Aktuálne témy v cirkvi

Témy, ktoré označujem za aktuálne, nepokladám za krátkodobé aktuality. Ide o najdôležitejšie dlhodobé záležitosti, ktoré potrebujeme vo svetovej cirkvi i na Slovensku poctivo premýšľať a rozvíjať. Na tomto mieste ponúkam na tieto témy aspoň svoj stručný pohľad.

Encyklika Laudato si' (LS)

Podpísaná bola 24. mája, zverejnená bola 18. júna 2015. V slovenčine vyšla 1. septembra. Všeobecne je známe, že sa venuje životnému prostrediu. Jej podtitul znie: O starostlivosti o náš spoločný domov. Pápež v úvode píše, že tým domovom myslí sužovanú a devastovanú zem. Odvolajúc sa na sv. Františka z Assisi hovorí o zemi ako našej sestre, s ktorou sa delíme o existenciu, tiež ako o matke, ktorá nás prijíma do svojho náručia. František sa v encyklike najskôr venuje popisu ekologickej krízy, potom pridáva pohľad viery, ďalej sa pýta na príčiny krízy a pokračuje návrhom integrálnej ekológie v dialógu politiky, ekonomiky a náboženstva. Na záver píše o výchove k spojenectvu medzi ľuďmi a životným prostredím.

Massimo Faggioli, cirkevný historik, vyučujúci v USA, v komentári k encyklike LS napísal, že žiadna encyklika nikdy nečelila takej preventívnej obrannej kanonáde (zvlášť v USA), a to najmä zo strany neokonzervatívnych katolíkov. Týmto ľuďom vadí latinskoamerický pohľad na tému, ako aj názory vedeckej komisie vedenej africkým kardinálom Turksonom. K tomu sa pridáva sabotáž zo strany značnej časti rímskej kúrie a cirkevného aparátu. Z hľadiska tradičnej cirkevnej náuky encykliku nemožno napadnúť. Ekologická otázka je v texte spojená aj s otázkou potratu (skutočná ekológia nemôže akceptovať potrat) a sexuálnej identity (starosť o stvorenie rešpektuje sexuálne odlišnosti). Pápež František akceptuje vedecký konsenzus ohľadne klimatických zmien a deklaruje nutnosť spojenectva medzi vedou a náboženstvom.  

Podľa Faggioliho v centre pápežovej analýzy (a kritiky) je tzv. technokratická paradigma a z nej vyplývajúci model znásilňujúceho ekonomického rozvoja a spotreby. Kritike je podrobený tiež model finančnej ekonomiky, ktorá vládne nad reálnou ekonomikou a nad „ľudskou ekológiou“. Pápež sa v texte prezentuje ako antitechnokrat a tvrdí, že potrebujeme viac politiky, aby nad svetom nevládli ekonomika, trh a financie. Trh vytvoril nerovnosti, ktoré technokratická paradigma ešte vyostrila (treba si všimnúť, ako veľmi sa len v samotnej EÚ zmenila situácia, odkedy ekonomické záujmy prevládli nad politickými prioritami). Pápež tvrdo kritizuje spôsob riešenia globálnej finančnej krízy v rokoch 2007-2008, keď záchranu bánk zaplatili občania: Finančná kríza rokov 2007-2008 mohla sa stať príležitosťou na vytvorenie novej ekonomiky, pozornejšou k etickým princípom, a na novú reguláciu špekulatívnych finančných aktivít a virtuálneho bohatstva. Ale neprišla reakcia, ktorá by viedla k zmene zastaraných kritérií, čo ďalej vládnu nad svetom. 

František zdôrazňuje, že nutne potrebujeme nový systém medzinárodných vzťahov a politiku, ktorá by sa dokázala dívať na budúce generácie a počúvať skutočných ľudí. Potrebné je aj „spomaliť“ a znovu objaviť mystický pohľad na stvorenie. Ľudské bytosti, zvieratá a prírodné zdroje sú navzájom prepojeným systémom – z hľadiska biologického i teologického, ktorý zabraňuje, aby sme sa dívali na ľudí a prírodu ako na priestor, ktorého sa treba zmocniť a ktorý treba ovládať. V cirkvi, ktorá je stále viac cirkvou „Juhu“, František hovorí o životnom prostredí z perspektívy chudobných krajín. Pápež František sa dnes ukazuje ako najväčšia globálna autorita stojaca proti technokracii a škodám, ktoré spôsobuje.

Konfrontácia v cirkvi pred synodou o rodine

Najsledovanejšia téma v cirkvi je v súčasnosti téma riadnej synody o rodine, ktorá sa uskutoční v dňoch 4.10. – 25.10.2015. František zvolal synodu na túto tému, lebo nepokladá riešenia predložené pápežom Jána Pavlom II. po synode o rodine v roku 1979 za aktuálne. Rodina z tej doby už nejestvuje, vyjadril sa František v odpovedi na otázku, načo zvoláva synodu o problémoch, ktoré vraj všetky vyriešil už Ján Pavol II. Z bohatej problematiky synody o rodine sa pozornosť verejnosti sústredila na dva body, ktoré na vlaňajšej mimoriadnej synode nezískali dvojtretinovú väčšinu hlasov. Sú to témy pripustenia rozvedených znovuzosobášených k eucharistii a vzťahy homosexuálnych párov. Navrhované ústretové formulácie získali väčšinu hlasov biskupov, ale do 2/3 chýbalo zo 183 odovzdaných hlasov pre ústretovosť voči rozvedeným 18 a ohľadom homosexuálov chýbali 4 hlasy.

Napätie medzi ľuďmi cirkvi, ktorí chcú vnímať realitu a hľadať riešenia, a tými, čo vidia len tradičnú náuku cirkvi, narastá. Tí prví zdôrazňujú, že cirkev dostala poverenie od Pána zväzovať a rozväzovať, preto vždy v dejinách hľadala aj riešenia, ako pomôcť ľuďom v nešťastných manželstvách. V ostatných mesiacoch sa viac hovorí medzi rímskokatolíckymi teológmi o riešeniach, ktoré praktizuje východná cirkev. Tá v určitých prípadoch dovoľuje druhý sobáš, musí mu však predchádzať pokánie. Západná cirkev zatiaľ rieši nešťastné manželstvá len právnickým dokazovaním prípadnej neplatnosti manželstva. Zo sviatostí sú rozvedení, ktorí sa znovu sobášili civilne, vylúčení. Pred 30 rokmi temer všetci biskupi na synode žiadali, aby sme si vzali poučenie z praxe východnej cirkvi, Ján Pavol II. sa však s ich odporúčaním odmietol zaoberať. Rakúskych a nemeckých biskupov, ktorí následne vydali vlastné inštrukcie, kedy môžu rozvedení znovuzosobášení prijať sviatosti, začal Ján Pavol II. postihovať a postupne vymieňať za zástancov tvrdej línie. Napriek tomu, napr. v Rakúsku, biskupi nikdy tlaku z Ríma neustúpili.

Dnes pápež František nechce rozhodnúť bez diskusie. Závažný text kardinála Kaspera si možno pozrieť na webe TF FK. V závere Kasper píše: Pravda Zjavenia nie je žiaden strnulý systém vytesaný do kameňa, ale ľúbostný list Boha napísaný skrze Ducha živého Boha do sŕdc z mäsa (porov. 2 Kor 3,3). Milosrdenstvo je zjavením Božej vernosti a identity so sebou samým, a tým súčasne aj preukazom kresťanskej identity. Milosrdenstvo umožňuje, aby pravdy viery vždy nanovo prekvapujúco zažiarili, a viere prepožičiava vždy novú silu vyžarovania. Napomenutie „zostať v Kristovej pravde“ zahŕňa aj iné upozornenie, „zostať v Kristovej láske“ (Jn 15,9). Platí, že pravda sa koná v láske“ (porov. Ef 4,15).

Nedávno samotné Vatikánske nakladateľstvo publikovalo knihu Rodina a cirkev, nerozlučiteľný zväzok, ktorá obsahuje reflexiu otázok týkajúcich sa rodiny v cirkvi. Je to 500 stranový súhrn troch seminárov, na ktorých sa zúčastnili cirkevní právnici, morálni teológovia, psychológovia, antropológovia. Za knihou stojí Pápežská rada pre rodinu v čele s kardinálom Vincenzom Pagliom. Z diskusie vyplynula zásadná nutnosť aktualizácie súčasnej pastoračnej praxe a potreba prehĺbenia teológie manželstva. 

Giampaolo Dianin (vyučuje rodinnú morálku a pastoráciu rodín na teologické fakulte v Triveneto a rektor seminára v Padove) povedal, že cirkev v priebehu dejín vždy regulovala manželstvá na základe „nových problematík, ktoré sa objavovali.“ Teológovia pripomenuli, že návrhov, ako pomôcť rozvedeným znovuzosobášeným bolo mnoho. Viacerí biskupi odporúčali, aby veriaci počúvali svoje svedomie. Ján Pavol II. dovolil pristupovať k eucharistii len za podmienky sexuálnej abstinencie. Momentálne je hriech nového manželstva oficiálne jediný hriech, ktorý nemôže byť odpustený.

Humberto Miguel Yanez SJ (riaditeľ oddelenia morálnej teológie na Gregoriánskej univerzite) poznamenal: .Povolili sme prijímanie páchateľom genocídy, ktorí nikdy verejne neľutovali, kapitalistom, ktorí zneužívali robotníkov, aby bez obmedzenia zvyšovali svoj zisk, mafiánom, ktorým cirkev poslúžila k legitimizácii ich podnikania a zločinov, vojnovým zločincom, ktorí nikdy neľutovali, avšak nie znovuzosobášeným rozvedeným 

Teológovia, ktorí diskutovali na seminároch, odporučili cestu pokánia, na ktorej bude človek sprevádzaný povereným kňazom, kde bude na záver procesu pokánia podľa dispozície daného človeka umožnené prijatie sviatostí. Proti bol jediný teológ P. José Granados, docent dogmatiky z inštitútu Jana Pavla II. Teológovia žiadali objasniť aj celkový postoj cirkvi k sexualite a prekonať „prehnanú prísnosť“ ohľadom antikoncepčných metód, pričom sa o tzv. prirodzených metódach vyslovili, že sa nemajú absolutizovať.

Nedávno bola publikovaná aj kniha 11 kardinálov, ktorí sa zasa ostro zastávajú za udržanie starej praxe, aby „sme nezneistili verných manželov“. Autormi knihy s názvom Eleven Cardinals Speak on Marriage and the Family Essays from a Pastoral Viewpoint sú konzervatívnejší kardináli Caffarra, Ruini, Meisner, Duka a ďalší. Je to vlastne pokračovanie knihy, ktorú vydali vlani 5 kardináli proti reformným hlasom v cirkvi (Vytrvať v Kristovej pravde). Slovenskí biskupi dali túto knihu preložiť a rozdávajú ju zadarmo... Názory katolíkov z Bratislavy, ktorými odpovedali na otázky k synode, si možno pozrieť na webe TF FK.

Iniciatívy za reformu cirkvi a výzvy na nás

Aj predchádzajúce dve témy (ekológia a rodina) úzko súvisia s reformou v katolíckej cirkvi. Na súčasné dianie v cirkvi používajú niektorí pozorovatelia dokonca termín revolúcia. V češtine vyšla nedávno kniha: Marco Politi, František mezi vlky (Brno 2015). Podľa Politiho asi 20% členov kúrie podporuje pápeža, 10% sú jasne proti, 70% vyčkáva. Marco Politi ako dôverný znalec pomerov vo Vatikáne a vo svetovej cirkvi nevidí jasnú podporu reformného pápežovho úsilia zdola, medzi ľudí na cirkevnej báze. Tí mu tlieskajú, ale málo robia na jeho podporu. Pápež chce skoncovať s cirkvou, ktorá má podobu mocenskej organizácie, kde sa vládne na spôsob renesančných kniežat. František na rozdiel od Jána Pavla II. a Benedikta sa jasne hlási k II. vatikánskemu koncilu a cirkev chce prestavať tak, aby naozaj reprezentovala celý svet, nielen starnúcu Európu.

P. M. Zulehner v knihe: Auslauf - Model / Wohin steuert Franziskus die Kirche? (Ostfildern 2015) pohráva sa s pojmom Auslauf (výbehový model) a význam pojmu posúva k významu – znova vyraziť, vyplávať, vyjsť, ako keď loď po generálnej oprave na suchu vypláva opäť na šíre more. Loď cirkvi je „na suchu“ už pridlho. Zulehner vo svojej knihe porovnáva konanie Františka s textom skupiny biskupov, ktorí na záver II. vatikánskeho koncilu podpísali tzv. Pakt z katakomb, osobný záväzok žiť chudobne, angažovať sa (aj politicky) na strane chudobných a zmeniť cirkev na cirkev chudobnú a slúžiacu. Zulehner vo všetkých bodoch Paktu nachádza súlad medzi jeho programom a Františkovým konaním.

Konzervatívne až tradicionalistické kruhy obviňujú pápeža, že kapituluje pred duchom doby, že sa prispôsobuje dobe. Zulehner na takúto námietku reaguje odpoveďou, že František kapituluje pred evanjeliom. Za nebezpečné pre reformu pokladá aj Zulehner pasívne vyčkávanie ľudí, ktorí síce pápežovi tlieskajú, ale sami sa nedajú strhnúť jeho misionárskym zápalom. Cituje Eugenia Scalfariho, ateistu, šéfredaktora najvplyvnejších talianskych novín La Reppublica, ktorý po rozhovore s Františkom v októbri 2013, vyhlásil: Keď sa cirkev stane takou, ako si to on myslí a chce, zmení sa celá jedna epocha.

Že ide o revolúciu, myslia si aj nemeckí novinári z Die Zeit v knihe: Papst Franziskus / Gelingt die Revolution? (Camino, Stuttgart 2015). František mení cirkev chápanú ako inštitúciu zasvätených na inštitúciu ustanovenú Bohom pre všetkých, pre celý ľud Boží. V tomto spoločenstve nejde už o poslušnosť, ale o otvorené slovo medzi nami, aby sme mohli dnes počuť slovo Boha nám adresované!

V Ríme pribúdajú pápežovi odporcovia, konštatujú aj jezuiti, ktorí prišli Františkovi pomôcť z Argentíny. Register hriechov, ktorý pápež predostrel pred Vianocami 2014 členom kúrie, je v duchu jezuitských exercícií pokus primäť hriešnika, aby uvidel svoje hriechy, čiže ide o prvý krok k náprave. Mnohí vysokopostavení preláti takéto výzvy na obrátenie zjavne počúvať nechcú. Podľa viacerých expertov na Vatikán sú signály neľútostného boja dvoch katolíckych táborov čoraz zrejmejšie. Hlásnou trúbou tvrdej opozície proti Františkovi je kardinál Raymond Burke (pred rokom odvolaný z pozície prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry), kriticky sa vyjadruje aj kardinál George Pell zo Sydney a kardinál Robert Sarah z Guiney. Podľa Die Zeit František poslal na koľaje vlak, ktorý sa nezadržateľne rúti k zrážke s múrom. Tým múrom je podľa novinárov z Die Zeit riadna synoda o rodine v októbri 2015. Kardinál Reinhard Marx z Mníchova, podporujúci Františka, naznačil, že sa vlak možno zrážke vyhne, keď povedal: Nie sme filiálkou rímskej kúrie.

Františkova téma milosrdenstva

Za všetkým, čo sa deje za Františkovho pontifikátu, je viera, že Božie milosrdenstvo je rozhodujúce. Kardinál Walter Kasper vysvetľuje, že čnosť milosrdenstva sa dlho chápala ako nejaká vedľajšia čnosť. Milosrdenstvo je však centrálnou témou Biblie, a to už v Starom zákone. Milosrdenstvo je základom Ježišovho konania. Podľa sv. Tomáša Aquinského je milosrdenstvo tá stránka Božieho bytia, ktorou sa Boh k nám obracia.

V praxi aplikované milosrdenstvo znamená, že napr. rozvedení nie sú viac pokladaní za „verejných hriešnikov“. Ján Pavol II. o nich ešte hovoril ako o takých, čo žijú v neregulárnej situácii. František hovorí o zranených ľuďoch, ktorí nepotrebujú sudcu, ani mravokárcu, ale lekára – liečiteľa (v nem. spasiteľ = Heiland). Zulehner povie: Cirkev má byť krajinou liečenia – spásy (Heil-Land). František pred rokom na záver mimoriadnej synody, dňa 18. 10. 2014, povedal: Cirkev je plodná matka a vnímavá učiteľka, ktorá sa nebojí otvoriť náruč, aby naliala na rany oleja a vína (Lk 10,25-37). Nezatvára sa do skleného hradu, odkiaľ by ľudí súdila a kategorizovala. Pápežovi kritici zareagovali výsmechom, že František témou milosrdenstva dovliekol do cirkvi „trójskeho koňa“, ktorý zakladá morálku na trstinovom podlaží, nie na pevnom základe.

Zulehner sa pýta: Možno však vyčítať Bohu jeho „mäkkú“ morálku, keď bol Ježiš Božím milosrdenstvom taký uchvátený, že šiel radšej na kríž, akoby zradil neotrasiteľné Božie milosrdenstvo? Milosrdenstvo nechápu tí, ktorí si ho zamieňajú s feudálnou zhovievavosťou. Boh sám je vo svojej podstate milosrdenstvo, darujúca sa láska, na tomto základe (kým je) vykonáva spravodlivosť. V tomto milosrdenstve Boh činí človeka správnym, spravodlivým. Ako inak má konať jeho cirkev?