Mária je Matkou evanjelizujúcej cirkvi; bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie

Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha, Zürich, 17.11.2014.

Hranica je miesto, kde sa upaľujú kacíri a bosorky. Teda zväčša nespravodlivo obvinení rebelanti, ktorí sa odvážili spochybňovať oficiálnu doktrínu. Mnohí z nich, muži i ženy, obete zneužívania moci, nevzdelanosti, veľmi často vyslovene ľudskej zloby, boli v posledných desaťročiach učiteľským úradom cirkvi rehabilitovaní.

Je to akoby pozvánka pozerať sa na dnešný svet s otvorenými očami, mystickým pohľadom meditovať svet ako stvorenie, vnímať, ako sa Boh ponížil, ako žije a pracuje vo všetkých veciach, meditovať svet ako miesto stretnutia s Bohom s radosťou, rešpektom a hlbokým uznaním jeho prítomnosti v stvorení. Ako hovorí sv. Ignác Loyolský, zakladateľ jezuitskej (dejinami ťažko skúšanej) rehole: aby sme ho milovali, len jeho a jemu slúžili vo všetkom, lebo „ako náhle milujem niečo alebo niekoho viac ako jeho, nie som ho hodný“. Všetko je miesto stretnutia s Bohom. My sme povolaní s ním spolupracovať na obnovení zničeného sveta. Ale ako, keď sa v tejto našej dobe každodenne stupňuje hon na kacírov a bosorky! Samozrejme – tí sú na Západe a všetko zlo pochádza zo Západu!

Keď som sa v polovici októbra, po blahorečení pápeža Pavla VI. a po skončení biskupskej synode o rodine, vrátil do Zürichu, ocitol som sa v omnoho hlbšej priepasti, ako inokedy, a to nielen preto, že mi v ušiach zneli slová: „Nevieme, či sa smiať alebo plakať“; alebo: „...musím zvážiť, či neodstúpiť“; alebo: „...päťdesiatpäť percent účastníkov synody je proti Františkovi“. To určite k tomu prispelo. Lenže nenávistná priepasť sa v cirkvi, ktorá je ohlasovateľkou posolstva pokoja a radosti, ale aj v spoločnosti, prehlbuje v prvom rade pre neschopnosť diskutovať. Ja toto slovo použijem teraz úplne vedome, lebo celú mladosť počas študentských čias, a aj potom bolo každodenne v našich ústach. Diskutovalo sa do nekonečna a všade. Dobrá výchova je, keď človek s druhými môže sedieť pri jednom stole a spoločne hľadať riešenie. Dnes je to skoro nemožné, zastrašuje sa treťou svetovou vojnou.

Na budúcu nedeľu je slávnosť Krista Kráľa. Po celý týždeň prvé liturgické čítanie je od služobníka Jána, ktorý kruto prenasledovaným siedmim cirkvám (jeho posolstvo má všeobecnú a trvalú platnosť) zvestuje milosť a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý bude – Ježiša Krista, vládcu nad kráľmi zeme (Zjv 1,1-4). Matka smilstva a ohavností, Veľký Babylon padne, Baránok nad nim zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov (Zjv 17,5. 14). Rozhodujúce nie je prijímanie do úst alebo do ruky, viera zbaví strach moci nad nami. Pred sv. omšou som meditoval slová najväčšej nemeckej mystičky Gertud z Helfty: „Keď som si večer kľakla k modlitbe, odrazu som sa rozpamätala na slová evanjelia: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok (Ján 14,23). V tom moje srdce cítilo, že si prišiel a bol vo mne prítomný“.

Môže byť prítomný v srdci človeka, ktorý nebije do seba, ale okolo seba? Zlí sú na Západe a všetko zlo prichádza odtiaľ! Tam už nie je katolícka cirkev! Pán prebýva v čistom srdci. To je posolstvo svätej Gertud z Helfty. V slávnom opátstve pred pádom Berlínskeho múru bolo roľnícke družstvo, maštale a stodoly. Dnes v obnovenom kláštore je opátka moja priateľka Matka Agnes, pôvodom z Dolného Rakúska. Kedysi bola opátkou v Mariastern-Gwiggen vo Vorarlbergu, kde som štrnásť rokov kázal duchovné cvičenia a každoročne Vám posielal pozdravy. Určite si spomeniete na pohľadnicu s kostolom a priečelím kláštora na zelenej lúke. Povolali ju, aby obnovila ducha najväčšej nemeckej mystičky. Písmo sväté chápe pod „srdcom“ stred človeka, pôvodné miesto myslenia, chcenia a cítenia, tento živý stred, v ktorom je prítomný celý vedomý život človeka a podmieňuje celé jeho konanie. Tento stred má byť čistý, to znamená: má byť v úplnom súlade s Bohom a jeho vôľou. V spore o čistote a nečistote Ježiš povedal: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky (nie zo Západu ani z Východu), vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka (Mt 15,19-20).

Prv, ako sa niečo prejaví navonok skutkom, je už v srdci premyslené. Pán Ježiš menuje zlé skutky v Desatore, od piateho do ôsmeho prikázania. Znečisťuje teda to, čo je proti Božiemu zákonu, v ktorom je vyjadrená Božia vôľa. Tí, čo majú čisté srdce, sa zhodujú s Božou vôľou už v srdci, v oblasti mysle, vôle a cítenia, v oblasti postoja a prístupu k veci. Zlé skutky, ktoré vŕtajú v hlave, sa nemusia realizovať, niekedy na to nie je ani čas, ani príležitosť, inokedy tomu zabránia vonkajšie okolnosti alebo zbabelosť. Teda aj bez zlých skutkov môže byť srdce zlé. V takom srdci Pán prebývať nemôže. Nesúď!

Lebo v tomto boji nejde len o katolícku cirkev, ale o dôležitosť náboženských otázok pre ďalší rozvoj Slovenska. U nás politika bola vždy náboženská. Diskusiu, rozhovor, dialóg medzi médiami, spoločnosťou a politikou treba v prvom rade viesť o osobnej zodpovednosti jednotlivca a touto reflexiou ju podnietiť.

Kto obviňuje druhých, robí väčšie zlo, lebo sa neprehrešuje proti doktríne, ale proti Božiemu zákonu (Mt 7,1.12.15). Pani Merkelová povedala, že popri sankciách treba naďalej pokračovať v rozhovore. Najkrajší rozhovor viedla Mária s anjelom Gabrielom. Iniciatívu má vždy Boh. On volá. Mária slovo počuje. Zastrašená ho prijíma, v tichu o ňom uvažuje, z meditácie sa zrodí nie odpoveď, ale otázka, ako sa to stane. Anjel ju zbaví strachu, keď jej zjaví, že sama všetko robiť nemusí, Duch Svätý je s ňou a v nej, lebo jej srdce je čisté. Boh rúca hranice ľudských možností; neboj sa, hovorí anjel. Boh volá a človekovi dáva dar sily vôle, slobodne sa rozhodovať, a dobre. Najväčšie tajomstvo stvorenia: Ja sa môžem slobodne rozhodovať nielen voči veciam a ľudom, ale aj voči Bohu, lebo Boh nikoho do svojho priateľstva, do svojej lásky nenúti. Aj Boha môžem prijať alebo odmietnuť. Nech sa páči: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Nenechajte sa pomýliť Sáriným smiechom. „Lebo Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1,37).

Zo Švajčiarska žiadne zlo k Vám nepríde. Garantujem. Keď som si večer kľakol k modlitbe, odrazu som sa rozpamätal na slová evanjelia... Moje srdce cítilo, že si prišiel a bol vo mne prítomný, Pán a Boh.

„Mária je Matkou evanjelizujúcej Cirkvi a bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie". (Motto novény k Trnavskej Panne Márii 2014.)

Mária je Matkou evanjelizujúcej cirkvi; bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie

Vyjadrenia nemeckých biskupov a teológov po synode

Pozícia žien v cirkvi a ich podiel na vedení a rozhodovaní

Postavenie žien a obava zo synodality

Záverečný dokument 2. zhromaždenia synody o synodalite

Záver synody o synodalite. Čakanie na implementáciu

Postavenie žien v katolíckej cirkvi

Synodálne správy o ženách

Komentár k téme: Cirkev a ženy

Cirkev a ženy

Zmena epochy