Solidarita s Františkom

Krátko pred Vianocami r. 2014 mal František príhovor k členom vatikánskej kúrie, v ktorom hovoril o „15 chorobách Kúrie“ → pocit nenahraditeľnosti, otupenosť, priveľa plánovania (diecézy, farnosti??), práca bez spolupráce, „spirituálny Alzheimer“, rivality!!, „existenciálna schizofrénia“, dvojaký život, „teror tárania“, uctievanie predstavených, ľahostajnosť voči iným, kyslé tváre, túžba mať a byť viac, „uzavreté kruhy“, povyšovanie sa nad spoločenstvo, úsilie mať svetské výhody a chvastúnstvo.

Svojím postsynodálnym textom „Amoris laetitia“ pred 1 a pol rokom zhrnul výsledky oboch biskupských synod z rokov 2014 a 2015. Priebeh týchto synod priniesol nové zvláštnosti:

1.     František predložil pracovný dokument s otázkami k synode o rodine a skúsil tie otázky posunúť až na základňu, a tak zaujať stanovisko. Otázky pred biskupskými synodami boli vždy. Ale pýtať sa ľudu cirkvi, pýtať sa cirkevnej bázy, to biskupom doteraz nikdy nenapadlo. Podobne sa plánuje teraz ohľadom budúcej synody o mládeži. Cez internet môžu mladí ľudia zaslať svoj názor do Vatikánu (https://survey-synod2018.glauco.it/limesurvey/index.php/147718).

2.     Biskupi boli Františkom pozvaní, aby aj počas synody hovorili so zástupcami médií. Rozdielne postoje sa tak stali verejne známymi.

3.     Z postsynodálneho textu je zjavné, čo sú uznesenia synody a čo myšlienky Františka. Táto transparentnosť je nová. Účastníci biskupských synod povedali: „Doteraz mohol byť postsynodálny text napísaný aj pred synodou, lebo výsledky rokovaní sa brali do úvahy iba veľmi čiastkovo“.

„Amoris laetitia“ vzbudil rozruch zvlášť v tých konzervatívnych kruhoch, ktoré sa doteraz označovali ako „verné pápežovi“. Títo ľudia zotrvajú na strnulom stanovisku – manželstvo nemôže byť zrušené v žiadnom prípade; jedinou výnimkou je anulácia, s ktorou počíta cirkevné právo. Pritom prehliadajú, že už samotná Biblia pozná výnimky, napríklad privilegium paulinum alebo privilegium petrinum.

Preto nejaký ďalší vývoj v súčasnosti nie je žiadnym rozchodom s tradíciou. František v „Amoris laetitia“ požaduje, aby sme presne videli situáciu a v určitom procese sprevádzali rozvedených manželských partnerov v ich novom vzťahu a sebakriticky sa zaoberali otázkami spracovania viny, ako aj vzájomného kontaktu a styku s deťmi z predošlého manželstva. Na konci procesu treba napomôcť rozhodnutie svedomia znova zosobášených partnerov – či pôjdu na sv. prijímanie alebo nie.

Konkrétnym podnetom na odpor sa pre konzervatívne kruhy stala poznámka pod čiarou č. 351 v odseku č. 305. František tam výslovne upozorňuje pastierov cirkvi, aby „sa neuspokojili s tým, že na ľudí žijúcich v 'neregulárnych' situáciách použijú len morálne zákony ako akési kamene, ktoré hodia na život týchto ľudí. To je prípad uzavretých sŕdc, ktoré sa snažia dokonca schovávať za učenie cirkvi, „aby sa posadili na stolicu Mojžišovu a – niekedy povýšenecky a povrchne – súdili ťažké prípady a zranené rodiny“. A ďalej povie – a to je ten kameň úrazu – že, „kvôli podmienenostiam a poľahčujúcim faktorom je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu – ktorý nie je subjektívne zavinený alebo prinajmenej nie je zavinený naplno – možno žiť v milosti Božej, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, keď k tomu dostávame pomoc cirkvi“.

Tu poznámka č. 351:

V určitých prípadoch by to mohla byť aj pomoc sviatostí. Preto „kňazom pripomínam, že spovednica nesmie byť mučiarňou, ale miestom milosrdenstva Pána“. (apoštolská exhorácia Evangelii gaudium [24. 11. 2013], 44: AAS 105 [2013], 1038). Rovnako poukazujem na to, že Eucharistia „nie je odmenou pre dokonalých, ale štedrým liekom a posilou pre slabých“ (tamže, 47:  1039).

Nato sa obrátili na Františka na jeseň 2016 v otvorenom liste štyria kardináli (Walter Brandmüller, Raymond Burke, Carlo Caffarra und Joachim Meisner). Pomenovali päť „dubia“ (pochybností) a v „Amoris laetitia“ nevidia žiaden akt spravodlivosti a milosrdenstva, ale krok smerom k rozkladu manželstva, čo zakladá „zmätok medzi veriacimi“.

„Kardinál, ktorý súhlasu s aktuálnym pápežom prisudzoval vždy najväčšiu hodnotu, dostáva sa teraz sám do roly odpadlíka“ – tak na adresu Joachima Meisnera reaguje nemecký cirkevný právnik Thomas Schüller.

Keďže František nemá v úmysle zísť z cesty, ktorou kráča spolu s veľkou väčšinou účastníkov oboch synod, odkázal iba verejne na svoj text a nepokračoval v ďalšej debate.

V septembri 2017 varovali Františka teológovia pred herézou: DER SPIEGEL priniesol správu: Viac ako šesťdesiati ľudia cirkvi prezentujú názor, že František sa hlási k siedmim heretickým pozíciám. Titul udalosti znel: „Napomenutie kvôli šíreniu heréz“. Títo skôr priemerní teológovia si myslia, ako bolo uvedené v ich otvorenom liste, že František v učení o manželstve zastupuje pozície, ktoré sa odchyľujú od pravého učenia. Podpísaní pochádzajú najmä z USA a Talianska. Podpisy začali zbierať aj pomocou internetu.

Konzervatívny internetový portál „katholisches“ krátko uvádza v titulku: „Vatikán blokuje prístup k medzinárodnej stránke „Correctio filialis“. A štátna talianska tlačová agentúra ANSA informuje: „Zo žiadneho počítača Sv. Stolice nemožno podporiť petíciu proti Františkovi“. Tým sa myslí Correctio filialis de haeresibus propagatis (napomenutie kvôli šíreniu heréz).

25. septembra 2017, deň po zverejnení Correctio filialis voči pápežovi Františkovi, dementoval Greg Burke, hovorca vatikánskeho tlačového úradu, správu tlačovej agentúry ANSA. Sv. Stolica neuzamkla prístup k internetovej stránke Correctio a ironicky povedal: „A už vôbec to nebudeme robiť kvôli listu so 60 podpísanými.“

V reakcii na túto konfrontáciu iniciovali dvaja profesori teológie, Paul Zulehner (Viedeň) a Tomáš Halík (Praha), uprostred októbra 2017 iniciatívu „Pro Pope Francis“. Táto ďakuje Františkovi za jeho „odvážny a teologicky dobre podložený výkon pápežského úradu“ a za jeho „pastoračnú kultúru“, ktorá sa snaží o kontakt s ľuďmi, pričom „nie legalisticky, ale milosrdne interpretovaný zákon“ má mať posledné slovo. Ďalej sa vyjadrujú, že František sníva „o 'cirkvi ako matke a pastierke' a uisťujú, že tento sen aj oni zdieľajú“.

Táto petícia sa môže podporiť na linku: www.pro-pope-francis.com. Ku dňu 14. 11. 2017 mala 54.354 podpísaných z asi 50 krajín.

Po liste tých štyroch kardinálov s ich pochybnosťami z jesene 2016 objavil sa vo februári 2017 ďalší rozruch v Ríme. Neznámi iniciátori tam odštartovali akciu proti Františkovi. Na plagátoch bolo možno vidieť zachmúrene sa pozerajúceho pápeža a pod tým bolo napísané: „Ty, Fero, dal si kongregácie pod dozor, kňazov si si odcudzil, maltézsky rád a františkánov Nepoškvrnenej si pripravil o hlavu, kardinálov ignoruješ... Ale kde je tvoje milosrdenstvo?“

Nato odštartovali Netzwerk: zeitgemäß glauben spoločne s Teofórom v marci 2017 akciu „Solidarita s Františkom. Tá obsahuje tri ťažiskové body:

1. Poďakovanie Františkovi za jeho biblicky orientované konanie
2. Prosba na biskupov, aby konali viac vo Františkovom zmysle
3. Záväzok zasadzovať sa za vieru, primeranú našej dobe, a ju aj žiť.

Túto akciu možno podporiť na linku: https://www.zeitgemaess-glauben.at/cms/blog/422-solidaritaet-mit-franziskus .

Tieto konfrontácie ukazujú priekopy deliace ľudí v cirkvi. Voči poňatiu viery, ktorá sa deduktívne nariaďuje zhora, stojí viera otvorenejšia životu, poznačená láskou, spravodlivosťou, milosrdenstvom.

Čo potrebujeme, sú dospelí, otázkam doby otvorené členky a členovia cirkvi, ktorí s rozumom, srdcom a umom budú sa bez predsudkov kontaktovať so všetkými ľuďmi, budú prichádzať s otázkami, pokúsia sa riešiť problémy v službe ľudí a konflikty nenechajú ležať, nevyhnú sa im, ale pokúsia sa ich ujať a riešiť.

Ide o otázku: Či je dovolené kritizovať rímskeho biskupa? Áno, smie sa to – ako všetkých ľudí – vhodným spôsobom a formou. Nielen že sa to smie, ale sme to aj zaviazaní činiť, ak veríme, že to činiť musíme. Žiada si to však aj určitú úroveň, aby sa videlo, kedy treba kritiku z vážnych dôvodov odmietnuť.

Konfrontáciu vecnou a osobne vhodnou formou treba hľadať. Len taká posunie cirkev dopredu a urobí ju akceptovateľnou partnerkou v spoločenskom dialógu.