Mnohí v súvislosti so synodou naozaj prežívajú strach – niečo podobné, ako sme prežívali počas volieb. Kto vyhrá? A ako to bude ďalej? Pápež František vo svojej homílii pri zahájení XVI. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody povedal: „Majme stále na pamäti, že sa nejedná o politické zhromaždenie, o parlament, ale o zhromaždenie v Duchu; nie o polarizovaný parlament, ale o miesto milosti a spoločenstva. Duch svätý často rúca naše očakávania, aby vytvoril niečo nové, čo prekoná naše predstavy a negatívne postoje. Dovoľme, aby Duch svätý bol hlavnou postavou tejto synody. A s ním kráčajme v dôvere a s radosťou.“
„A ty veríš, že sa niečo v cirkvi zmení?“,
spýtala sa ma priateľka.“ Ja už vidím tie zmeny teraz,“ hovorím jej. Pekne to vidieť
na tom, ako udalosti opisuje Gerard
O’ Connel,
pre časopis amerických jezuitov America Magazine, keď porovnáva otvárací
ceremoniál súčasnej synody a II. vatikánskeho koncilu: V roku 1962 bol
kríž nesený v prednej časti procesie, ako je tomu dnes, ale potom ho hneď
nasledovali konciloví otcovia – biskupi majúci mitry alebo koruny v prípade
prelátov východného obradu. Dnes však „nebiskupskí“ členovia synody (kňazi,
rehoľné sestry, laici a laičky) išli v sprievode hneď po kríži.
Nasledovali kardináli – vrátane 20 nových, ktorých František ustanovil 30.
septembra – a biskupi. V roku 1962 prišiel pápež Ján XXIII. na konci sprievodu nesený na pleciach laikov v "sedia
gestatoria" (slávnostný trón). Dnes prišiel pápež František na invalidnom
vozíku práve vtedy, keď kríž vedúci procesiu prichádzal k oltáru. Potom
sedel a sledoval, ako sa členovia synody zaraďujú na svoje miesta.
Je to veľká zmena, na ktorú sme potrebovali 60 rokov. Na tohtoročnom zasadaní dostali hlasovacie právo aj laici. Zo 464 účastníkov bskupskej synody má 356 členov hlasovacie právo a z nich je 54 žien. Spolu ich je na synode vyše 80. Kardinál Jean-Claude Hollerich vysvetľoval, že dať hlasovacie právo laikom bola výslovná požiadavka pápeža, spolu so želaním posilniť prítomnosť mladých ľudí. Jednou zo žien na synode je Julia Oseková z Poľska, študentka fyziky a teológie, ktorá sa na synodu dostala ako zástupkyňa Severnej Ameriky, keďže študuje na St. Joseph's University vo Philadelphii. Zasvätená Maria La Zervinova z Argentíny hovorí: "Katolícka cirkev má veľký dlh voči polovici ľudstva a ženy si zaslúžia byť pri stole, kde sa prijímajú cirkevné rozhodnutia. Nie ako obyčajné ,ozdobyʽ, ale ako protagonistky."
Jezuita, kardinál Jean-Claude Hollerich, luxemburský arcibiskup a generálny relátor generálneho zhromaždenia biskupskej synody, hovorí na adresu prítomných žien: „Myslím si, že je normálne, že sú tam ženy. Keďže krst je našou základnou sviatosťou, dôstojnosť krstu je pre ženy rovnaká ako pre mužov. Nemyslím si, že by sme mali hovoriť o kňazstve žien, ale o dôstojnosti žien a o tom, ako sa ženy môžu plne a spoluzodpovedne podieľať na živote cirkvi. Pretože ony tu nie sú na to, aby varili kávu pre farárov, pre malé služby, ku ktorým je každý povolaný; aj farári a kardináli môžu variť kávu.“
Ak na takéto zmeny sme čakali 60 rokov, tak väčšie a dôležitejšie zmeny v cirkvi sa neudejú za pár dní. A kým ich pocítime konkrétne v našich farnostiach, ešte to potrvá. Dominikán Radcliffe hovorí: "Väčšinu ľudí, ktorí sa zúčastnili synodálneho procesu, prekvapila radosť. Pre mnohých je to prvýkrát, čo ich cirkev vyzvala, aby hovorili o svojej viere a nádeji."
Cirkev je zvedavá na môj názor, ale je ťažké hovoriť na verejnosti, pred ostatnými, ako žijeme svoju vieru, s čím sa trápime. Chápem tie farnosti, kde sa synodálne skupiny nevytvorili, napriek tomu, že farár by chcel. Význam synody je spoločné kráčanie, a k tomu, aby sa to naplnilo, je nutné, aby boli splnené dve podmienky: Aby sa našli farníci, ktorí chcú kráčať, a potom miestny farár, ktorý ich podporuje a je ochotný kráčať s nimi. My, v Devínskej Novej Vsi, máme šťastie na otvorených, prijímajúcich a počúvajúcich farárov.
Na prvú výzvu pána farára, aby sa farníci po omši prihlásili do synodálneho procesu, odpovedalo len zopár farníkov. Napriek tomu sa postupne vytvorilo 16 skupín, v ktorých sa diskutovalo. Vo farskom centre sa uskutočnilo spoločné vstupné a tiež záverečné – hodnotiace stretnutie moderátorov (vedúcich skupín) spolu s naším pánom farárom. Vek účastníkov skupín bol od 12 rokov (birmovanci) až po seniorov nad 80 rokov. Počet diskutovaných tém v jednotlivých skupinách bol rôzny, podľa toho, ktorá téma veriacich hlbšie zaujala a koľko času danej téme venovali. Podklady zo záverov, ktoré vypracovali moderátori jednotlivých skupín, boli spracované do tematických blokov a v tlačenej forme, ako malá brožúrka, boli ponúknuté v kostole všetkým ako Závery zo synodálnych stretnutí o synodalite vo farnosti Devínska Nová Ves.
Tieto skupiny sa nevytvorili mávnutím čarovného prútika, väčšinou išlo o skupiny, ktoré sa už dlhší čas spolu stretávali a navzájom sa poznali. Synodalita sa v našej farnosti žila už dávno predtým, ako ju pápež František vyhlásil, len sme nevedeli, že sa to volá synodalita. Mnohých aktivít, ktoré naša farnosť za ostatné roky organizovala, boli prítomní aj naši priatelia z evanjelickej cirkvi, a aj takí, ktorí sa k cirkvi nehlásia.
Rokom 1989 prišla náboženská sloboda, vybudovaním nového sídliska pribudlo do farnosti veľa nových farníkov a prišiel aj nový farár. A tak sme sa postupne spoznávali a spolu objavovali, čo ponúka náboženská sloboda. Bolo nás veľa, ktorým na cirkvi záležalo, a chceli sme niečo konkrétne robiť: Začali sme vyučovať náboženstvo, ďalší pomáhali pri organizovaní rôznych prednášok, pre deti sme pripravovali detské omše, vznikali spevokoly detské i dospelácke, v priestoroch súčasného farského centra bola „Veselá škôlka“, obnovil sa kostol. A pri týchto akciách sa vytvárali vzťahy, najprv bežné kamarátske, ktoré prerástli do priateľstva, a mnohé z týchto priateľstiev trvajú až dodnes. Vytvárali sme vzťahy a tie vzťahy prežili. Samozrejme, nebolo všetko ideálne, riešili sme problémy a prežívali aj krízy. Ale to k vzťahom patrí.
Týchto 16 skupín sa nevytvorilo len na krátke obdobie,
kým sa malo prediskutovať predložených 10 tém ohľadom synodality. Našťastie
mnohé skupiny tu boli aj predtým, niektoré sa obnovili, ale čo je dôležité,
tieto skupiny sa stretávajú ďalej a mnohí spomedzi nás rozmýšľajú, ako
a čím osloviť ďalších našich známych, či už z kostola alebo mimo
neho.
Pápež František nás v otváracej homílií na synode vyzýva: „Ježíš nás volá, aby sme boli cirkvou, ktorá nekladie bremená a ktorá všetkým opakuje: Poďte vy, čo ste unavení a utláčaní, poďte, vy, čo ste stratili cestu alebo sa cítite ďaleko, poďte vy, ktorí ste zavreli dvere nádeji: Cirkev je tu pre vás! Dvere cirkvi sú otvorené pre každého, pre každého, pre každého!“