JEŽIŠ KRISTUS JE TVÁR MILOSRDNÉHO OTCA
Celý svet sa pýta, prečo Paríž, prečo
Brusel,
prečo toľko vojen, prečo toľko utrpenia...
Lebo zabili
knieža pokoja; do svojho prišiel a svoji ho neprijali.
Ignoruje sa vianočné posolstvo: Boh sa
stal človekom;
všetci sme bratia a sestry.
V tom spočívajú všetky
ľudské hodnoty a dôstojnosť človeka.
Kto si dnes váži dôstojnosť svoju a
druhých?
Kto si dnes váži slobodu, svedomie,
život?
Kto ešte uznáva Boha ako Stvoriteľa a
Pána života a sveta?
Ako môže byť vo svete pokoj, keď si
človek neváži svoju dôstojnosť Božieho dieťaťa,
v druhom nevidí svojich bratov a svoju sestru,
brata a sestru vteleného Krista.
O čom hovoríme? Je
dobre sa na toto všetko dnes vo Veľkom týždni rozpamätať.
Boh nemá dve tváre,
jednu milujúcu a druhú hroziacu.
Svojho Syna neposlal na svet, aby svet súdil,
ale aby svet spasil (Ján 3, 16-17).
Ježiš neprišiel na svet, aby svet súdil.
Ježiš neprišiel na svet, aby niekoho z
nás súdil.
JEŽIŠ KRISTUS, TVÁR MILOSRDNÉHO OTCA,
nám prišiel zjaviť tajomstvo Božej lásky.
Boh je Boh
milosrdenstva.
Boh nielenže má lásku, Boh je láska.
Boh nielenže má milosrdenstvo, Boh je
milosrdenstvo.
Boh je svetlo, a niet v ňom nijakej tmy
(1 Ján 1,5).
Boh je svetlo a len svetlo a niet v ňom
nijakej tmy.
Boh je len láska, len milosrdenstvo.
Sväté písmo ho preto volá Otec
milosrdenstva a Boh všetkej útechy (2 Kor 1,3).
Hľa, aká veľká je Božia láska.
Niet väčšieho
zjavenia Božej lásky a Božieho milosrdenstva ako Ježiš na kríži.
Ježišov kríž je vrchol zjavenia Božej
lásky a Božieho milosrdenstva.
Otcovo srdce krváca z lásky k nám. Ľudsky povedané, nemôže inak.
Božské Srdce je
zlomené pri pohľade na to, čo jeho Synovi urobili.
Tu možno povedať: „Ja a otec sme jedno“
(Ján 10,30).
Boh je nekonečná verná láska, Boh je
nekonečné verné milosrdenstvo.
Nikdy nebol iný Boh, v Starom zákone
trestajúci a dnes milujúci.
Jeho podstata sa nemení.
Menlivé je poznanie človeka.
JA A MÔJ TRPIACI, ZOMIERAJÚCI SYN SME JEDNO.