Chcel(a) by som letieť

Odvážili sa na to režisér Pavol Danko a dramaturgička Zdenka Pašuthová spolu so skupinou krásnych mladých tanečníc, tanečníkov a muzikantov. Všetko sa rodí pomaly, hovorí Danko, postupne, ako všetky veľké veci. Zdenka má svätú trpezlivosť, občas vykukne, hľadá, otvorí dvere, spýta sa, kde si má zložiť veci, viac sa jej nezbavíš, úsmevu sa neubrániš, letíš nad mraky k milovanému slnku. Je tam vždy. Veríš?, spýtal sa Pán Lazárovej sestry Marty. Ako odpoviem na túto výzvu, znela otázka. Píšem do ticha.  

Začneš veľmi banálne, priznáva Pašuthová, oslavovať Boha s tvárou, ktorú ti on dal, presne podľa malej Terezky Ježiškovej, totálne intímne, s absolútnou dôverou sa odovzdáš tvorbe, na cestu sa vydávaš, v rukách s ničím okrem seba. Nikto predsa nevie povedať, ako Kristus vstal z mŕtvych. A či môžeš dať na začiatok, čo patrí na koniec? Choď od pochybností k viere a nestaraj sa o to, čo sa ti zdá byť nemožné. S dôverou, nezvyčajne hlboko, nezvyčajne osobne, bez ohľadu na kritéria, ktoré rozhodujú aj o to be or not to be.

Kritika má vždy aj moc zničiť ťa. Modlitba dodá silu. Farebné značky a poznámky nikto viac nevymaže. Ani slová označené modrým perom a červenou pastelkou. Nie sme predsa počítače! A potom tá bázeň, sila, mocnejšia ako smrť. Dokumenty, svedectvá, faktografická literatúra ťa nepustia. Sú živým svedectvom, že zlo je omnoho nebezpečnejšie, ako si dokážeme predstaviť; nasleduje už len (možno nie vždy) vedomie, že je lepšie ho zniesť ako ho robiť. Odpúšťať, otvárať novú budúcnosť. To je posolstvo sestry Zdenky.

Vyľakaný – potom, keď sa na mňa s kufrom na pleci brutálne vyrútil neznámy muž, ohrozujúci moju biednu existenciu – nahnevaný spolu s ostatnými v ôsmom rade sediacimi  VíAjPí, všetko čestní hostia, sme vôbec nepochopili geniálnu ideu réžie, že presne tak to je, keď svet ovládne strach. Chaos, výkriky, skoro sme pomreli. Kto si v takom okamžiku môže pomyslieť na to, že viera ti strach nevezme, ale strach zbaví moci nad tebou! Blahoslavená! V najtemnejšom tuneli žila v nádeji, že z neho musí vyjsť ako víťaz.

DETSTVO – POVOLANIE – ÚSMEV – PASCA – UTRPENIE - LET. Cesta, na ktorej nie sú skratky ani obchádzky. Sto rokov od narodenia sestry Zdenky pred zrakom diváka sprítomnený život ženy, svedkyne viery, mučenice 20. storočia, s pohľadom upretým k nebu, naplneným túžbou letieť, vždy vyššie a vyššie; tanečné obrazy, hudba, slovo, všetko prerozprávané cez pohľad muža, ktorý napomáhal pri mučení a ktorý by tiež chcel lietať. Je úžasné v našom dnešnom svete nechať sa inšpirovať príkladom života jednej rehoľnej sestry na letisku. Potom ten tanec útočiaci na dušu a svedomie diváka, kde muži nie sú iba na dvíhanie žien, ale majú svoje citlivé úlohy; strhujúci, omamujúci tanec plný pátosu, mysticizmu, podfarbený originálnou hudbou a piesňami tvorivej skupiny Poetica Musica, to všetko citlivo sprevádzané hovoreným slovom a autentickými modlitbami bl. sestry Zdenky.

Balet pre život. Úžasné predstavenie. Spectacle total. Reč, tanec, hudba a fantastická réžia. Na javisku úžasné výkony mladých krásnych mužov a žien, choreografia – nemám slov, minulosť ma dobehla v „Zrkadlovom háji“. Koľko som sa nastál pred zrkadlom svojho života, premýšľal a svitlo mi: Lausanne, Maurice Béjart (1. 1. 1927 - 22. 11. 2007). Bravi! Bravissimi. Na obrazy bohatým predstavením si ATak určite získa nové publikum.

Sestra Zdenka je prvou slovenskou blahoslavenou. V septembri 2003 ju počas prvej pastoračnej návštevy na Slovensku, v Petržálke, blahorečil vtedajší pápež Ján Pavol II. Tanečné divadlo ATak vzniklo v roku 1998 v bratislavskej Petržalke. Na každý rok si pripravia nové predstavenie, s ktorým potom putujú po celom Slovensku. Bližšie informácie o divadle je možné nájsť na stránke www.tdatak.sk