Naša nadmerne zaťažená planéta

Čo musíme urobiť, aby sme to otočili? Goodall a Abrams navrhujú štyri veci:

Po prvé, musíme zmierniť chudobu. Keď sú ľudia hladní a zúfalí, nemyslia na celkový obraz, na dlhodobú budúcnosť a spoločné dobro všetkých ľudí a planéty. Pochopiteľne, ich myšlienky budú zamerané na prežitie a bez váhania vyrúbu posledný strom, aby mohli pestovať plodiny, alebo ulovia poslednú ešte živú rybu. Zúfalstvo a obavy o celkový obraz vo všeobecnosti nejdú dokopy. 

Po druhé, musíme obmedziť neudržateľný životný štýl bohatých. Matka Zem nie je neobmedzeným zdrojom a nemôže pokračovať donekonečna, aby udržala náš súčasný životný štýl. Navyše to neplatí len pre okázalý životný štýl bohatých, ale pre nás všetkých vo väčšine krajín. Nepripúšťame si, že všetko je obmedzené, a tak pokračujeme v nadmernom nakupovaní, nadmernej spotrebe elektrickej energie, nadmernom plytvaní potravinami, nadmernom používaní benzínu a nadmernom vytváraní odpadu. Toto dlho nemôže pokračovať. Milióny zúfalých utečencov všade na hraniciach a dramatické zmeny klímy takmer všade nám hovoria, že musíme urobiť zmeny, a to už čoskoro. Naša planéta je veľká, ale je obmedzená a nedokáže udržať neobmedzené požiadavky bezpríkladnej spotreby.

Po tretie, musíme odstrániť korupciu a vlastné ekonomické záujmy. Bez dobrej vlády a poctivého vedenia, ktoré sa zameriava skôr na celkový obraz než na vlastné záujmy, nie je možné vyriešiť naše obrovské sociálne, ekonomické a environmentálne problémy. Ako vtipkuje postava Barbary Kingsolverovej v nedávnej novele Unsheltered (Nekrytý), voľný trh má rovnakú morálku ako rakovinová bunka. Podnikateľský duch, ktorý poháňa naše ekonomiky, nám dobre slúži v mnohých ohľadoch a poskytuje nám pohodlie, slobodu a príležitosti, aké mal v histórii len málokto. Vo všeobecnosti však platí, že rakovinová bunka pre telo znamená, že jedna bunka rastie sama osebe bez spojenia s celkovým zdravím tela. Rovnako ako rakovinová bunka, voľný trh (až na niektoré výnimky) neberie do úvahy celkový obraz a dlhodobé zdravie celého tela.

Po štvrté, musíme čeliť problémom, ktoré spôsobuje neustále rastúca populácia. Počas väčšiny histórie náboženské a morálne hlasy doslova prikazovali ľuďom mať deti: „Ploďte sa a množte.“ Bola to svätá povinnosť voči Bohu a ľudstvu. Z veľkej časti to však bolo podmienené obavami, že ľudskej rase ako každému druhu hrozí vyhynutie. Skutočne existovala neustála hrozba, že sa to môže stať. Ľudský druh neustále ohrozovali choroby, hladomory, vojny, vysoká detská úmrtnosť, krátka dĺžka života a pohromy všetkého druhu. Ľudia ako každý druh potrebovali zabezpečiť, aby pokračovali. To dávalo zmysel vo všetkých smeroch až do tohto storočia. Teraz, s črtajúcou sa perspektívou desiatich miliárd ľudí na tejto planéte, hrozba vyhynutia vyplýva skôr z nášho obrovského počtu ako z nejakej vonkajšej hrozby. Planéta dokáže naraz pojať iba určitý počet z nás. Samozrejme, že existujú sporné záležitosti s dušou, morálne problémy a náboženské otázky spojené s akoukoľvek diskusiou o obmedzovaní rastu ľudstva. A predsa, akokoľvek sú tieto otázky zložité, teraz treba preskúmať nepreskúmaný rast.

Abrams sa mýli. Vytvorenie ľudskej rasy nebolo tragickou chybou evolúcie! Stvorenie ľudskej osoby nebolo náhodným a neželaným produktom slepej evolúcie. Boh je autorom procesu evolúcie a Boh nerobí chyby. Boh od samého začiatku zamýšľal, aby sme sa my, ľudské osoby, objavili na konci tohto procesu. Ba viac, Boh chcel, aby sme mali v tomto procese mimoriadnu úlohu, a síce byť tým článkom v procese, kde si príroda konečne uvedomí seba, a potom môže proaktívne pomáhať Bohu formovať proces smerom ku konečnému mieru a jednote (Božie  Kráľovstvo), ktorý bude zahŕňať nás všetkých aj samotnú planétu.

Ľudia sa nemýlili, aj keď je pravda, že veľká časť nášho spravovania sveta bola spôsobená tým, že máme tendenciu svet považovať za niečo, čo môžeme akýmkoľvek spôsobom olúpiť, ak z toho plynie úžitok, a nie za záhradu s obmedzenými zdrojmi, o ktorú sa máme s láskou starať.