov reformného krídla cirkvi v Nemecku (Postoj to označuje za „nemecký experiment“). Problémy, ktoré sa diskutujú v Nemecku, však nie sú len nemecké, synoda sa zamýšľala nad otázkami, ako sa majú tvoriť rozhodnutia v cirkvi vzhľadom na načúvanie Božiemu ľudu. Podľa informácií zo synody, diskutovalo sa veľa o pozícii žien v cirkvi a vôbec o nových službách (funkciách, úlohách), ktoré si žiada súčasná doba.

Nad spomenutými článkami o synode som dosť v rozpakoch, zvlášť, ak si uvedomím, že pre väčšinu ľudí sú hlavnými zdrojmi informácii o synode. Očakával by som viac textov od teológov a publicistov, ktorí by vysvetľovali zmysel synody o synodalite a pomáhali by k zapojeniu ľudí do synodálneho procesu. Takým kvalitným textom v rubrike bol hneď ten prvý od kardinála Waltera Kaspera z 10. 10. 2021: Synoda o synodalite. Na ceste od klerikálnej a zaopatrovateľskej cirkvi k cirkvi ako Božiemu ľudu.

Autori rubriky o synode jednotlivé názorové pozície v cirkvi temer nehodnotia, sú len priradené vedľa seba, zväčša bez objasnenia pozadia jednotlivých protagonistov a ich názorov. Čitatelia môžu mať dojem, že je to v cirkvi medzi prívržencami a odporcami synodality pol na pol. Spomenul som si na obraz o karaváne, ktorá ide ďalej, hoci na ňu štekajú psy. Z referátov sa vlastne nedozvieme, či je synoda tá veľká karavána a kto sú tie štekajúce psy, ktoré karavánu nezastavia, prečo sa karavána vôbec vydala na cestu a kam chce aspoň približne prísť.

Viacero informácií možno získať z úradných tlačových správ KBS (https://www.synoda.sk/sk/spravy), hoci by aj tu mohlo byť viac presvedčivých komentárov a väčšia snaha o usmernenie.

Pozitívne ma prekvapilo niekoľko textov v jednom čísle Katolíckych novín (č. 40, 8. 10. 2023). Na naše pomery otvorene hovoril o problémoch slovenskej cirkvi kňaz z Košíc, Peter Sykora, ktorý bol koordinátorom diecéznej fázy synody v Košickej arcidiecéze. Jasne sa vyslovil, že „na Slovensku sme ako cirkev nastavení príliš klerikálne“, že biskupi a kňazi si chcú podržať moc a laici zasa radi nechajú starosti na kňazov a zaujmú pozíciu konzumentov: „Je ťažké počúvať, že najživšia časť katolíckej cirkvi na Slovensku spôsobuje hlboké zranenia tým, ktorí sú menej živí, hoci sú jej súčasťou, a to s rovnakou dôstojnosťou.“ Zdá sa, že tými najživšími myslel najkostolnejších... V č. 40 KN uverejnili aj článok o farnosti Dev. N. Ves, v ktorej bolo v prvej fáze synody až 16 skupín. Ďalší článok o nemeckej synodálnej ceste je však napísaný len podľa výpovede jedného slovenského kňaza, žijúceho v Nemecku, ktorý pomery v Nemecku opisuje dosť depresívne.

Ak internetové stránky vedené konzervatívnymi katolíkmi, a tiež KN informujú o synode zriedkavo a selektívne, nemožno sa diviť, že ľudia téme nerozumejú alebo sa o ňu ani nechcú zaujímať.

Z príležitosti predstavenia dokumentu Instrumentum laboris dňa 21. 6. 2023 poskytol kardinál J. C. Hollerich rozhovor (https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230621028): „Nechceli sme predložiť krásny text obohatený o prejavy synodálnych otcov, ktorý by sa potom na konci len upravil a odhlasoval. Chceli sme pripraviť text s otázkami na zamyslenie, ktoré by malo byť súčasťou toho rozhovoru v Duchu, toho počúvania druhého, hľadania odpovedí v tom, čo hovorí druhý...“

Na otázku, čo ho najviac znepokojuje, povedal: „Som Európan, takže toto: Ako môžeme dať ľuďom tvár Ježiša? Pretože si myslím, že ľudia často vidia Ježiša s veľkou sympatiou, ale v cirkvi Ježiša nepoznajú. Ako teda vyjadriť všetku Ježišovu dobrotu, všetku Ježišovu svätosť bez toho, aby sme zrušili učenie cirkvi? To je podľa mňa najdôležitejšia úloha. Musíme nájsť nový jazyk, ktorým budeme hovoriť o Bohu konkrétnym ľuďom našej doby a všetkých kontinentov.“

Na otázku, čo naznačuje účasť žien na synodálnom zhromaždení, povedal: „Je normálne, že sú tam ženy. Keďže krst je našou základnou sviatosťou, dôstojnosť krstu je pre ženy rovnaká ako pre mužov. Ide o to, ako sa ženy môžu plne a spoluzodpovedne podieľať na živote cirkvi. Pretože ony tu nie sú na to, aby varili kávu pre farárov, pre malé služby, ku ktorým je každý povolaný; aj farári a kardináli môžu variť kávu. Vypočuť si, čo majú ženy povedať cirkvi, je nevyhnutné.“

K téme zneužívania: „Keď čítam o zneužívaní, keď sa stretávam s obeťami, niekedy plačem s nimi. V týchto chvíľach je cirkev tak ďaleko od Ježiša. Je to otázka moci, sexu a moci spolu. Ak bude cirkev synodálna, myslím si, že si zneužívanie všimneme oveľa rýchlejšie, že bude ťažké niečo utajiť. V klerikálnejšej cirkvi sa niekedy ľudia neodvážia konfrontovať hierarchiu, ale nekonfrontovať hierarchiu znamená zakrývať hriech a zraňovať obete.“

V americkom časopise jezuitov hodnotil prvý deň synody, 4. 10. 2023, vatikanista Gerard O’ Connel (https://www.americamagazine.org/faith/2023/10/04/pope-francis-synod-vatican-ii-246206). Jeho hlavná myšlienka znie: „Synoda nie je Tretí vatikánsky koncil. Je to Františkova implementácia Druhého vatikánskeho koncilu.“ Za znak pokroku vpred, ktorý sa už urobil, označil prítomnosť nebiskupov, najmä žien a laikov, ako riadnych členov synody, ktorí v úvodnej procesii kráčali spolu s biskupmi. Je to len symbol, ale má svoju výpovednú hodnotu.

Pri predstavovaní synodálneho procesu František opakovane spája synodu s II. vatikánskym koncilom. Urobil tak aj vo svojej homílii na začiatku synody. O’ Connel cituje: „Nepotrebujeme tu čisto prirodzenú víziu zloženú z ľudských stratégií, politických kalkulácií alebo ideologických bojov. Nie sme tu na to, aby sme uskutočnili parlamentnú schôdzu alebo plán reformy. Sme tu, aby sme kráčali spoločne s pohľadom Ježiša, ktorý žehná Otcovi a prijíma tých, ktorí sú unavení a utláčaní. Ježišov pohľad nás pozýva byť cirkvou, ktorá s radostným srdcom kontempluje Božie konanie a rozlišuje prítomnosť. A ktorá uprostred niekedy rozbúrených vĺn našej doby nestráca odvahu, nehľadá ideologické medzery, nezabarikáduje sa za predsudky, nepoddáva sa pohodlným riešeniam, nedovolí, aby svet diktoval svoju agendu.“

František pripomenul vo svojej homílii aj dôležitú myšlienku Jána XXIII. z jeho úvodnej reči na začiatku koncilu v roku 1962: „Cítime, že musíme nesúhlasiť s tými prorokmi temnoty, ktorí stále predpovedajú katastrofu, akoby bol koniec sveta na dosah.“ O’ Connel dodáva: Aj František musí čeliť „prorokom temnoty“ v súvislosti so synodou. Niektorí z nich synodu označujú za „Pandorinu skrinku“, čo rozpúta všetky druhy katastrof v cirkvi.

Pápež pripomenul účastníkom synody, ako aj jej kritikom, že prvoradou úlohou synody je znovu zamerať náš pohľad na Boha a byť cirkvou, ktorá milosrdne hľadí na ľudstvo, ktorá je zjednotená a bratská, ktorá počúva a vedie dialóg... Ježiš nás volá, aby sme boli cirkvou, „ktorá nekladie bremená a ktorá všetkým opakuje: Poďte, vy, ktorí ste unavení a utláčaní, poďte, vy, ktorí ste stratili cestu alebo sa cítite ďaleko, poďte, vy, ktorí ste zavreli dvere nádeji: Cirkev je tu pre vás! Dvere cirkvi sú otvorené pre každého, pre každého, pre každého!“ František upozornil, aby sa cirkev nestala ani vlažnou, ani podliehajúcou móde, ale ani unavenou, uzavretou do seba.

Pápež František symbolicky otvoril synodu na sviatok sv. Františka Assiského. Na záver povedal: „Ak má svätý Boží ľud so svojimi pastiermi z celého sveta očakávania, nádeje a dokonca aj nejaké obavy zo synody, pamätajme, že to nie je politické zhromaždenie, ale zhromaždenie v Duchu; nie polarizovaný parlament, ale miesto milosti a spoločenstva. Duch Svätý často rozbije naše očakávania, aby vytvoril niečo nové, čo prekoná naše predpovede a našu negativitu. Otvorme sa mu a vzývajme ho, protagonistu Ducha Svätého. A kráčajme s ním, v dôvere a radosti.“

Za akúsi domácu úlohu by sme si mohli dať, že budeme viac sledovať iné zdroje informácií, ako sú vyššie spomenuté konzervatívne médiá, ktoré zväčša len kĺžu po povrchu alebo strašia. A pokúsiť sa aj o vlastné komentáre. Nie však od boku ako nezainteresovaní pozorovatelia, ale ako členovia cirkvi, spoluúčastní na jej očakávaniach, nádejach, a iste, aj na tých obavách.