Krista hľadať a nájsť

Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha; Zürich, 6. 1. 2016.

Do nového roku, ako som to dnes na slávnosť Zjavenia Pána, na Tri krále, kázal, idem pozorný. Ak by sa mi náhodou zjavila Božia sláva, nikdy nesmiem povedať, ach, to je nič, ale dôverovať ľuďom a veciam, nebyť povrchným a nezostať len pritom, čo vidí oko, veď je ešte aj „oko srdca“. Antoine de Saint Exupéry nechá líšku povedať malému princovi, že „len srdcom dobre vidíme, podstatné je pred očami skryté“, a preto, v každom prípade, ako tí mudrci v evanjeliu, najprv ak ma niečo osloví, čo ma zaujme, dotkne sa ma, o tom budem v duchu uvažovať, a ak to bude potrebné, vydám sa na cestu – do Betlehema, do egyptského exilu, Nazareta, Jeruzalema... S Božou pomocou do Božej krajiny za hviezdou pôjdem a budem trpezlivo dúfať, lebo prídu časy a hodiny, keď hviezdu nevidno. Utrpenie, bolesť, smútok, strach nám prekážajú, aby sme za skutočnosťou, ktorú vidíme očami, videli, čo voláme ZJAVENIE PÁNA!

Utrpenie, pašie, smrť musia byť prekonané, a potom, ak sa otvoríme, aj na týchto temných cestách sa môže stať zjavenie. Keď sme pozorní, keď dôverujeme, hýbeme sa, trpezlivo dúfame, potom sa nám môže stať, že začneme chápať, potom sa nám môže stať, že porozumieme: Tu je prst Boží, Božia sila pre môj život. Žijúci, ktorý nezomrie! Garant môjho života, ktorý povedal svoje posledné slovo, najhlbšie, najkrajšie slovo, ktoré nikdy viac nemôže byť vzaté späť, lebo je Božím posledným skutkom, to slovo sa stalo telom, Boh sám je vo svete. A toto slovo je: Milujem ťa, svet, milujem ťa, človek.

Je Troch kráľov, slávime Zjavenie Pána, ktoré sa vždy pominie. A predsa v našej viere si smieme niečo zachovať, čo sme o Bohu, Ježišovi Kristovi, jeho osobe, jeho slove, jeho skutkoch pochopili a čo v nás zostalo aj po čase. To je zjavenie Pánovej slávy. Že ma nič na svete nemôže odlúčiť od lásky Kristovej a zovšadiaľ smú ľudia – pohania, bezbožní, hriešnici, slabí, chudobní, nevzdelaní, bezvýznamní, opovrhovaní – prísť ku Kristovi, lebo (o tom svedčí dnešné evanjelium) v ňom je Božie zjavenie, on je Zjavením Pánovej slávy. A my, povedal som veriacim, možno v tejto svätej omši uvidíme Pánovu slávu, ktorá navždy a naveky bude našou spásou.

Mal som sviatky ako každý rok. Alebo v službe evanjelia alebo doma sám. Na Štedrý večer som už tú samotu nezniesol a išiel som „spívat“ a „vinšuvat“ jednej slovenskej rodine, nakoniec som mal aj kapra. Sneh som ešte túto zimu nevidel. Žijeme v hmle a daždi, na to som si už zvykol. Mám už dosť rokov, aby som si nerobil veľké plány, a tak sa nechám niesť podnetmi či výzvami dejín, v ktorých sa nám prihovorí „Ten, ktorý jediný je a nás miluje“. Pozorne v dôvere kráčam, trpezlivo dúfajúc, že kamenné srdce sveta zmäkne, možno ja nájdem slávu Pánovu, možno doma! Veď tam ma on našiel omnoho skôr, ako som ho ja hľadal. Bol som dosť pozorný, od Veľkej noci 1968, keď sa mne „nechápavému a ťarbavému srdcom“ (Lk 24,25) otvorili oči v opátstve Osek u Duchcova, kde som navštívil tetu, sestru môjho otca, rehoľnú sestru Dobroslavu z Kongregácie milosrdných sestier Svätého Kríža. Bolo to po kázni gréckokatolíckeho biskupa, dnes blahoslaveného Vasiľa Hopka, tiež tam internovaného, v ktorej som počul, ako Pán Ježiš karhal svojich učeníkov.

Dôveroval som ľuďom a všetkému, čo sa okolo mňa dialo, ale nezostal som len pri tom, čo som videl a počul medzi kačicami a husami na výskumnom ústave pre chov hydiny v Ivánke pri Dunaji, kde som skončil ako vedúci oddelenia vodnej hydiny riadnu vedeckú ašpirantúru. Dnes v mojej izbe z tých čias býva jeden z mojich spolubratov zo Spoločnosti Ježišovej. (Po zamatovej štát jezuitom vrátil ich majetok, aj Ivánku.) Čo bolo v hlave, pred duchovným zrakom, nedalo mi pokoj, a až keď som pozeral okom srdca, okom lásky, to všetko naozaj dozrelo, z hlavy sa zošmyklo do srdca, a keď som pochopil, že v hre je omnoho viac, rozhodne som vykročil, dal som sa do pohybu, za hviezdou. Ako astronóm, vedec, genetik, keď sa mu niečo zjaví, chce vedieť vždy viac, všetko, ale naozaj všetko som opustil, rodičov, osem súrodencov, ich rodiny, povolanie, priateľov, vlasť – aj to, čomu sa hovorí domov, ale teraz viem, že domov je len tam, kde ťa chcú –, vo viere, o ktorej mi po kňazskej vysviacke spolubrat Karl Rahner SJ, keď som mu udelil primičné požehnanie, povedal : „Timotej, tvoja viera, je ako viera tvojho ľudu, naivná ale pravá.“ (Dein Glaube ist, wie der Glaube deines Volkes, naiv, aber wahr). Dnes si poviem, a ktorá viera nie je naivná, vtedy, v tejto naivnej viere som pochopil, že ide o všetko. Človek sa musí dať do pohybu, najprv v duchu a potom sa musí rozhodnúť. A trpezlivo dúfať. Lebo prídu časy, ako som napísal hore, keď hviezdu stratíme z dohľadu.

My doma sme Zjavenie Pána s obľubou volali sviatok Troch kráľov. Možno práve preto, že to boli muži z ďalekého východu, a my sme si pod tým mohli niečo predstaviť. Vidíme ich, ako kráčajú púšťou, nájdu dieťa s matkou. Keď povieme Zjavenie Pána, cítime, že ide o niečo ťažko dosiahnuteľné. Ale ruku na srdce, nenašli traja králi len dieťa s matkou? A je to už Zjavenie Pána? Skúste s tým porovnať svoje vlastné skúsenosti, napríklad, čo ste počuli na náboženstve o Božej sláve. Nie je to ešte skromnejšie, biednejšie, menšie? Možno prídete na to, že o Zjavení viete pomerne málo. Ak sa má zjaviť Božia sláva, ak sa má zjaviť on, potom v prvom rade je potrebná pozornosť.

Mária, keď k nej prišiel anjel, „sa nad jeho slovami zarazila“, ale spozornela, prijala to slovo, „rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav“, a jej odpoveď bola otázka: „Ako sa to stane“? Pýtajte sa v núdzi. „Dvere milosrdného Boha sú stále otvorené“ (pápež František). Boh rúca hranice ľudských možností: „Duch Svätý zostúpi na Teba! Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 26-38) . Sára by sa teraz usmiala. A Boh by sa spýtal: „A prečo sa Sára smeje, je azda Pánovi nejaká vec nemožná“? (Gn 18,12)

Krista hľadať a nájsť

Vyjadrenia nemeckých biskupov a teológov po synode

Pozícia žien v cirkvi a ich podiel na vedení a rozhodovaní

Postavenie žien a obava zo synodality

Záverečný dokument 2. zhromaždenia synody o synodalite

Záver synody o synodalite. Čakanie na implementáciu

Postavenie žien v katolíckej cirkvi

Synodálne správy o ženách

Komentár k téme: Cirkev a ženy

Cirkev a ženy

Zmena epochy