V úvode ku knihe prezrádza veľa zaujímavého o sebe aj editor John Dear. Na rozdiel od našich slovenských predstáv o jezuitoch sa dozvedáme, že John sa v januári roku 1989 angažoval v práci s bezdomovcami vo Washingtone a počas jedného protestu proti rušeniu ubytovní bol uväznený. V kabáte, ktorý mal oblečený, mal malú knižku od H. Nouwena (V Ježišovom mene) ktorú mu daroval jeden trapistický mních. V situácii, v ktorej sa ocitol, osobitne citlivo vnímal Nouwenové myšlienky: Som hlboko presvedčený, že kresťanský vodca budúcnosti je povolaný, aby bol celkom nedôležitým a v tomto svete aby obstál bez toho, žeby mal čokoľvek ponúknuť, okrem vlastného zraniteľného ja. To je spôsob, akým prišiel na svet zjaviť Božiu lásku Ježiš... Dlhé bolestné dejiny cirkvi sú príbehom ľudí stále znova pokúšaných zvoliť moc namiesto lásky, vládu namiesto kríža, snahu viesť namiesto nechať sa viesť. Tí, ktorí odolali tomuto pokušeniu až do konca, a tým nám dávajú nádej, sú pravými svätcami.
John vtedy napísal list Nouwenovi s recenziou o jeho knihe, čím začal ich pravidelný kontakt a priateľstvo. Johna oslovila Nouwenova oddanosť myšlienke mieru a spravodlivosti, prameniaca v spiritualite, ktorú označuje za spiritualitu spoločenskú. On sám v tých rokoch spolupracoval s jezuitmi v San Salvadore, ktorí boli profesormi na miestnej univerzite a v novembri roku 1989 boli zavraždení podobne ako mnohí ďalší kňazi, ktorí stáli na strane chudobných. Americká vláda v tom čase podporovala všetky pravicové násilné režimy v Strednej i Južnej Amerike, ako aj inde vo svete.
Henri Nouwen sa narodil 24. 1. 1932 v Holandsku, kňazom sa stal r. 1957 v Utrechte. Neskôr Nouwen opísal svoju mladosť ako život vo výlučne katolíckom prostredí, v ktorom sa nestretol nikdy s niekým, kto by bol rozvedený, kto by opustil kňazstvo alebo by bol gay. Všetko sa mu katolíckou cirkvou zdalo jasne vymedzené a usporiadané. Po vysviacke študoval v Holandsku a USA psychológiu, psychiatriu a religionistiku, stal sa profesorom psychológie, neskôr pastorálnej teológie v USA, Holandsku a opäť v USA na prestížnej univerzite Yale (okrem iného mal prednášky aj na tému: Kazateľská činnosť Vincenta van Gogha). Písať knihy začal koncom 60. rokov 20. storočia. Postupne vydal asi 40 kníh a stal sa jedným z najčítanejších autorov spirituálnej literatúry. Opakovane trávil viacmesačné pobyty v kláštoroch, začiatkom 80. rokov cítil sa byť povolaný pomáhať v Latinskej Amerike.
Na radu zakladateľa teológie oslobodenia Gustava Gutiérreza sa rozhodol však najprv evanjelizovať Sev. Ameriku z perspektívy teológie oslobodenia. Medzitým získal ďalšie prestížne miesto na Harvarde, na teologickej fakulte. Opätovne cestoval do Nikaraguy, Guatemaly, Salvadoru, a potom v USA vyzýval k opozícii voči vojnovej politike americkej vlády. Asi v roku 1983 sa zoznámil so Jeanom Vanierom, zakladateľom spoločenstiev Archa (komunity, v ktorej žili spolu zdraví a duševne postihnutí ľudia). V roku 1986 stal sa členom a pastorom komunity Archa v kanadskom Daybreaku, kde vo veku 54 rokov našiel svoj domov. V komunite dostal na starosť chorého Adama, ťažko postihnutého mladého muža, ktorý nemohol hovoriť a bol celkom nepohyblivý. Naďalej písal a prednášal. Na prednášky začal cestovať vždy s jedným z postihnutých. Isté obdobie cestoval s akrobatmi na visutej hrazde, ktorí sa preňho stali symbolom viery (skočíš do prázdna, lebo veríš, že na druhej strane prázdneho priestoru ťa čakajú ruky, ktoré ťa podržia). H. Nouwen zomrel náhle 21. 9. 1996.
John Dear charakterizuje Nouwenovu spiritualita cez dve línie: dôverný vzťah s Ježišom a súčasne solidarita s trpiacim svetom. Nouwen dokázal skvele vystihnúť hľadanie moderného človeka, ktorý zápasí o svoju vieru, spiritualitu a intimitu, a zároveň mu bolo jasné, že spiritualita lásky a nádeje musí mať sociálne dôsledky. Nouwen bol človekom, ktorý v sebe spájal riešenie celkom osobných duchovných až intímnych otázok a zároveň otázok politických, tém mieru a spravodlivosti vo svete. Preto neprepadol extrému nepolitickej, nerealistickej duchovnosti, ani povrchnej politickej angažovanosti.
Nech nám jeho výzva k odzbrojeniu, spravodlivosti a kontemplatívnemu nenásiliu pomáha nasledovať Ježiša cestou pokoja, končí svoj úvod John Dear SJ, ktorý ku knihe Cesta pokoja napísal v júni roku 1997.