Situácia cirkvi a naša aktivita

V ostatných týždňoch vzbudila vo svetovej verejnosti pozornosť petícia konzervatívnych a tradicionalistických katolíkov adresovaná pápežovi Františkovi (nazvaná Synovské napomenutie), v ktorej ho varujú pred bludným učením a žiadajú ho o vysvetlenie textu v exhortácii Amoris Laetitia (zvlášť ohľadom rozvedených manželov). Táto petícia nie je celkom prekvapujúca, keďže od počiatku pontifikátu pápeža Františka vyjadrili sa odmietavo voči jeho konaniu a jeho textom viacerí vysokopostavení cirkevní predstavitelia, vrátane niekoľkých kardinálov.

Niekoho môže udiviť kritika pápeža prichádzajúca z konzervatívnych kruhov, keďže počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. boli to práve konzervatívnejší katolíci, ktorí akúkoľvek snahu o obnovu cirkvi a teologickú a pastoračnú inováciu odmietali poukázaním na autoritu učiteľského úradu cirkvi na čele s pápežom. Keď pápež František neladí s predstavami týchto konzervatívnych kruhov, odrazu pre nich autorita učiteľského úradu cirkvi a pápeža akoby neplatí.

Zároveň je ostatná kritika ohľadom textu Amoris Laetitia dosť falošná, keďže autori tzv. Synovského napomenutia žiadajú od pápeža vysvetlenie textu, ktorý nie je sólovým vystúpením pápeža Františka, ale ovocím niekoľkoročného procesu diskusií, modlitieb, teologických reflexií a napokon hlasovania zástupcov biskupských konferencií z celého sveta, pričom sa do záverečného dokumentu biskupskej synody o rodine dostali len tie formulácie, ktoré získali dvojtretinovú väčšinu biskupských hlasov.

Kto má záujem, nájde si dosť kníh a článkov, ktoré prinášajú realistický pohľad na súčasnú situáciu v katolíckej cirkvi. K tej situácii by mala patriť rozumná názorová pluralita, v ktorej sa spolu znesú opatrnejší i inovatívnejší katolíci. Ako ukazuje aj personálna politika pápeža Františka, on vo svojom okolí a na vyšších cirkevných postoch akceptuje ľudí s konzervatívnymi i progresívnymi názormi, ľudí opatrnejších i inovatívnejších. Skúsenosť však potvrdzuje, že otvorenejší katolíci prirodzene akceptujú aj katolíkov konzervatívnejších, ale opačne to neplatí. Tí konzervatívnejší si spoločenstvo s otvorenejšie mysliacimi katolíkmi nevedia predstaviť, podobne ako vývoj a zmeny. Tvrdia, že chránia pravú tradíciu, hoci formulácie a prax, ktoré chránia, sú zväčša len tradíciou protireformačného boja alebo častejšie len tradíciou po-napoleonskej reštaurácie a boja proti novovekej kultúre.

Triezve hodnotenie situácie cirkvi a pozície pápeža Františka prináša článok nemeckého autora, uverejnený v septembri v serióznom katolíckom týždenníku Christ in der Gegenwart. Preložený do češtiny si ho možno prečítať na linku: http://www.christnet.eu/clanky/5973/diskuse_o_podobe_cirkve_petr_jako_pavel.url

Priamo o boji proti pápežovi Františkovi písali nedávno aj v novinách Guardian. Text v českom preklade je na linku:

http://www.christnet.eu/clanky/5979/valka_proti_papezi_frantiskovi.url 

Ako reakcia na petíciu tzv. Synovského napomenutia vznikla iniciatíva Pro pope Francis, organizovaná profesorom Tomášom Halíkom a profesorom Paulom M. Zulehnerom. Na webe http://www.christnet.eu/ možno nájsť ďalšie zaujímavé texty týkajúce sa zápasu o obnovu cirkvi, okrem iného aj výmenu názorov medzi T. Halíkom a jedným zo signatárov tzv. Synovského napomenutia.

Teologické fórum – FK ešte začiatkom roka podporilo iniciatívu nazvanú Solidarita s Františkom. Oproti iniciatíve Pro pope Francis je naša iniciatíva premyslenejšia a najmä dáva dôraz na vlastné konanie, ktorým by sme mali podporiť obnovu cirkvi podľa pápeža Františka.

Zhrnutie priorít pápeža Františka, ich porovnanie s očakávaním ľudí v cirkvi, ako aj otázku po realizácii Františkovho programu, prináša prehľadnou formou nasledujúci text.

Podpora pápežovi Františkovi

1. Čo presadzuje František v našej cirkvi:

• Cirkev žijúca z evanjelia, cirkev milosrdná, súcitná, slúžiaca
• Cirkev žijúca s chudobnými a pre chudobných
• Cirkev, ktorá sa hlási k II. vatikánskemu koncilu a dialógu so spoločnosťou
• Synodálna čiže spolurozhodujúca cirkev
• Kňazi a ďalší pracovníci cirkvi žijúci medzi ľuďmi a s ľuďmi
• Vnímať „znamenia čias“ a prichádzať s „odvážnymi návrhmi“
• Väčšia samostatnosť a vlastná zodpovednosť farností
• (Spolu)vedenie farností prostredníctvom vhodných mužov a žien
• Aktuálny teologický výskum
• Viera žitá a podávaná v jej aktuálnosti pre dnešok, v súlade s otázkami doby
• Viditeľne stáť na strane diskriminovaných
  
• Liturgia zrozumiteľná, blízka, aktuálna v ohlasovaní viery

Priority Františka sú aj túžbami Božieho ľudu cirkvi!

2. Každá z týchto tém potrebuje ďalšie vysvetlenie a skonkrétnenie. Kto bude vysvetľovať? Majú to byť odborníci (teológovia), ale nielen oni. Každý úprimný dospelý kresťan má vedieť vysloviť, ako prežíva svoju skúsenosť s cirkvou vo svojej farnosti, vo svojom prostredí – pozitívne i negatívne – a ako sám môže prispieť.

3. Sme zvyknutí čakať na kompetentných, na biskupov, na kňazov. Koho z biskupov a kňazov však poznáme, že sa naozaj k Františkovmu programu hlási? Koho počujeme pripomínať a rozvíjať témy pápeža Františka? Kto teda bude realizovať Františkov program? Kto budú nositelia zmeny? Nemôže to byť jeden iniciatívny človek. Musia to byť spoločenstvá ľudí. Na Slovensku si z čias komunistickej vlády pamätáme, že vedúci predstavitelia cirkvi (držitelia funkcií, kňazi v mestách) boli opatrnícki až servilní. Veriaci ich neprestali uznávať za zástupcov cirkvi, ale sa ani na nich nespoliehali. Vytvárali vlastné aktivity a spoločenstvá.

Dnes to musí byť podobné. Musíme mať komunity, ktoré hovoria a konajú podľa Františka. Nečakať, až to niekto iný začne. V každej farnosti by mal byť „klub“ zodpovedných katolíckych kresťanov. Tam by sa malo hovoriť o textoch Františka, vzdelávať sa, prejavovať solidaritu s chudobnými, tiež poukazovať na chyby v živote farnosti a súčasne na dobré skúsenosti. Títo zodpovední majú tvoriť bázu cirkvi. Oni majú reagovať na naliehavú skúsenosť prázdna, bolesti a túžby po Božej láske.

4. Nejde o oslavu pápeža Františka ako takého. Hovoriť a konať je úlohou všetkých. Bolo by však vážnym pochybením premeškať historickú chvíľu, keď sám pápež vyzýva žiť „radosťou evanjelia“, a keď mnohí z tých, čo majú úrady a svätenia, zazerajú a mlčia. Po dlhých rokoch máme proreformného pápeža. Dokument Evangelii gaudium je teológmi označovaný za najdôležitejší cirkevný dokument za ostatných 50 rokov. Potrebujeme, aby sa zmena smerom k radosti evanjelia prejavila v každej oblasti života cirkvi:

·       V liturgii, na ktorej budú účastníci ako rodina sláviaca pamiatku Krista, ako rodina, ktorá sa vzájomne počúva, rozpráva a rozdáva.

·       Vo zvestovaní evanjelia, ktoré bude reagovať na otázky dneška, v dialógu s ľuďmi.

·       V službe, pri ktorej na prvom mieste pôjde o ľudí hľadajúcich, túžiacich, trpiacich

a chudobných.